Zabudnite na výchovu – šetrite deťom na plastiku! alias Obľúbení pekní bitkári


Démuthová, S.: Zabudnite na výchovu – šetrite deťom na plastiku! alias Obľúbení pekní bitkári. In: Ostium, roč. 8, 2012, č. 1.


Úvod

Atraktivita, agresivita, obľúbenosť – to sú niektoré z významných faktorov, ktoré sa podieľajú na hodnotení jedincov. Sú navzájom pomerne silne prepojené, no napriek tomu väčšina štúdií posudzujúcich úroveň ich vplyvu pracuje zväčša s jednou, prípadne s dvoma premennými. Z ich výsledkov je známe, že napr. agresivita je jednou z charakteristík v správaní, ktoré jedinci vykazujú v snahe udržať si dominantné postavenie v komunite. Takýto status je dôležitý pre získanie prístupu k obmedzeným zdrojom – a to či už vo sfére materiálneho zabezpečenia, alebo v oblasti súvisiacej s plodením potomstva. Z evolučného hľadiska je dominancia a s ňou spojená agresivita spôsobom, ako zaistiť prežitie vlastných génov jednak počas svojho vlastného života (dobré životné podmienky podporujúce prežitie jedinca), ale aj pre ich prežitie v budúcnosti (rozšírením génov prostredníctvom potomstva). Význam zvýšenej agresivity v správaní práve počas nástupu reprodukčnej zrelosti dokumentuje množstvo štúdií.[1]

Agresivita sa však zároveň tesne spája s atraktivitou; zaujímavou skutočnosťou je fakt, že agresivita nielen poskytuje výhodu v boji medzi jedincami mužského pohlavia, ale je zároveň charakteristikou, ktorú ženy vnímajú ako príťažlivú. Muži, ktorí sú výbojní, dominantní, sú pre partnerky vhodnejší ako živitelia rodín a otcovia potomkov, pretože k nim patrí viac majetku, statusu, prestíže… a zároveň sú schopní tieto charakteristiky odovzdať aj svojim potomkom, a tým ich zvýhodniť v budúcom „boji o prežitie“. Aj v oblasti atraktivity dominantného a agresívneho správania mužov pre ženské pohlavie bolo uskutočnených množstvo výskumov potvrdzujúcich túto skutočnosť, a to dokonca už i v skoršom, než reprodukčnom veku.[2] Atraktivitu u oboch pohlaví dopĺňa aj množstvo iných charakteristík spojených najmä s fyzickou zdatnosťou a zdravím, akými sú mladosť, čistá pleť, súmernosť čŕt tváre, vyformovanie postavy a pod.[3]

Atraktívni ľudia sú zároveň viac obľúbení – považujeme ich za inteligentnejších, dôveryhodnejších, psychicky zdravších, priateľskejších, vhodnejších pre spoluprácu…[4] Do istej miery ide o dôsledok tzv. halo efektu (z angl. halo – svätožiara),[5] teda tendencie nechať sa ovplyvniť pri hodnotení celej osoby jedinou jej pozitívnou vlastnosťou alebo črtou. Istý súvis možno vidieť tiež v skutočnosti, že atraktivita (ak je vnímaná ako symetria, fyzická zdatnosť, kvalita pokožky a pod.) má vzťah k zdraviu,[6] a to zas môže v širších súvislostiach znamenať aj psychické zdravie, emocionálnu vyrovnanosť, ktoré pozitívne vplývajú na interpersonálne vzťahy.

Ako je to však s relatívnym vplyvom agresivity a atraktivity? Ktorá charakteristika prevažuje pri hodnotení jedinca okolím? Je obľúbenosť tesnejšie spojená s agresivitou, alebo s atraktivitou? Na tieto otázky sa pokúsila dať čiastočne odpoveď štúdia Caseya Borcha, Allena Hydea a Antonia H. N. Cillessena The role of attactiveness and aggression in high schol popularity.

