Haršány, A.: Od figúr k pohybu. In: Ostium, roč. 15, 2019, č. 1.
Endless Bio (2018)
Východiskovým bodom ideového rámca výstavy Endless Bio je reflexia problematiky vzťahov subjekt – príroda – ekonómia: percepcia prírody človekom založená výsostne na ekonomických ukazovateľoch, čoho dôsledkom je jej systematické ničenie, znečisťovanie, drancovanie, skultúrňovanie, či budovanie. Rovnako je to aj snaha premeniť na zisk obnoviteľné zdroje. Do centra pozornosti sa tak dostáva človek, ktorý je hlavnou postavou v príbehu o pomalom vymaňovaní sa z prírody a postupnom procese utvárania subjektu. Človek tak vytvoril pokračovanie veľkého rozprávania o pokroku s predponou bio (v zmysle koncepcie tzv. Metanarácie od francúzskeho filozofa Jean-François Lyotarda). Ambíciou výstavy je prispieť a pokračovať v polemike, či predpona bio je dostačujúca na zavádzanie a okrášľovanie.
Stoned Soul (2018)
Granit
235 x 100 x 100 cm
The Last Tango (2018)
Granit
211 x 95 x 70 cm
Zážitková socha (2016, 2017)
Proces tvorby umeleckého diela som pozdvihol na hlavnú myšlienku, zážitok a dobrodružstvo. Súvisí s tým vhodný výber nedostupnej lokality s použitím horolezeckej techniky. Adrenalín. Logistika. Výzva. Drina. Práca s materiálom priamo na mieste, iba s nástrojmi, ktoré si prinesiem.
Mr. Morris in Wonderland I, II, III (2016)
Séria prác Mr. Morris in Wonderland je kombináciou striktnej minimalistickej formy a poézie primitívneho sochárstva. Dva antagonistické princípy tvorby skĺbené v jednej práci. Figurálna naratívnosť zmäkčuje a s jemným humorom prebúdza tvorcu ostrých hrán. Tri primárne štruktúry vo svetle troch primárnych ľudských postojov – stojaci, ležiaci, kľačiaci.
1. Lying: jaseňové drevo, 360 x 50 x 50 cm
2. Standing: smrekové drevo, 245 x 48 x 48 cm
3. Kneeling: červený smrek, 212 x 135 x 42 cm
Urban ET (2014)
Práca vychádza zo súčasnosti, tak ako Kollerov projekt reflektoval spoločenskú situáciu normalizačných 70. a začiatku 80. rokov, tak my sa dnes nachádzame v dobe, nazvime ju, bulvárneho kapitalizmu. Odcitujem časť textu z knihy D. Grúňa Galéria Ganku, kde píše, že Kollerova práca je výsledok „hlbokej skepsy k mediálnym reprezentáciám a uplatňovaní základných princípov hry s týmito reprezentáciami“. Paralela medzi Urban E.T. a Galériou Ganku je v informáciách a médiách. M. Šimečka v knihe Obnovenie poriadku píše, že „informácie sú neuralgickým bodom reálneho socializmu, celý organizmus socialistickej spoločnosti poplašne reaguje na každú neusmernenú informáciu, ihneď ju obklopí dohadmi a prijíma ju ako signál poruchy v totálnom riadení. Táto citlivosť sa vypestovala rokmi návyku na čítanie novín, počúvanie rozhlasu a televízie. Už nezvyčajná fotografia, úprava správy, absencia bežnej frázy na obvyklom mieste často vyvolá lavínu špekulácií.“ To isté sa deje aj dnes, či to už nazveme v bielom, čiernom alebo ružovom. Treba podliezť hranicu bulvárnosti na prekročenie prahu šíriteľnosti. Dnes máme servírovanú iba realitu, zaručenú pravdu. Sme ukotvení vo všeobecne upevnených pravidlách pravdy. Škrupinka faktov, ktorá je nám servírovaná sa nesnaží ukazovať pravdu, pracuje iba s bulvárnym charakterom informácie. Taký súčasný šokianizmus. Informácie sa nevyužívajú na informovanie, ale propagandu a zaplnenie nudy. Sú rovnako prázdne ako usporiadané informácie v socializme. Kollerove vysielané informácie by nezodpovedali socialistickým normám, boli vysielane iba fiktívne, t. j. boli neviditeľné, a teda neškodné. Ako píše A. L. Barabasi vo svojej knihe V pavučine sieti, ktorá sa venuje fenoménu internetu, informácie na internete sú neviditeľné, pokiaľ nie sme prepojení s centrom, centrum je bod, uzol, s veľkým počtom spojení, kliknutí, t. j. je bulvárny. Problém vidieť a byť videný v temnote socializmu sa mení na vyskočiť vyššie a šteknúť hlasnejšie v bulvárnom kapitalizme.
PUR pena, železná konštrukcia
každá figúra: 152 x 49 x 62 cm
Foto – archív autora
http://andrej-harsany.com/