Suma teologická, 1. časť, 92. otázka, 1. – 4. článok

Print Friendly, PDF & Email

92. O vytvorení ženy

Predhovor

 

Vnasledujúcom treba uvažovať o vytvorení ženy.

Vsúvislosti s tým sa ponúkajú štyri otázky.

Poprvé, či pri onom [prvom] vytvorení vecí mala byť vytvorená žena.

Podruhé, či mala vzniknúť z muža.

Potretie, či z mužovho rebra.

Poštvrté, či bola vytvorená priamo Bohom.

 

1. Mala byť pri prvom vytvorení vecívytvorená žena?

           

I q.92 a. 1 arg. 1

Priprvom sa postupuje takto: Zdá sa, že žena nemala byť vytvorená pri prvomvytvorení vecí. Filozof totiž v knihe o Plodeníživočíchov II, 3 hovorí, že „žena je nevydarený muž“.[1]No v prvom ustanovení vecí nemalo jestvovať nič nevydarené a chybné. Teda vtomto prvom stanovení vecí nemala byť žena vytvorená.

             

I q.92 a. 1 arg. 2

Okremtoho, podrobenosť a obmedzenie povstali z hriechu, lebo žene sa po hriechupovedalo (Gn 3, 16): „Budeš podriadená mužovi“ a Gregor hovorí, že „kde niethriechu, niet nerovnosti“.[2]No žena je prirodzene menšej sily a dôstojnosti než muž, lebo „aktívne je vždyvznešenejšie než pasívne“, ako hovorí Augustín v 12. knihe Komentára ku Genezis.[3]Teda žena nemala byť vytvorená v prvom vytvorení vecí, ktoré bolo predhriechom.

             

I q.92 a. 1 arg. 3

Okremtoho, príležitosti k hriechu treba odstraňovať. No Boh predvídal, že žena budemužovi príležitosťou k hriechu. Teda nemal vytvoriť ženu.

             

I q.92 a. 1 s. c.

Noproti tomu stojí to, čo sa píše v knihe Genezis2, 18: „Nie je dobré, aby bol človek [muž] sám; urobme mu pomocníčku, ktorá jemu podobná.“

           

I q.92 a. 1 co.

Odpovedám,čo treba povedať, že bolo nevyhnutné vytvoriť ženu, ako hovorí Písmo, na pomocmužovi. Nie však na pomoc k nejakému dielu, ako povedali niektorí, pretože vakomkoľvek inom diele môže vhodnejšie podporiť muž iného muža než žena, ale napomoc v plodení. To možno jasnejšie vidieť, ak sa skúma spôsob plodenia živýchbytostí. Jestvujú totiž také živé bytosti, ktoré v sebe samých nemajú účinnúsilu plodenia, ale sú plodené činiteľom iného druhu, ako rastliny a živočíchy,ktoré sú plodené bez semena z vhodnej látky prostredníctvom účinnej silynebeských telies. Niektoré majú účinnú a trpnú silu plodenia spojenú, ako sastáva u rastlín, ktoré sú plodené zo semena. Totiž u rastlín niet vznešenejšejživotnej činnosti než plodenie, lebo sa v nich v každom čase vhodne spája trpnásila s činnou silou plodenia. Dokonalým živočíchom však patrí účinná silaplodenia podľa mužského pohlavia, trpná sila podľa ženského pohlavia. A pretožeu živočíchov jestvuje nejaká životná aktivita vznešenejšia než plodenie, kuktorej je ich život principiálne nasmerovaný. Preto sa u dokonalých živočíchovmužské pohlavie nespája so ženským v každom čase, ale len v dobe párenia. Tedasi predstavujeme, že spárením takto vzniká jedno zo samca a samice, ako je u rastlínv každom momente spojená mužská a ženská sila, hoci v niektorých prevláda jednaz nich, v iných skôr tá druhá. No človek je nasmerovaný k ušľachtilejšejživotnej činnosti, ktorou je rozumové chápanie. A preto u človeka malo byťväčším spôsobom rozlíšenie oboch síl, aby bola oddelene od muža vytvorená žena,a predsa sa telesne spojili v jedno na dielo plodenia. Aj preto sa hneď povytvorení ženy hovorí v Genezis 2,24: „Budú dvaja v jednom tele.“