Výskum
V prvom rade, autori rozlišujú medzi dvomi druhmi obľúbenosti, ktoré síce majú isté črty spoločné, no je potrebné ich odlišovať. Ide o tzv. sociometrickú popularitu, predstavujúcu mieru akceptácie rovesníkmi a tzv. vnímanú (perceived), resp. viditeľnú popularitu, ktorá je odrazom „viditeľnosti“ jedinca v kolektíve. Pre sociometrickú popularitu je charakteristický výraz „well-liked“ (všeobecne obľúbený); takíto jedinci nemusia nevyhnutne „vyčnievať“, byť „hviezdami“, skôr ide o to, že zo sociometrického hľadiska majú najviac pozitívnych volieb. Sú preto skôr prosociálne orientovaní, vykazujú kooperatívne správania a nebývajú agresívni.[7] Pre viditeľnú popularitu je charakteristický výraz „socially visible“ (sociálne viditeľný), čo skôr poukazuje na signifikantnú osobu, vodcu (či už v pozitívnom, alebo negatívnom zmysle). Takíto jedinci sú súťaživí, strhávajú na seba pozornosť a bývajú agresívni.

Agresivita bola skúmaná v rámci dvoch typov: ako vzťahová (relational) a ako otvorená (overt). Kým dôsledky otvorenej agresivity sú zjavné a viditeľné – ako obeti, tak aj celému okoliu  –, vzťahová agresivita je skrytá a zameraná najmä na deštrukciu vzťahov prostredníctvom ohovárania, ignorácie a pod.[8]

Autori si v rámci skúmania vzájomných vzťahov medzi atraktivitou, agresivitou (ako otvorenou, tak i vzťahovou) a obľúbenosťou (sociometrickou a viditeľnou) stanovili nasledujúce výskumné hypotézy:

H. 1: Atraktívni adolescenti sú vnímaní ako agresívnejší než menej atraktívni.
H. 2: Agresívni adolescenti sú vnímaní ako populárnejší (ale menej všeobecne obľúbení) než menej agresívni.
H. 3: Atraktivita ovplyvňuje vplyv agresivity na viditeľnú, ale nie na sociometrickú popularitu.

Výskumu sa zúčastnilo 479 stredoškolákov (54,5 % dievčat) stredne veľkého amerického mesta. Popularita (sociometrická i viditeľná), atraktivita a agresivita (otvorená i vzťahová) boli zisťované sociometriou. Tabuľka 1 prezentuje priemerné hodnoty skóre dosiahnutých v hodnotení fyzickej atraktivity, otvorenej a vzťahovej agresivite a v sociometrickej a viditeľnej popularite.

Tabuľka 1
Priemerné hodnoty (mean) a štandardné odchýlky (SD) vybraných premenných
tab 1

Autori štúdie postupovali v dvoch krokoch – prvú časť svojich analýz zamerali na porovnávanie výskytu premenných u pohlaví a na vzájomné vzťahy medzi dvoma premennými; druhá časť smerovala najmä k verifikácii/falzifikácii stanovených hypotéz a k odhaleniu súvislostí vo vzájomných vzťahov viacerých premenných. V prvej časti analýzy ukázali:

  • ženy vykazujú signifikantne menej otvorenej agresivity ako muži. Toto zistenie nie je prekvapujúce, keďže je známe, že ženy vďaka svojej menšej fyzickej sile preferujú skrytejšie (napr. verbálne, alebo uvedené vzťahové) formy agresivity.
  • atraktivita signifikantne pozitívne predikuje otvorenú agresivitu. Znamená to, že jedinci, ktorí sú okolím považovaní za atraktívnych, sa s vysokou pravdepodobnosťou budú správať agresívnejšie ako tí jedinci, ktorí za atraktívnych považovaní nie sú. Ide pravdepodobne o dôsledok skutočnosti, že fyzicky príťažlivejší jedinci sú okolím vnímaní ako lepší, pripisujú sa im viaceré ďalšie pozitívne vlastnosti (halo efekt), vďaka ktorým si môžu dovoliť byť agresívnejší bez toho, aby si „pokazili renomé“.
  • fyzicky atraktívnejší jedinci vykazujú signifikantne vyššiu mieru vzťahovej agresivity ako menej atraktívni jedinci. Zdá sa, že atraktivita napomáha zvládať dôsledky nielen otvorenej agresivity (ako v predchádzajúcom zistení), ale aj jej skrytejších a menej viditeľných foriem.
  • fyzicky atraktívnejší jedinci vykazujú signifikantne vyššiu mieru sociomertickej popularity ako menej atraktívni jedinci. Poukazuje to na skutočnosť, že adolescenti inklinujú k preferencii sympatických, atraktívnych priateľov (sociometrická atraktivita odráža množstvo pozitívnych volieb zo strany spolužiakov) a pre atraktívnych jedincov znamená ich „krása“ predpoklad pre obľúbenosť. Ďalšie analýzy ukázali, že atraktívnejší študenti skórovali vyššie aj vo viditeľnej popularite, a teda, že vo všeobecnosti platí tvrdenie o vyššej popularite atraktívnych študentov (v porovnaní a menej atraktívnymi).

