Bohačiaková, M.: Historické pramene o hlavnej postave Platónovho dialóg Menón. In: Ostium, roč. 4, 2008, č. 1.
Bohačiaková, M.: Historical sources about the main character in Plato’s dialogue Meno
The text tries to find as much as possible references and information by classical authors about the main character in Plato’s dialogue Meno. This person is mentioned by Xenophon, Thukydides, Strabo, Plutarchus, Diodorus Siculus, Homer, Dinarchus and Demosthenes. But except Xenophon and Diodoros Siculus is not Meno, the wealthy young man from Thessaly. Xenophon’s remarks in his book Anabasis are more analysed and put into comparison with the Plato’s view.
Úvod
O postave Menóna, podľa ktorej je nazvaný Platónov dialóg, sa v samotnom diele veľa nedozvieme. Podľa Matúša Porubjaka by bolo možné stotožniť postavu s Menónom, ktorého spomína Platónov súčasník a ďalší Sókratov žiak Xenofón vo svojom spise Kyrou Anabasis. Podobné informácie možno získať aj v úvode k Platónovmu dialógu od Františka Novotného, [1] v internetovej verzii slovníka Harpers Dictionary of Classical Antiquities (z roku 1898) [2] alebo v Encyklopédii antiky. [3]
Zaujímalo nás, čo ešte možno nájsť o Menónovi u ďalších klasických autorov. Na vyhľadávanie nám dobre poslúžil internetový portál The Perseus Digital Library, [4] ktorý odporúča vo svojej štúdii aj Andrej Kalaš. [5] Tam sme objavili viaceré zmienky a ďalších známych nositeľov tohto mena: Menóna maliara [6] a Menóna z Farsalu. [7] Až po preštudovaní Paulyho sme sa definitívne zastavili pri počte sedem. [8]
Jednotlivé zmienky o Menónovi uvádzame v slovenskom preklade po porovnaní s existujúcimi anglickými, českými a slovenskými prekladmi. Grécke originály sú dostupné na portáli Perseus a odkazy na ne uvádzame na konci štúdie. Zvýraznenie Menónovho mena v jednotlivých zmienkach je naše.
Menón u klasických autorov
Xenofón spomína Menóna okrem spisu Kyrou Anabasis ešte v dvoch dielach: Memorabilia a Hellenica. V knihe Memorabilia píše o Menónovi, ktorý sa zaoberal výrobou plášťov. To nášho Menóna vylučuje, lebo z Platónovho dialógu vieme, že ide o bohatého mladíka neodkázaného na toto povolanie. V piatej knihe diela Hellenica (Grécke dejiny) sa spomína istý obyvateľ mesta Thespiae v Boiótii, ktorý bol na strane Sparty. Boiótia je však od Thessálie značne vzdialená.
Homérovho Menóna zas určite nestotožňujeme s mladíkom z Platónovho dialógu. Menóna, farsalského veliteľa z Thessálie spomínaného v Thúkydidovej druhej knihe Dejín peloponézskej vojny takisto poznáme. Démosthenés opäť spomína Menóna z Farsalu. Dinarchovu zmienku o mlynárovi Menónovi môžeme určite vylúčiť. Archón Menón, vládnuci za konzulátu Lucia Aemilia Mamerca a spomínaný v 11. kapitole, opäť nie je našou osobou. Čo je zaujímavé, Diodóros Sicílsky pravdepodobne spomína nami hľadaného Menóna, keďže 19. – 31. kapitola 14. knihy je venovaná Kyrovmu útoku na jeho brata. 52. kapitola jeho 11. knihy hovorí o vojne medzi Tarantinmi a Japygmi. Ani Strabón nespomína nášho Menóna, lebo uňho Alexander posiela Menóna spolu s vojskom do zlatých baní. Z chronologického hľadiska nemôže ísť o tú istú osobu. Menóna trikrát spomínaného v Plútarchových Životopisoch môžeme stotožniť s Menónom maliarom, na čo nás hneď odkazuje prvá zmienka o Menónovi ako asistentovi Feidia.
Jednotlivé zmienky
Xenofón: Memorabilia
„Či neviete, že z pestovania jedného z týchto výrobkov, totiž krúp, žije nielen Nausicydes sám a jeho rodina, ale aj veľké stáda ošípaných a dobytku a majú tak veľa na míňanie, že sa Nausicydes často podujme na drahé verejné povinnosti; že Cyrebus dobre uživí celú svoju rodinu a býva v prepychu, pretože pečie chlieb, Demeas z Collyta pre šitie plášťov a Menón pre tvorbu rúch; a väčšina Megarčanov sa dobre uživí šitím pracovných plášťov?“ (Mem. 2,7,6).
Xenofón: Hellenica (Historia Graeca) [9]
„Hneď ako Agesilaus prišiel do mesta Thespiae, zistil, že občania boli zapletení do sporu. Tí, ktorí povedali, že sú prívržencami Sparty, chceli popraviť svojich protivníkov, z ktorých jeden bol Menón. Keď sa to dozvedel, nedovolil to, ale uzmieril ich a prinútil ich dať si navzájom prísahy. Potom, keď bolo toto hotové, sa opäť vrátil po ceste z Kithairónu do Megary. Tam rozpustil spojencov a viedol oddiely svojich občanov naspäť domov“ (Hell. 5,4,55).