           

I q.92 a. 1 ad 1

Kprvému treba povedať, že vzhľadom na jednotlivú prirodzenosť je žena niečímchybným a nevydareným. Pretože účinná sila, ktorá je v semene muža, smeruje kvytvoreniu niečoho sebe podobne dokonalého, a to podľa mužského pohlavia. No to,že sa splodí žena, je z dôvodu slabosti účinnej sily alebo kvôli nejakejnevhodnosti látky alebo nejakej vonkajšej premeny, napríklad z južných vetrov,ktoré sú vlhké, ako sa hovorí v knihe Oplodení živočíchov.[4]No vzhľadom na ľudskú prirodzenosť všeobecne nie je žena niečo chybné, ale zúmyslu prírody bola nasmerovaná na dielo plodenia. No všeobecný úmysel prírodyzávisí od Boha, ktorý je všeobecným autorom prírody. A preto keď bolaustanovená príroda, vytvoril nielen muža, ale aj ženu.

           

I q.92 a. 1 ad 2

Kdruhému treba povedať, že je dvojaké podriadenie. Jedno otrocké, podľa ktoréhonadriadený používa podriadeného na svoj vlastný prospech a takéto podriadeniebolo zavedené po hriechu. Je však iné podriadenie, totiž ekonomické čiobčianske, podľa ktorého nadriadený používa podriadených pre ich prospech a dobro.A takéto podriadenie bolo aj pred hriechom. Chýbalo by totiž dobro poriadku vľudskom spoločenstve, keby niektorí neboli riadení inými múdrejšími. A nazáklade tohto podriadenia je žena prirodzene podriadená mužovi, pretožeprirodzene v mužovi prevláda rozumové chápanie. A ani stav nevinnostinevylučuje nerovnosť ľudí, ako sa povie nižšie.

           

I q.92 a. 1 ad 3

Ktretiemu treba povedať, že ak by všetko, z čoho si človek berie príležitosť khriechu, Boh odstránil zo sveta, ostalo by univerzum nedokonalé. A nebolopotrebné zničiť všeobecné dobro, aby sa zabránilo jednotlivému zlu, obzvlášťkeď je Boh taký mocný, že akékoľvek zlo môže nasmerovať k dobru.      

 

2. Mala žena vzniknúť z muža?

           

I q.92 a. 2 arg. 1

Pridruhom sa postupuje takto: Zdá sa, že žena nemala vzniknúť z muža. Totižpohlavie je spoločné človeku aj iným živočíchom. No u iných živočíchov samiceneboli vytvorené zo samcov. Teda ani u človeka to nebolo treba.

             

I q.92 a. 2 arg. 2

Okremtoho, veci, ktoré sú toho istého druhu, majú tú istú látku. No a muž a žena sútoho istého druhu. Keďže teda muž bol stvorený z hliny, z nej mala vzniknúť ajžena, a nie z muža.

             

I q.92 a. 2 arg. 3

Okremtoho, žena bola vytvorená pre pomoc mužovi pri plodení. No prílišná príbuznosťspôsobuje nevhodnosť osoby k tomuto, preto príbuzné osoby sa vylučujú zmanželstva, ako je zrejmé v Levitikus18, 6. Teda žena nemala vzniknúť z muža.

             

I q.92 a. 2 s. c.

Noproti tomu stojí, čo sa hovorí v KniheSirachovcovej 17, 5: „Stvoril z neho, totiž z muža, pomocníčku jemu podobnú,totiž ženu.“

           

I q.92 a. 2 co.