V druhej časti autori podrobili analýze vzájomné vzťahy všetkých troch sledovaných premenných a ich podtypov (pri agresivite zvlášť otvorenú a vzťahovú a pri atraktivite zvlášť sociometrickú a viditeľnú). Snažili sa zistiť, ako agresivita v spojení s atraktivitou ovplyvňuje popularitu. Podnetom pre tieto analýzy bolo zistenie, že atraktívni študenti, ak boli navyše aj agresívni (a to ako v otvorenej, tak i vo vzťahovej agresivite), boli vnímaní ako populárnejší než atraktívni študenti, ktorých agresivita (či už vzťahová, alebo otvorená) bola nízka. Agresivita teda u atraktívnych študentov zvyšuje ich popularitu.

Obrázok 1 znázorňuje mieru sociometrickej popularity (sociometric popularity) vzhľadom na miery vzťahovej agresivity a fyzickej atraktivity. Označenie „-1“ pri fyzickej atraktivite zastupuje hodnoty tejto premennej, ktoré sa umiestnili pod úrovňou jednej štandardnej odchýlky od priemeru (mean); „0“ predstavuje hodnoty umiestnené v oblasti priemeru a „1“ hodnoty nad úrovňou jednej štandardnej odchýlky od priemeru.

Obrázok 1
Miera sociometrickej popularity vzhľadom na miery vzťahovej agresivity a fyzickej atraktivity
obr1

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Z obrázku 1 je zrejmé, že nízke hodnoty vzťahovej agresivity („low relational agression“ vyznačená jednoduchou súvislou čiarou) v spojitosti s vysokými hodnotami atraktivity predikujú dosiahnutie najvyšších možných hodnôt sociometrickej popularity. Pekní a neagresívni (v intenciách nepriamej – vzťahovej agresivity) jedinci sú teda najpopulárnejší (v zmysle všeobecnej obľúbenosti). Naopak, najnižšie hodnoty sociometrickej popularity sa vzťahujú ku kombinácii vysokej vzťahovej agresivity („high relational agression“ vyznačená súvislou čiarou s trojuholníkom) a nízkej atraktivity. Najmenej populárni (v zmysle všeobecnej obľúbenosti) sú teda škaredí (neatraktívni) a agresívni jedinci. Z obrázku je však zrejmé aj to, že aj jedinci s najvyššou vzťahovou agresivitou, ktorí sú vysoko atraktívni, skórujú v popularite vyššie než jedinci, ktorých agresivita je síce najnižšia, no sú hodnotení ako málo atraktívni. Aj keď so stúpajúcou vzťahovou agresivitou popularita klesá, obľúbenejší je stále pekný „podrazák“ než síce „férový“, ale škaredý spolužiak. Atraktivita sa tak zdá byť ochranným faktorom, ktorý zmierňuje (u tých, ktorí ňou oplývajú) negatívne dôsledky vzťahovej agresivity. Tento fakt umožňuje atraktívnym adolescentom byť agresívnymi (vo vzťahovej oblasti) bez toho, aby ich obľúbenosť (sociometrická popularita) výraznejšie utrpela. Je otázne, či táto skutočnosť platí aj vtedy, ak skrytejšiu, vzťahovú agresivitu nahradia priame útoky na jedinca a zmení sa na agresivitu priamu (bližšie pozri obrázok 3).

Obrázok 2
Miera viditeľnej popularity vzhľadom na miery vzťahovej agresivity a fyzickej atraktivity
obr2

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obrázok 2 znázorňuje mieru viditeľnej popularity (percieved popularity) vzhľadom na úrovne vzťahovej agresivity a fyzickej atraktivity. Označenia „-1“, „0“ a „1“ sú identické ako pri predošlom obrázku. V tomto prípade najvyššie hodnoty viditeľnej popularity dosahujú jedinci, ktorí vysoko skórujú vo vzťahovej agresivite a sú atraktívni. V prípade popularity, ktorá je navonok viditeľná (jedinci sú tzv. „hviezdy“ kolektívu), agresivita podporuje pozitívny vplyv atraktivity a jedinci dosahujú najvyššie skóre obľúbenosti. Ak sa zameriame na skupinu najmenej atraktívnych jedincov, populárnejší (v zmysle viditeľnej popularity) sú vysoko agresívni jedinci než neagresívni. Najhoršia kombinácia z hľadiska obľúbenosti u adolescentov je v tomto prípade variant škaredého neagresívneho jedinca. Byť bitkár sa teda oplatí – či už je jedinec pekný, alebo škaredý, vždy mu to vynesie vyššiu (viditeľnú) popularitu.