Thúkydidés: Dejiny peloponézskej vojny
„Táto thesálska pomoc prišla do Atén na základe starej spojeneckej zmluvy a dostavili sa od nich vojaci z Larisy, Farsalu, Krannónu, Pyrasu, Gyrtory a Fér. Velili im rôzni velitelia z Larissy, Polymédes a Aristonus, každý z jednej politickej strany, z Farsalu Menón. Svojich veliteľov mali aj ďalšie jednotlivé vojská“ (Thuc. 2,22,3).
Strabón: Geografia
„V Syspiritis blízko Kabally sú zlaté bane, do ktorých Alexander poslal Menóna s vojakmi, ktorých zajali domorodci“ (Geogr. 11,14,9).
Plútarchos: Životopisy slávnych Grékov a Rimanov
a) „Zo všetkých príčin najhoršia, pritom však najpravdivejšia, je tá, o ktorej sa rozpráva asi takto: Sochár Feidias, ako už bolo povedané, prijal zákazku na zhotovenie sochy bohyne Atény. Bol Periklovým priateľom a mal na neho najväčší vplyv. Už tým si získal veľa závistlivých nepriateľov. Iní zase chceli na jeho osobe vyskúšať ľud, ako by sa asi staval k prípadnej obžalobe Perikla. A prehovorili jedného z Feidiových pomocníkov, akéhosi Menóna, aby si sadol na agore ako prosebník a prosil o záruku bezpečnosti v prípade, že podá udanie na Feidia. Keď sa ľud postavil za tohto človeka, bola jeho žaloba prejednávaná v sneme, ale žiadna krádež nebola Feidiovi dokázaná“ (Vit. paral. M 31,2).
b) „Feidias bol preto vrhnutý do väzenia a tam ochorel a zomrel. Niektorí však hovoria, že sa tak stalo účinkom jedu, ktorý mu podali Perikloví nepriatelia, aby naňho uvrhli podozrenie. Žalobcu Menóna ľud na Glaukov návrh oslobodil od všetkých daní a prikázal stratégom, aby sa postarali o jeho bezpečnosť“ (Vit. paral. M 31,5).
c) „Svoj prípad [Alkibiadés] prehral. Jeho majetok bol zabavený, a okrem toho bolo tiež uznesené, že jeho meno má byť verejne zatratené všetkými kňazmi a kňažkami. Hovorí sa, že Theano, dcéra Menóna z Agraule bola jediná, kto odmietol poslúchnuť tento predpis. Vyhlásila, že je modliaca sa a nie preklínajúca kňažka“ (Vit. paral. 22,4).
Diodóros Sicílsky: Knižnica
a) „Velitelia zorganizovali armádu na pochod cestou, ktorú pokladali za najlepšiu a pokračovali ku Paflagonii. Tissaphernes poslal veliteľov v reťaziach k Artaxerxovi, ktorý dal ostatných popraviť, ale Menóna ušetril. Menóna totiž pre spory s jeho spojencami, pokladali za náchylného zradiť Grékov“ (Bibl. hist. 14,27,2).
b) „Vojakom z Peloponézu, s výnimkou Achájcov, velil Sparťan Klearchos, vojakom z Boiótie Théban Proxenus, Achájčanom Socrates z Achaie a Thessálčanom Menón z Larissy“ (Bibl. hist. 14,19,8).
c) „Keď Menón bol archón v Aténach, Rimania si vybrali za konzulov Lucia Aemilia Mamerca a Gaia Cornelia Lentula, a v Itálii vypukla vojna medzi Tarantinmi a Japygmi“ (Bibl. hist. 11,52,1).
Homéros: Ílias
„Potom Pylóna zabil a po ňom zas Ormena skolil.
Leonteus, Areov vnuk zas, zasiahol Antimachovho
Syn Hippomacha a zranil ho oštepoom v páse.
Potom zas vytiahol ostrý meč a cez zástup vojska
skokom sa vyrútil najprv na Antifata a zblízka
prudko do neho zaťal. Ten horeznak zvalil sa na zem.
Potom zas Menóna, Iamena a Oresta skolil,
Všetkých ich takto jedného po druhom pozrážal na zem“ (Il. 12,187–194).
Dinarchus: Reči
„Vy ste ľudia, ktorí pre zločiny ďaleko menšie, než aké vykonal Demosthenes, uvalili na mužov prísne a neodvolateľné tresty. Vy ste zabili mlynára Menóna, pretože nechal slobodného chlapca z Pellene vo svojom mlyne. Vy ste potrestali smrťou Themistia z Afidny, pretože napadol rhódskeho hráča lýru na eleuzínskych slávnostiach a Euthymacha, pretože dal olyntské dievča do verejného domu“ (Or. 1,23).