Odpovedám,čo treba povedať, že pri prvom stvorení vecí bolo vhodnejšie vytvoriť ženu zmuža než to bolo u iných živočíchov. A to po prvé preto, aby sa v tomtozachovala nejaká dôstojnosť prvého človeka [muža], aby keďže je podobný Bohu,bol sám počiatkom celého svojho druhu, ako je Boh princípom celého univerza.Preto aj Pavol v Skutkoch 17, 26hovorí, že „Boh utvoril z jedného celý ľudský rod.“

 

Podruhé, aby muž viac miloval ženu a k nej nerozlučnejšie priľnul, keďže vie, žeje vytvorená z neho. Preto sa v Genezis2 hovorí: „Z muža je vzatá; preto človek opustí otca a matku a priľne k svojejmanželke.“ A bolo to nevyhnutné v najväčšej miere v ľudskom druhu, v ktorom muža žena ostávajú spolu celý život, čo sa nestáva u iných živočíchov.

 

Potretie preto, ako hovorí Filozof v 8. knihe EtikyNikomachovej,[5]že muž a žena sa nespájajú len pre nevyhnutnosť plodenia, ako je to u inýchživočíchov, ale aj kvôli domácemu životu, v ktorom sú diela muža a ženy odlišnéa v ktorom je muž hlavou ženy. Preto bolo vhodnejšie vytvoriť ženu z muža akozo svojho počiatku.

 

Štvrtýdôvod je sviatostný: zobrazuje sa tým totiž, že cirkev má svoj počiatok odKrista. Preto apoštol v Liste Efezanom5, 32 hovorí: „Toto tajomstvo je veľké, no hovorím to vzhľadom na Krista a cirkev.“

             

I q.92 a. 2 ad 1

A nazáklade toho je zrejmá odpoveď na prvý [argument].

             

I q.92 a. 2 ad 2

Kdruhému treba povedať, že látka je niečo, z čoho sa niečo stáva. No stvorenáprirodzenosť má vymedzený počiatok. A keďže je nasmerovaná k jednému, má ajvymedzený postup: preto sa z vymedzenej látky vytvára niečo druhovo vymedzené.No Božia sila, keďže je nekonečná, môže to isté podľa druhu vytvoriť z každejlátky, ako muža z hliny zeme a ženu z muža.

           

I q.92 a. 2 ad 3

Ktretiemu treba povedať, že z prirodzeného plodenia vzniká istá príbuznosť,ktorá prekáža manželstvu. No žena nebola vytvorená z muža prirodzeným plodením,ale len Božou silou. Preto sa Eva nenazýva Adamovou dcérou. A preto tento záverneplatí.

 

3. Mala žena vzniknúť z mužovho rebra?

 

I q.92 a. 3 arg. 1

Pritreťom sa postupuje takto: Zdá sa, že žena nemala byť vytvorená z mužovhorebra. Totiž mužovo rebro bolo omnoho menšie než telo ženy. No z menšieho sanemôže stať niečo väčšie, iba ak pridaním, ktoré keby sa udialo, hovorilo bysa, že žena bola utvorená viac z tohto pridania než z rebra, alebo tiežzriedením, pretože ako hovorí Augustín v Komentáriku Genezis: „Nie je možné, aby nejaké telo vzrástlo, iba ak rozriedením.“[6]No nebadať, že telo ženy je redšie než telo muža, aspoň nie v tom pomere, akýmá rebro k telu Evy. Teda Eva nebola vytvorená z Adamovho rebra.

           

I q.92 a. 3 arg. 2

Okremtoho, v dielach, ktoré boli stvorené ako prvé, nebolo nič zbytočné. TedaAdamovo rebro patrilo k dokonalosti jeho tela. Teda po odstránení rebra ostalonedokonalé. To sa zdá byť nevhodné.

           

I q.92 a. 3 arg. 3

Okremtoho, rebro nemožno oddeliť od tela bez bolesti. No bolesť nebola predhriechom. Teda nebolo treba oddeliť rebro od muža, aby z neho bola utvorenážena.

             

I q.92 a. 3 s. c.

Noproti tomu stojí, čo sa hovorí v Genezis2, 22: „Pán Boh pretvoril rebro, ktoré vybral z Adama, na ženu.“

             

I q.92 a. 3 co.