Obrázok 3 poskytuje odpoveď na vyššie položenú otázku, či je atraktivita ochranným faktorom, ktorý zmierňuje (u tých, ktorí ňou oplývajú) negatívne dôsledky agresivity aj vtedy, ak skrytejšiu, vzťahovú agresivitu nahradia priame útoky na jedinca a zmení sa na agresivitu priamu.

Obrázok 3
Miera sociometrickej popularity vzhľadom na miery otvorenej agresivity a fyzickej atraktivity
obr3

 

 

 

 

 

 

 

 

Úsečky nízkej (jednoduchá súvislá čiara), priemernej (prerušovaná čiara) a vysokej (plná čiara a trojuholníkmi) otvorenej agresivity sa podobajú úsečkám na obrázku 1. Rozdiel je však v tom, že hodnoty sociometrickej popularity sa vzhľadom na mieru agresivity líšia omnoho menej, teda že nie je tak výrazný rozdiel v popularite, ak je jedinec málo, stredne, alebo vysoko (otvorene) agresívny. Fyzická atraktivita je tak dôležitejším faktorom pri určovaní miery (sociometrickej) popularity – na tom, či je niekto otvorene agresívny až tak nezáleží. Dokumentuje to i skutočnosť, že vysoko agresívny, no atraktívny jedinec je stále hodnotený ako všeobecne obľúbenejší než neagresívny neatraktívny adolescent, pričom platí, že rozdiel v ich (sociometrickej) popularite je pri otvorenej agresivite ešte vyšší než pri vzťahovej.

Posledná analýza sa týka miery viditeľnej popularity (percieved popularity) vzhľadom na miery otvorenej (overt) agresivity a fyzickej atraktivity.

Obrázok 4
Miera viditeľnej popularity vzhľadom na miery otvorenej agresivity a fyzickej atraktivity
obr4

 

 

 

 

 

 

 

 

Z obrázku 4 vyplýva, že „hviezdami“ v adolescentnom kolektíve sa stávajú opäť pekní bitkári – najvyššiu úroveň viditeľnej popularity dosahujú jedinci, ktorí vysoko skórujú v atraktivite aj v otvorenej agresii. Pre viditeľnú popularitu je teda priateľský (v zmysle neagresívny) prístup k ľuďom výrazným hendikepom. Toto tvrdenie však platí len pre skupiny nadpriemerne a priemerne atraktívnych jedincov – u podpriemerne pekných sa situácia mení. Z hľadiska vydobytia si postavenia populárnej hviezdy je neprípustné, aby sa oň pokúšal neatraktívny jedinec násilím. Adolescenti v tomto prípade akceptujú (v zmysle viditeľnej popularity) skôr škaredého pacifistu.

Záver
Zdá sa teda, že pri všetkých možných kombináciách je atraktivita dôležitejšia než to, ako sa jedinec správa k druhým, či na nich skryte alebo otvorene útočí. Pre adolescentov je populárny ten, kto dobre vyzerá, pričom na jeho správaní veľmi nezáleží. Niekedy (pri sociometrickej popularite, a teda všeobecnej obľúbenosti) je síce fajn byť aj priateľský (v zmysle neagresívny), no ak je človek škaredý, svojím dobrým správaním zďaleka nedobehne popularitu pekného „podrazáka“. A keď sa jedná o „hviezdy“ kolektívu – okrem krásy ich na vrchol vystreľuje práve otvorená agresivita. Ak sa nebijú – strácajú prestíž. Výskum bol síce uskutočnený v Amerike, kde sa mimoriadny dôraz kladie na fyzickú krásu, no je otázne, či by u našich adolescentov nedopadol podobne.