Démosthenés: Reči (Za Formióna)
„Pri Diovi a bohoch! Hoci sa pozerám sa na vec z každej strany, nevidím žiadny dôvod, prečo by ste mali porotu nútiť, aby vyslovila rozsudok proti žalovanej strane. Prečo by mala? Pretože vy máte náklady tak skoro po priestupku? Ale vy ich máte ešte aj roky neskôr. Och, ale vy ste zabránili všetkým ťažkostiam súdneho konania v tomto čase? Ale kto nepozná všetky okolnosti, ktorými ste sa zaberali bez prestania? Nehodili sa vám len súkromné obžaloby, ale aj zlovoľné vymýšľanie verejných nákladov a posielanie mužov na pojednávanie! Neobvinili ste Timomacha? Neobžalovali ste Kallippa, ktorý je teraz v Sicílii? Alebo, ešte Menóna? Alebo Autokla? Alebo Timothea? Alebo mnohých ďalších?“ (Or. 36,53).
Démosthenés: Reči (Proti aristokratom)
„Tak rozdeľovali odmeny vnútri mesta čestne a na verejný prospech. My to však robíme zlým spôsobom. Ale čo bolo poskytnuté cudzincom? Keď nám Menón z Farsalu dal dvanásť talentov pre vojnu v Eione blízko Amfipolisu a poslal nám posily tristo svojich vlastných jazdeckých otrokov, neschválili predpis, že ktokoľvek uškodil Menónovi, mať byť zadržaný. Urobili ho občanom a mysleli, že to rozlišovanie je primerané“ (Or. 23,199).
Démosthenés: Reči (Apollodóros proti Polyklovi)
„Nedostal som žiaden plat od veliteľa počas ôsmich mesiacov a plával som domov do Peiraea s vyslancami, pretože moja loď bola najrýchlejšia a opäť mi bolo nariadené vziať veliteľa Menóna do Hellespontu, aby nahradil Autokla, ktorý bol odstránený podľa jeho rozkazu. Na krátky oznam z Atén som sa pripravil na plavbu“ (Or. 50,12).
Démosthenés: Reči (Pre organizáciu)
„Odmeny občanom, plným právom tak garantované našimi predchodcami, sa mylne poskytujú vám. Ale čo cudzincom? Keď Menón z Farsalu dal dvanásť talentov striebra na vojnu v Eione blízko Amphipolis a podporil nás dvoma stovkami jazdcov z jeho vlastného otrokov, naši predchodcovia nehlasovali za jeho štátne občianstvo, ale len ho pozbavili daní“ (Or. 13,23).
Zmienky v Xenofóntovej knihe Kyrou Anabasis
Prvá zmienka je o pripojení sa Menóna so svojimi ťažkoodencami a ľahkoodencami ku Kýrovmu vojsku: „Kýros prekročil rieku a jednodenným pochodom cez Frýgiu prešiel vzdialenosť ôsmich parasangov do mesta Kolossy, ktoré bolo obývané, bohaté a veľké. Tu sa zdržal sedem dní. Sem za ním pritiahol Menon z Tesálie s tisíckou ťažkoodencov a s päťsto ľahkými pešiakmi spomedzi Dolopov, Ainianov a Olynťanov“ (Anab. 1,2,6).
Manželka kilického kráľa Syennesia Epyaxa, s ktorou mal vraj Kýros milostný pomer, mu dala veľa peňazí na vyplatenie žoldu vo vojsku. Požiadala ho, aby jej ukázal svoje vojsko. On vojsku nariadil zoradiť sa do bojovej pozície, čiže Menónovi vojaci boli na pravom krídle: „Grékom rozkázal, aby sa podľa svojho zvyku zoradili a zaujali bojové postavenie a aby každý veliteľ usporiadal svoje mužstvo. Zoradili sa teda do šíku so štyrmi radmi. Na pravom krídle stál Menón so svojimi vojskami, na ľavom Klearchos so svojím mužstvom a ostatní velitelia v strede šíku“ (Anab. 1,2,15).
„Odtiaľ odoslal Kýros kilickú kráľovnú najkratšou cestou do Kilikie, ako sprievod s ňou poslal Menóna a jeho vojakov“ (Anab. 1,2,20).
„Na druhý deň prišiel posol so správou, že Syennesis návršie opustil, keď zistil, že sa už Menónovo vojsko nachádza v Kilikii medzi horami, a keď sa dopočul, že Tamós [10] sa plaví s vojenskými loďami sparťanskými i Kýrovými z Iónie do Kilikie“ (Anab. 1,2,21).
Z mesta Dana sa pokúšal Kýros vpadnúť do Kilíkie. Prístup na výšinách bol strážený Syennesisom, kým mu neprišla správa, že Menónove vojsko už preniklo inou cestou cez hory a Tamósove vojsko vodnou cestou z Iónie. Preto sa Kýros dostal do hôr bez toho, aby mu v tom niekto zabránil: „Pri prechode cez hory do roviny boli zahubené dve stotiny Menónovho oddielu, niektorí hovorili, že ich zabili Kilikovia, keď niekde drancovali, iní zase, že zostali pozadu, zablúdili a prišli o život, pretože nemohli nájsť vojsko ani cestu. Bolo ich sto ťažkoodencov“ (Anab. 1,2,25). [11]
Epyaxa dorazila do Tarsu rýchlejšie ako Kýros, ale Menónovo vojsko pri prechode cez hory utrpelo ťažké straty, čo pobúrilo nielen ďalších Kýrových vojakov ale aj jeho samého: „Keď ostatní [Menónove oddiely] dorazili, začali plieniť mesto Tarsos [12] a kráľovský palác v ňom, pretože vojaci boli rozhorčení pre stratu svojich spolubojovníkov“ (Anab. 1,2,26).