Odpovedám,čo treba povedať, že bolo vhodné vytvoriť ženu z mužovho rebra. Po prvé naoznačenie toho, že medzi mužom a ženou má jestvovať spoločenské spojenie. Totižžena nemá vládnuť nad mužom, a preto nebola utvorená z hlavy. Ani ňou nemá mužpohŕdať ako otrocky podriadenou, a preto nebola utvorená z nôh. Po druhé, kvôlitajomstvu, pretože z boku Krista, ktorý zomrel na kríži, vytryskli tajomstvá,totiž krv a voda, ktorými bola ustanovená cirkev.

             

I q.92 a. 3 ad 1

Kprvému treba povedať, že niektorí hovoria, že telo ženy mohlo byť vytvorenérozmnožením látky bez ďalšieho pridania, a to tým spôsobom, akým Pán rozmnožilpäť chlebov. No to je úplne nemožné. Totiž uvedené rozmnoženie nastalo buďpodľa premeny podstaty samej látky, alebo podľa premeny jej rozmerov. No niepodľa premeny podstaty samotnej látky. Jednak preto, lebo látka uvažovaná vsebe je úplne nepremenlivá, lebo existuje v možnosti a má len povahu podkladu.Jednak aj preto, lebo mnohosť a veľkosť sú mimo esencie samej látky. A pretonemožno nijakým spôsobom uvažovať o rozmnožení látky tak, že by látka ostávalatou istou bez pridania, iba ak že nadobudne väčšie rozmery. No to je zriedenie,totiž že tá istá látka nadobudne väčšie rozmery, ako hovorí Filozof v 4. knihe Fyziky.[7]Teda povedať, že sa látka rozmnoží bez zriedenia, znamená tvrdiť protikladyzároveň, totiž definíciu bez definovaného.

 

Preto,keďže sa v takýchto rozmnoženiach neukazuje zriedenie, je nevyhnutné uvažovať opridaní látky, a to buď stvorením, alebo, čo je pravdepodobnejšie, premenou.Preto Augustín hovorí v Komentári kJánovi, že „týmto spôsobom Kristus nasýtil päť tisíc mužov, podobne ako saz mála zŕn vytvorí množstvo osevy“,[8]čo sa deje pri premene potravy. No hovorí sa, že z piatich chlebov nasýtilzástupy, aj z rebra vytvoril ženu, pretože sa urobilo pridanie kpredexistujúcej látke rebra alebo chlebov.    

 

I q.92 a. 3 ad 2

Kdruhému treba povedať, že ono rebro patrilo k Adamovej dokonalosti nie preto,že bolo nejakou jednotlivinou, ale pretože bolo princípom druhu, podobne ako jesemeno z dokonalosti plodiaceho, ktoré sa vylučuje prirodzenou činnosťou spotešením. Preto tým skôr mohlo byť telo ženy vytvorené Božou silou z rebramuža bez bolesti.

             

I q.92 a. 3 ad 3

Nazáklade toho je zrejmé riešenie tretieho argumentu.  

 

4. Bola žena vytvorená priamo Bohom?

 

I q.92 a. 4 arg. 1

Prištvrtom sa postupuje takto: Zdá sa, že žena nebola priamo vytvorená Bohom. Lebonijaké indivíduum, ktoré je vytvorené podľa druhu podobného sebe, nepochádzapriamo od Boha. No žena bola vytvorená z muža, ktorý je toho istého druhu sňou. Teda nebola vytvorená priamo Bohom.

             

I q.92 a. 4 arg. 2

Okremtoho Augustín v 3. knihe diela O Trojicihovorí, že telesné veci sú od Boha spravované prostredníctvom anjelov.[9]No telo ženy bolo vytvorené z telesnej látky. A teda bolo vytvorenéprostredníctvom služby anjelov, a nie priamo Bohom.