L i t e r a t ú r a
BORCH, C., HYDE, A. & CILLESSEN, A. H. N.: The role of attractiveness and aggression in high schol popularity. In: Social Psychology of Education, roč. 14, 2011, č. 1, s. 23 – 39.
BUSS, D. M.: Sex differences in human mate preferences: Evolutionary hypotheses tested in 37 cultures. In: Behavioral and Brain Sciences, roč. 12, 1989, č. 1, s. 1 – 49.
COETZEE, V., RE, D. & PERRETT, D. I. (et al.): Judging the health and attractiveness of female faces: is the most attractive level of facial adiposity also considered the healthiest. Body Image, 8, 2011, č. 2, s. 190 – 193.
CURRIE, T. E., LITTLE, A. C.: The relative importance of the face and body in judgements of human physical attractiveness. In: Evolution and Human Behavior, roč. 30, 2009, č. 6, s. 409 – 416.
DALY, M. & WILSON, M.: Risk-taking, intrasexual competition, and homicide. In: FRENCH, J. A., KAMIL, A. C., LEGER, D. W. (eds.): Evolutionary psychology and motivation. Nebraska Symposium on Motivation. Lincoln, University of Nebraska Press 2001, s. 1 – 36.
FEINGOLD, A.: Good-looking people are not what we think. In: Psychological Bulletin, roč. 111, 1992, č. 2, s. 304 – 341.
HAWLEY, P. H., JOHNSON, S. E., McNAMARA, K. A.: Physical attractiveness in preschoolers: Relationships with power, status, aggression and social skills. In: Journal of School Psychology, roč. 45, 2007, č. 5, s. 499 – 521.
KAZANAWA, S.: Intelligence and phisical attractiveness. Intelligence, roč. 39, 2011, č. 1, s. 7 – 14.
MOFFITT, T. E., CASPI, A., HARRINGTON, H. (et al.): Males on the life-course-persistent and adolescence-limited antisocial pathways. Follow-up at age 26 years. In: Development and Psychopathology, roč. 14, 2002, č. 1, s. 179 – 207.
PERRETT, D. I., BURT, D. M., PENTON-VOAK, I. S. (et al.): Symmetry and human facial attractiveness. In: Evolution and Human Behavior, 20, 1999, č. 5, s. 295 – 307.
SINGH, D.: Body shape and women’s attractiveness. The critical role of Waist-to-Hip Ratio. In: Human Nature, roč. 4, 1993, č. 3, s. 279 – 321.
TAVEL, P., MADARASOVÁ-GECKOVÁ, A.: Človek medzi ľuďmi. Pusté Úľany: Schola Philosophica 2008.
WADE, T. J.: The Relationships between symmetry and attractiveness and mating relevant decisions and behavior: A review. In: Symmetry, roč. 2, 2010, č. 2, s. 1081 – 1098.

P o z n á m k y
[1] Pozri napr. DALY, M. & WILSON, M.: Risk-taking, intrasexual competition, and homicide. In FRENCH, J. A., KAMIL, A. C. & LEGER, D. W. (Eds.): Evolutionary psychology and motivation. Nebraska Symposium on Motivation. Lincoln, University of Nebraska Press 2001, s. 1 – 36; MOFFITT, T. E., CASPI, A. & HARRINGTON, H. et al.: Males on the life-course-persistent and adolescence-limited antisocial pathways. Follow-up at age 26 years. Development and Psychopathology, 14, 2002, č. 1, s. 179 – 207 atď.
[2] HAWLEY, P. H., JOHNSON, S. E. & McNAMARA, K. A.: Physical attractiveness in preschoolers: Relationships with power, status, aggression and social skills. Journal of School Psychology, 45, 2007, č. 5, s. 499 – 521.
[3] SINGH, D.: Body shape and women´s attractiveness. The critical role of Waist-to-Hip Ratio. Human Nature, 4, 1993, č. 3, s. 279 – 321; CURRIE, T. E. & LITTLE, A. C.: The relative importance of the face and body in judgements of human physical attractiveness. Evolution and Human Behavior, 30, 2009, č. 6, s. 409 – 416.
[4] FEINGOLD, A.: Good-looking people are not what we think. Psychological Bulletin, 111, 1992, č. 2, s. 304 – 341; KAZANAWA, S.: Intelligence and phisical attractiveness. Intelligence, 39, 2011, č. 1, s. 7 – 14.
[5] TAVEL, P. & MADARASOVÁ-GECKOVÁ, A.: Človek medzi ľuďmi. Pusté Úľany, Schola Philosophica 2008.
[6] COETZEE, V., RE, D. & PERRETT, D. I. et al.: Judging the health and attractiveness of female faces: is the most attractive level of facial adiposity also considered the healthiest. Body Image, 8, 2011, č. 2, s. 190 – 193.
[7] BORCH, C., HYDE, A. & CILLESSEN, A. H. N.: The role of attractiveness and aggression in high schol popularity. Social Psychology of Education, 14, 2011, č. 1, s. 23 – 39.
[8] Ibid.

Spracovala Slávka Démuthová.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.