„Velitelia to Kýrovi oznámili. Ten potom sľúbil, že dá každému mužovi päť mín [13] striebra, len čo prídu do Babylónu a plný žold, kým sa Gréci nevrátia späť do Iónie. Takto získal na svoju stranu väčšiu časť Grékov. Kým nebolo jasné, ako sa zachovajú ostatní vojaci, či budú Kýra nasledovať, alebo nie, zhromaždil Kýros [Menón, sic!]svoje vlastné vojsko oddelene od iných a povedal pred nimi toto: ‚Muži, ak mňa poslúchnete, Kýros si vás bude vážiť väčšmi ako ostatných vojakov, pričom nemusíte ani podstupovať nebezpečenstvo, ani sa namáhať‘“ (Anab. 1,4,13).
V českom preklade je namiesto slova Menón chybne uvedené meno Kýros. Keď Kýros oznámil, že výprava je namierená do Babylónu proti perzskému kráľovi, vojsko sa búrilo a vyčítalo veliteľom, že to bolo pred nimi skrývané a žiadali si vyšší žold.
Po Kýrových prísľuboch sa upokojili. Menón sa pokúsil zavďačiť sa v tejto situácii Kýrovi, že jeho vojaci zostali Kýrovi verní a ako prví poslúchli Kýrove rozkazy. Kýros sa im za to odvďačil, vraj Menóna aj obdaroval: „Vojaci si robili veľké nádeje a priali mu úspech. Menónovi vraj poslal veľkolepé dary“ (Anab. 1,4,17).
Nastal rozbroj vo vojsku medzi Menónovými a Klearchovými vojakmi, až tak, že sa Menónovi vojaci pokúsili zabiť Klearcha. Ten zozbieral vojsko a hnal sa proti Menónovmu. Proxenos, ďalší veliteľ, sa snažil situáciu upokojiť, ale vyriešil ju až Kýros poukázaním na oslabené vojsko, ktoré je nejednotné: „Menónovi a Klearchovi vojaci sa tam vtedy dostali kvôli niečomu do sporu a Klearchos usúdil, že je vinný Menónov vojak a zbil ho. Tento vojak prišiel k svojmu oddielu a porozprával, čo sa mu stalo. Vojaci si to s rozhorčením vypočuli a strašne sa hnevali na Klearcha“ (Anab. 1,5,11).
Ten potom prišiel k svojmu oddielu a hovoril o tom. Keď to vojaci počuli, veľmi sa na Klearcha hnevali: „Toho dňa prišiel Klearchos k prechodu cez rieku, pozeral sa na trh a potom na koni odchádzal koňmo s niektorými mužmi svojho sprievodu stredom Menónovho pluku do svojho stanu. Kýros v tú chvíľu ešte nedorazil, ale už sa blížil. Ktorýsi z vojakov Menónových práve štiepal drevo a akonáhle zbadal Klearcha prechádzať okolo, hodil po ňom sekerou. Netrafil ho síce, ale iný hodil kameňom, po ňom ďalší a potom mnohí, keď sa strhol krik“ (Anab. 1,5,12).
„Klearchus unikol ku svojmu vojsku a ihneď dal nastúpiť do zbrane. Svojim ťažkoodencom rozkázal, aby vyčkali so štítmi pri nohách a sám potom zobral Thrákov a jazdcov, ktorých mal vo svojom vojsku viac než štyridsať, tiež väčšinou Thrákov a hnal sa proti Menónovým vojskám. Títo, ako aj sám Menón sa vydesili a niektorí bežali po zbrane, iní tu však bezradne stáli“ (Anab. 1,5,13).
„Odtadiaľ prešiel Kýros za tri dni dvanásť parasáng [14] Babylóniou. Na treťom táborisku vykonal na rovine uprostred noci prehliadku Grékov a barbarov. Nazdával sa totiž, že nasledujúce ráno pritiahne kráľ so svojím vojskom, aby sa s ním pustil do boja. Klearchovi zveril velenie nad pravým krídlom, Thessálčanovi Menónovi nad ľavým a sám zoradil svojich vojakov do bojového postavenia“ (Anab. 1,7,1).
„Usporadúvali sa v nesmiernom náhlení. Klearchos mal na starosti pravé krídlo pri rieke Eufrat, Proxenos vedľa neho a ostatní za ním. Menón velil ľavému krídlu gréckeho vojska“ (Anab. 1,8,4). [15] Po rýchlej zvesti, že sa blíži nepriateľské vojsko, sa Kýrovo mužstvo v chvate chystalo do boja.