             

I q.92 a. 4 arg. 3

Okremtoho to, čo bolo vopred v stvoreniach podľa príčinných dôvodov, bolo vytvorenésilou nejakej stvorenej veci a nie priamo Bohom. No telo ženy bolo vytvorenépodľa príčinných dôvodov medzi prvými dielami stvorenia, ako hovorí Augustín v 9.knihe Komentára ku Genezis.[10]Teda žena nebola vytvorená priamo Bohom.

             

I q.92 a. 4 s. c.

Noproti tomu stojí, čo hovorí Augustín v tej istej knihe: „Vytvoriť alebovylepšiť rebro, aby jestvovala žena, nemôže nik iný než Boh, od ktoréhopochádza celá príroda.“[11]

             

I q.92 a. 4 co.

Odpovedám,čo treba povedať, že ako sa povedalo vyššie, že prirodzené plodenie každéhodruhu pochádza z vymedzenej látky. No látka, z ktorej sa prirodzene plodíčlovek, je ľudské semeno muža alebo ženy. Preto sa z nijakej inej látkyprirodzene nemôže splodiť jednotlivec ľudského druhu. Jedine Boh, ktorý jezakladateľ prírody, môže veci privolať k bytiu mimo poriadku prírody. A pretojedine Boh mohol ako muža vytvoriť z hliny, tak ženu z mužovho rebra.

             

I q.92 a. 4 ad 1

Kprvému treba teda povedať, že tento dôvod platí, keď sa indivíduum plodíprirodzene z podobného podľa druhu.

             

I q.92 a. 4 ad 2

Kdruhému treba povedať, že Augustín hovorí v 9. knihe Komentára ku Genezis,[12]že nevieme, či anjeli slúžili Bohu pri tvorení ženy, no isté je, že ako telomuža nebolo utvárané z hliny anjelmi, tak ani telo ženy z rebra muža.

 

I q.92 a. 4 ad 3

Ktretiemu treba povedať, že ako hovorí Augustín v tej istej knihe: „Pre prvéstvorenie vecí nebolo potrebné, aby žena bola vytvorená takto, no bolopotrebné, aby mohla takto vzniknúť.“[13]A preto podľa príčinných dôvodov existuje telo ženy vopred v prvých dielach, nonie podľa aktívnej potencie, ale podľa pasívnej potencie vzhľadom na aktívnupotenciu Stvoriteľa.

 

P o z n á m k y


[1] Aristoteles, De generatione animalium, l. 2. c. 3,737a27.

[2] Gregorius, Moralia, 21, c. 15; Reg. Past. Part. 2,c. 6 MPL 76/204A; 77/34 A B.

[3] Augustinus, De Genesi ad litteram, 12, c. 16 MPL34/467.

[4] Aristoteles, De generatione animalium, (GA)L. 4, c.2, 766b34; 767a 8.

[5] Aristoteles, Etika Nikomachova 8, c. 14, 1162a20.

[6] Augustinus, De Gen. Ad litt. L. 10, c. 26, MPL34/428; CSEL 28 I/331.

[7] Aristoteles, Fyzika 4, c. 9, 217b8.

[8] Augustinus, Super Joanem Tractatus 24 MPL 35/1593.

[9] Augustinus, De Trinitate, 3, c. 4 MPL 42/873.

[10] Augustinus, De Gen. Ad litt. 9, c. 15 MPL 34/404;CSEL 28 I/288.

[11] Augustinus, De Gen. Ad litt. 9, c. 15 MPL 34/403;CSEL 28 I/287.

[12] Augustinus, De Gen. Ad litt, 9, c. 15, MPL 34/403;CSEL 28 I/286.

[13] Augustinus, De Gen. Ad litt 9., c. 15, MPL 34/407;CSEL 28 I/293.

Z latinského originálu Summa Theologiæ preložil Michal Chabada.Preklad vznikol ako súčasť riešenia grantovej úlohy VEGA č. 1/0112/12 „Vybranéprieniky stredovekej a súčasnej filozofie“.

 

Vedecká redakcia prekladu: Mgr. KatarínaKarabová, PhD.

 

Predchádzajúce časti prekladu nájdete tu.