Paradoxy Pavla Straussa, prednáškový cyklus Paradoxy a hranice racionality, absolútny paradox Sorena Kierkegaarda, fotografické Panorámy Martina Kleibla. Posledné februárové dni pred vydaním nového čísla Ostia sa nesú v znamení paradoxov.

Na obálke knihy Márie Bátorovej Paradoxy Pavla Straussa, ktorá sa mi dostala do rúk, sú uvedené príklady myšlienok, ktoré vyznievajú provokujúco a zároveň jednoducho. Väčšina z nich ma oslovila, ale vyberám iba jeden: „Absolútna neutralita je svinstvo.“ Straussove výroky sú iné než všetky tie „zrnká rozumu“, dobre mienené rady, ponaučenia, ktoré sa hodia iba ako nepraktický darček pre nezáväzné dumky, ale život o nich vie svoje. Neutrál v postojoch je chimérou, a nielen preto, že už samotný pokus o neutralitu je zaujatím určitého postoja, situovanosťou. Analogicky môžeme pokračovať ďalej. Absolútna uzavretosť je vnútorne zničujúca, nemôže byť otvorená ani sama k sebe, absolútna otvorenosť ruší hranice, ruší to, čoho je otvorenosťou. Oba póly sa uzatvárajú pred možnosťou slobodnej voľby. Výroky Pavla Straussa provokujú k premýšľaniu a zároveň zľahka prejasňujú ťaživú skutočnosť. Na prednáške v rámci cykluParadoxy a hranice racionality, ktorý organizuje Schola Philosophica, predložil Reginald Slavkovský úvodnú otázku: Čo sú paradoxy a aký je ich význam (pre vedu a život)? Do poznámkového bloku som si poznačila: nemáme riešenie, alebo máme príliš veľa riešení. Stretnutie s paradoxom pomáha ukazovať, kde sú hranice myslenia, čo zároveň pôsobí ako impetus pre ďalšie myslenie, povzbudzuje nás, aby sme sa neprestali pozerať na Escherove kresby, aby sme neprestali hľadieť do tváre paradoxným situáciám, ktoré prináša život, aby sme sa pred paradoxom netvárili tak, že naň už máme svoju odpoveď. Absolútnym paradoxom Sorena Kierkegaarda, na ktorý som chtiac-nechtiac v týchto dňoch narazila, sa presúvam na závažnú pôdu voľby vlastnej existencie. Kierkegaard vyzýva, aby sme sa prestali skrývať v dave (dav je zvláštne slovo, ktoré klame už z jazykového hľadiska, jeho singulár ponúka alibi „vlastnej voľby“, on – dav – sa rozhoduje). Dav robí rozhodnutia za nás, ale filozof nás núti, aby sme sa vydali na cestu voľby seba samého. Relativizovanie paradoxov, na ktoré poukazuje Kierkegaard, je lákavým pokušením s nelákavými následkami. A ešte: Osem a pol metra dlhá fotografia Martina Kleibla, ktorá je vystavená v galérii Ostia, pôsobí na vnímanie priestoru. Hoci sa vnútorne bránim predstave panorámy, ktorú moje oko prirodzene nevie obsiahnuť, opakovaná prechádzka Námestím SNP s Mikulášmi na mňa, paradoxne, nepôsobí rušivo, je príjemná.

Posledné dni februára sprevádzajú paradoxy. Nie je paradoxné, že to tak bude pokračovať aj v ďalších mesiacoch. Prajem vám príjemné listovanie časopisom Ostium.

Jaroslava Vydrová