Ďalšie informácie o Menónovi sú z druhej časti knihy Anabasis, ktorá opisuje počiatky návratu gréckeho vojska domov: „S týmto odkazom prepustil poslov a spolu s nimi poslal Sparťana Cheirisofa a Thessalčana Menóna. Menón totiž sám chcel ísť, pretože bol Ariaiovým priateľom a spoločníkom“ (Anab. 2,1,5).
Po smrti Kýra pre zranenie utrpené v bitke pri Kunax poslal Klearchos poslov ku Ariaiovi, aby usadol na kráľovský trón. Ku Klearchovi príde Grék Falínos s posolstvom od kráľa, aby vydali svoje zbrane: „Falínos sa so svojím sprievodom vzdialil a od Ariaia sa vrátili Proklés a Cheirisofos, Menón však u neho zostal. Priniesli správu, že Ariaios tvrdí, že je mnoho vznešenejších Peržanov ako on, ktorí by ho za kráľa neprijali. Ale ak chcú Gréci spolu s ním odísť, prikázal im, nech prídu už túto noc, ak nie, že vraj zajtra skoro ráno odtiahne“ (Anab. 2,2,1).
„Po večeri sa išli Proxenos a Xenofón prejsť pred tábor. V tej chvíli sa priblížil nejaký človek k predným strážam a pýtal sa, kde by mohol nájsť Proxena alebo Klearcha. Menóna nehľadal, hoci prichádzal od Menónovho pohostinného priateľa Ariaia“ (Anab. 2,4,15).
Posol Proxenovi oznámil, že Ariaios a Artaozos im odkazujú, aby si dávali pozor, pretože barbari vraj plánujú na nich v noci zaútočiť: „Domnieval sa, že tým osočovateľom je Menón, vedel totiž o ňom, že sa spolu s Ariaiom tajne stretol s Tissafernom. Vedel tiež, že mu je nepriateľom a snuje proti nemu úklady, aby získal celé vojsko pre seba a tým sa zavďačil Tissafernovi“ (Anab. 2,5,28).
Klearchos sa stretol s Tissafernom, keďže sa usiloval dohodnúť sa s ním. Ten mu povedal, že má zradcu vo vlastnom vojsku a že mu ho vyznačí, keď sa stretnú uňho všetci vojvodcovia a stotníci Grékov. Klearchos tomu zrejme uveril a podozrieval Menóna pre jeho styky s Peržanmi. Menónove styky s jeho druhmi zase také dobré neboli. Podľa niektorých výkladov [16] to pochopil Klearchos ako vítanú príležitosť zbaviť sa svojho odporcu Menóna a preto na to stretnutie napriek odporu niektorých vojakov išiel. Pri stretnutí aj s veliteľmi ich však Tissafernes úkladne zajme a povraždí: „Keď už stáli pred Tissafernovým hlavným stanom, velitelia boli pozvaní dnu, a to Proxenos z Boiótie, Menón z Thesálie, Agias z Arkádie, Klearchos zo Sparty a Sokrates z Acháie; stotníci zostali pred vchodom do stanu. Nezadlho po tom na dané znamenie boli velitelia vnútri zajatí a stotníci vonku pobití“ (Anab. 2,5,31).
„Len čo prišli na vzdialenosť, aby ho počuli, prehovoril Ariaios takto: ‚Gréci, keďže sa ukázalo, že Klearchos krivo prisahal a porušil prímerie, dostal zaslúžený trest a je mŕtvy. Proxenos a Menón, ktorí prezradili Klearchove úklady, sú u nás vo veľkej úcte. Od vás kráľ žiada, aby ste odovzdali zbrane, lebo hovorí, že sú jeho, keďže patrili jeho poddanému Kýrovi‘“ (Anab. 2,5,38).
Ariaios sa stavia na Tissafernovu stranu a vysvetľuje jeho dôvody pre zabitie Klearcha. Xenofón si žiada vydať Proxena a Menóna, ktorí boli spomínaní ako priaznivci kráľa, lebo prezradili Klearchove úklady: „Nato sa ozval Xenofón týmito slovami: ‚Ak teda Klearchos proti prísahe porušil mier, je potrestaný. Je len spravodlivé, keď zomrú krivoprísažníci. Ak sú však Proxenos a Menón vašimi príživníkmi, a pritom i našimi vojvodcami, pošlite ich naspäť, je predsa jasné, že sa pokúsia poradiť čo najlepšie vám i nám, keď sú priateľmi obidvoch‘“ (Anab. 2,5,40). [17]
Celá šiesta kapitola je venovaná charakteristike zavraždených vojvodcov. Klearchos sa javí ako skúsený vojak, ale veľmi zištný, drsný a neoblomný, Proxenos ako schopný veliteľ. Najhoršia je charakteristika Menóna, ktorý je spomínaný ako chamtivý, mocichtivý, nepriateľský, podvádzajúci darebák. Okrem toho údajne pestoval homosexuálne styky s barbarom Ariaiom a Tharypom. Pre jeho činy jeho jediného nedal kráľ sťať, ale mučiť zaživa ako zločinca po obdobie jedného roka. Na jeho miesto bol v gréckom vojsku zvolený Achajčan Filesios:
„O Menónovi z Thesálie bolo známe, že veľmi túžil po bohatstve, že túžil po velení, aby nadobudol čo najviac majetku, že túžil po poctách, aby získal ešte viac. Chcel byť priateľom tých najmocnejších, aby ho netrestali, keby sa dopustil bezprávia. Bol presvedčený, že najkratšou cestou, ako sa dopracovať k tomu, po čom túžil, je krivoprísažníctvo, lži a podvody. [18] Úprimnosť a pravdu pokladal za to isté ako hlúposť. Bolo jasné, že nikoho nemá rád, koho však ubezpečoval, že je jeho priateľom, tomu zrejme chystal nejaké úklady. Nevysmieval sa nijakému nepriateľovi, ale s ľuďmi, s ktorými sa stýkal, sa zhováral tak, akoby si z nich robil posmech.
Na majetok nepriateľov sa snažil nesiahať, lebo pokladal za ťažké zmocniť sa majetku ľudí, ktorí sa dávajú pozor. Pokiaľ išlo o majetok jeho priateľov, veril, že iba on jediný vie, ako ľahko sa ho možno zmocniť, ak sa nestráži. Všetkých tých ľudí, ktorých poznal ako krivoprísažníkov a darebákov, sa bál, akoby boli dobre ozbrojení, kým s čestnými a pravdovravnými ľuďmi sa pokúšal zaobchádzať ako so zbabelcami. Ako sa niekto honosí zbožnosťou, pravdou a spravodlivosťou, tak sa Menón honosil tým, že vie klamať, vymýšľať lži, vysmievať sa priateľom. Kto nebol podliak, toho vždy rátal medzi hlupákov. Nazdával sa, že osoby, do ktorých priazne sa chcel votrieť, si získa tak, že bude ohovárať ich dobrých priateľov.
Poslušnosť svojich vojakov sa snažil zaistiť si tým, že sa spolu s nimi zúčastňoval na ich zlých skutkoch. Úctu a služobnú horlivosť sa usiloval vynútiť si tým, že sa tváril ako človek, ktorý môže a má vôľu činiť najspravodlivejšie skutky. Keď sa niekto od neho odvrátil, nazýval posmešne dobrodením to, že ho taký človek nezahubil, keď sa s ním stýkal. Nemôže byť spoľahlivé rozprávanie o ňom, ktoré sa neopiera o všeobecne známe skutočnosti, ale všetci o ňom toto vedia. Od Aristippa [19] ešte v mladom veku dosiahol velenie nad žoldniermi, veľmi dôverný pomer mal s barbarom Ariaiom, ktorý miloval krásnych chlapcov, sám ešte bez fúzov bol zaľúbený do Tarypa, ktorý už mal fúzy. [20] Keď jeho spoluvelitelia prišli o hlavu, pretože podnikli výpravu proti kráľovi, on zostal nažive, hoci urobil to isté. Až po smrti ostatných veliteľov kráľ potrestal aj jeho a dal ho popraviť, nie však tak ako Klearcha a ostatných veliteľov, ktorým odťali hlavy, čo sa zdá byť najrýchlejšia smrť, ale zaživa ho vraj dal zmrzačiť a po roku Menón skončil svoj život ako zločinec“ (Anab. 2,6,21–29).
„Po týchto slovách vstal, aby sa nestrácal čas, ale aby sa urobilo, čo bolo treba. Potom boli zvolení za veliteľov: za Klearcha Timasion z Dardanu, za Sókrata Xantikles z Acháie, za Agia Kleanor z Orchomenu, za Menóna Filesios z Acháie a za Proxena Aténčan Xenofón“ (Anab. 3,1,47).
Záver
Na základe analýzy Xenofóntovho rozprávania o Menónovi, jednom z veliteľov počas výpravy perzského princa Kýra mladšieho, si dokresľujeme jeho obraz vytvorený pomocou Platónovho dialógu. Xenofón ho opisuje priamou aj nepriamou charakteristikou ako odsúdeniahodného človeka, pochlebujúceho sa mocným a s nezriadenou túžbou po moci.
Napriek Xenofóntovej zaujatosti a nepriateľskému postoju je zjavné, že Menón v snahe o svoju záchranu po prehratej bitke pri Kunaxe neváhal zradiť svojich druhov a vyjednávať s Peržanmi. To sa preukázalo po ich zajatí, keď Peržania odkázali, že si jeho a Proxena [21] vážia za vyjavenie Klearchovej zrady.
Z Platónovho rozprávania vieme, že Menón je žiak sofistu Gorgia. Časové zaradenie dialógu sa datuje skôr než Xenofóntova výprava. V tom období je Menón ešte mladý „šľachtický veľkostatkár, ktorý podľa fikcie dialógu prišiel so sprievodom otrokov do Athén“. [22] Vo svetle neskorších udalostí by sme jeho myšlienku, že „statočnosť je túžiť po krásnych veciach a byť schopný ich dosiahnuť“, mohli interpretovať ako naznačenie túžby po moci. Napriek jeho pýche a rozkazovačnosti však uňho v dialógu prevláda úcta k Sókratovej múdrosti.
Našim zámerom bolo zistiť viac o osobe Menóna z rovnomenného Platónovho dialógu. Najskôr sme poukázali na zdroje, v ktorých vystupuje postava Menóna, ale o ktorej niekedy neexistujú iné než len skúpe informácie, a tým môže dochádzať k zamieňaniu si viacerých Menónov. Preto sme sa pokúsili o stručnú identifikáciu a uviedli sme tie pasáže, ktoré týchto Menónov priamo spomínajú. Druhým dôležitým prameňom boli pre nás zmienky o Menónovi v Xenofóntovom rozprávaní o vojenskej výprave Kýra mladšieho v diele Kyrou Anabasis, vďaka ktorému sme získali ucelenejší obraz na postavu, ktorá zrejme inšpirovala aj Platóna.
L i t e r a t ú r a
ANDERSON, J. K. : Xenophon. New York: Charles Scribner’s sons 1974.
BAHNÍK, V. (ed.): Slovník antické kultury. Praha: Svoboda 1974.
FEJTA, A.: Výbor ze spisů Xenofontových. Praha a Viedeň: Nákladem Fr. Fempského 1898.
HOMERÓS: Ílias. Preložil Július Špaňár. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1962.
KALAŠ, A.: Nad prekladmi Xenofóntovho Sokrata. In: Sokratika I. Sokratovská tradícia myslenia od antiky po súčasnosť. Prešov: AF PU 2006, s. 143 – 151.
METZLER, J. B. (ed.): Der Neue Pauly. Lef – Men, Bd. VII. Stuttgart 1999.
NAILS, D.: People of Plato. Indianapolis,Cambridge: Hackett Publishing Company, Inc. 2002.
PLATÓN: Euthydémos. Menón. Preložil František Novotný. Praha: OIKOYMENH 2000.
PLÚTARCHOS: Životopisy slavných Řeků a Římanů. Preložili Václav Bahník, Hartmann Antonín, Ferdinand Stiebitz, Edita Svobodová, Rudolf Mertlík. Praha: Arista 2006.
SVOBODA, L. (ed.): Encyklopedie antiky. Praha: Svoboda 1973.
THÚKYDIDÉS: Dějiny peloponézské války. Preložil Václav Bahník. Praha: Odeon 1977.
XENOFÓN: Anabasis. Preložil Július Špaňár. Bratislava: Tatran 1987.
XENOFÓN: Anabaze. Preložil Jaroslav Šonka. Praha: Odeon 1974.
Elektronické zdroje:
CRANE, G. (ed.): The Perseus Digital Library. [online].
Internetové verzie antických autorov v The Perseus Digital Library:
DÉMOSTHENÉS: Reči (Apollodorus proti Polyklovi). [online].
DÉMOSTHENÉS: Reči (Proti aristokratom). [online].
DÉMOSTHENÉS: Reči (Za Formióna). [online].
DINARCHUS: Reči. [online].
DIODÓROS SICÍLSKY: Knižnica. [online].
DIODÓROS SICÍLSKY: Knižnica. [online].
DIODÓROS SICÍLSKY: Knižnica. [online].
HOMÉR: Ílias. [online].
PLÚTARCHOS: Životopisy. [online].
PLÚTARCHOS: Životopisy. [online].
STRABÓN: Geografia. [online].
THÚKIDIDÉS: Dejiny peloponézskej vojny. [online].
XENOFÓN: Hellenica. [online].
XENOFÓN: Memorabilia. [online].
Internetové encyklopédie:
PECK, H. T.: Harpers Dictionary of Classical Antiquities. In: CRANE, G. (ed.): The Perseus Digital Library. [online].
SMITH, W. (ed.): A dictionary of Greek and Roman biography and mythology. In: CRANE, G. (ed.): The Perseus Digital Library. [online].
SUZANNE, B. (ed.): Plato and his Dialogues. [online].
P o z n á m k y
[1] Pozri PLATÓN: Euthydémos. Menón. Preložil František Novotný. Praha: OIKOYMENH 2000.
[2] „A Thessalian adventurer, one of the generals of the Greek mercenaries in the army of Cyrus the Younger, when the latter marched into Upper Asia against his brother Artaxerxes, B.C. 401. After the death of Cyrus he was apprehended along with the other Greek generals by Tissaphernes, and was put to death by lingering tortures, which lasted for a whole year. His character is drawn in the blackest colours by Xenophon. He is the same as the Menon introduced in the dialogue of Plato which bears his name.“ SMITH, W. (ed): A dictionary of Greek and Roman biography and mythology. [online].
[3] V Encyklopédii antiky sa spomína náš Menón len stručne: vodca žoldnierov Kýra mladšieho (401 pr. Kr.). Platón po ňom nazval jeden zo svojich dialógov. Okrem neho ešte pozná Menóna, gréckeho lekára zo 4. stor. pr. Kr., ktorý bol žiakom Aristotela a napísal Dejiny lekárstva (Iatrika), v ktorých zhrnul teórie starších lekárov a filozofov. Výťah z nich sa zachoval na papyruse z 2. stor. pr. Kr. (tzv. Anonymus Londiniensis) nájdenom v r. 1892. Porov. SVOBODA, L. (ed.): Encyklopedie antiky. Praha: Svoboda 1973, s. 377.
[4] CRANE, G. (ed.): The Perseus Digital Library. [online].
[5] KALAŠ, A.: Nad prekladmi Xenofóntovho Sokrata. In: Sokratika I. Sokratovská tradícia myslenia od antiky po súčasnosť. Prešov: AF PU 2006, s. 143 – 151.
[6] Máme archeologické poznatky o dome, kde žili pracovníci s mramorom Mikion a Menón, datovanom medzi rokmi 475 až 275 pr. Kr. Našla sa tam keramika s podpisom Menóna. Porov. Perseus Building Catalog. [online].
[7] „Pharsalus was one of the leading cities of Thessalia in the Vth and IVth centuries B. C. It is mentioned by Thucydides in his Histories, II, 22, 3 among the Thessalian cities that sent troops to help Athens against Sparta in 431, at the beginning of the Peloponnesian war. It this section, Thucydides mentions a Meno of Pharsalus as leader of the Pharsalian contingent. This Meno should not be confused with the Meno who gave his name to a dialogue of Plato, a Thessalian too, but much younger and from the city of Larissa.“ SUZANNE, B. (ed.): Plato and his Dialogues. [online]. Pre podporu Aténčanov pri ich útoku na Eion boli Menónovi podľa Démosthena prepožičané aténske občianske práva. Porov. METZLER, J. B.: Der Neue Pauly. Lef – Men, Bd. VII. Stuttgart 1999, s. 1250.
[8] Okrem spomínaných Menónov pozná Pauly ešte sýrskeho satrapu Menóna, syna Kerdimmasu. Pravdepodobne o tomto sa zmieňuje Strabón. Diodóros spomína aténskeho archonta Menóna z Farsalu. Satrapa z Arachosie a Menón zo Segesty sa nenachádzali v nami vybraných klasických dielach. Porov. METZLER, J. B.: Der Neue Pauly. Lef – Men, Bd. VII. Stuttgart 1999, s. 1250.
[9] V 3. – 7. knihe je zachytená história Grécka až do mantinejskej bitky roku 362.
[10] Veliteľ Kýrovho loďstva, pôvodom Egypťan Xenofón. Porov. XENOFÓN: Anabaze. Preložil Jaroslav Šonka. Praha: Odeon 1974, s. 255.
[11] Xenofóntovo rozprávanie vyvoláva v čitateľovi dojem len slabého Menónovho velenia, pretože spomína len stratu sedminy jeho vojakov a reakciu ostatných, keď sa dozvedeli o osude svojich druhov. Dôvody straty životov Xenofón podrobnejšie nevysvetľuje. Pravdepodobne boli buď prichytení pri plienení a zabití Kilikmi alebo sa oddelili od hlavného oddielu a zablúdili. Úloha zverená Menónovi nebola ľahká, no evidentne ju zvládol.
[12] Rodisko apoštola Pavla. Porov. XENOFÓN: Anabaze, c. d., s. 255.
[13] Peňažná jednotka, 1 mína = 437 g striebra, delila sa na 100 drachiem alebo 600 obolov. Tamže, s. 253.
[14] Parasanga bola perzská diaľková miera, 1 parasanga = 30 štádií, t. j. 5,4 km. Tamže, s. 253.
[15] Gréci od čias Alexandra Veľkého používali bojovú taktiku „macedónskej falangy“, kde bitku začínalo ľavé krídlo a rozhodlo ju pravé, ktoré sa počas boja presunulo viac dopredu a tým spolu s ľavým krídlom obkľúčilo nepriateľa. Porov. BAHNÍK, V. (ed.): Slovník antické kultury. Praha: Svoboda 1974.
[16] FEJTA, A.: Výbor ze spisů Xenofontových. Praha a Viedeň: Nákladem Fr. Fempského 1898, s. 35.
[17] V českej verzii označené ako 41.
[18] Xenofóntov nepriateľský postoj mohol byť vyvolaný nejakou osobnou krivdou Menóna voči nemu.
[19] Ako jeho eromenos, miláčik, „chovanec“.
[20] Tento údaj nám bližšie špecifikuje Menónov vek. Platónov dialóg pochádza z roku 402, kedy mladý Menón býva u Anyta. Jeho pripojenie sa ku Kyrovým vojskám teda môžeme predpokladať v roku 401.
[21] Xenofón sa zúčastnil na výprave vďaka listu svojho hostiteľa Proxena, žiaka znamenitého sofistu Gorgia. Proxena s Kýrom spájalo priateľstvo a vyhliadka na výhody v budúcnosti. Pred pripojením sa k vojsku však Proxenus nepoznal dôvody výpravy. Po Proxenovej smrti sa stal Xenofón vodcom zadného voja spiatočného pochodu gréckeho vojska do Grécka. Porov. FEJTA, A: Výbor ze spisů Xenofontových, c. d.
[22] NOVOTNÝ, F.: Úvod. In: PLATÓN: Euthydémos. Menón, c. d.
Mgr. Martina Bohačiaková
Katedra histórie
Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave
Hornopotočná 23
917 01 Trnava
m.bohaciakova[zavináč]gmail.com