Fraňo, P.: Súhrnné dejiny peloponézskej vojny. In: Ostium, roč. 13, 2017, č. 4.
Michal Habaj a kolektív: Sparty vs. Athény: Dejiny peloponézskej vojny. Trnava: UCM 2017. 258 s.
Peloponézska vojna reprezentuje jeden z najvýznamnejších medzníkov vo vývoji dejín antického Grécka. Vojenské strety medzi Athénami, Spartou a ich spojencami, ktoré trvali dvadsaťsedem rokov, síce na jednej strane ukončili najslávnejšie obdobie rozkvetu athénskej demokracie, no zároveň na strane druhej otvorili priestor novým spoločenským a kultúrnym trendom, ktoré sa v období po skončení bojov začali naplno prejavovať v celom stredomorskom priestore. Tento ozbrojený konflikt tak predstavuje míľnik nielen pre historikov staroveku, ale vo veľkej miere zasahuje aj do dejín antickej literatúry, umenia či filozofie. Napriek tomu na Slovensku doposiaľ absentovala relevantná publikácia, ktorá by súhrnným spôsobom oboznámila čitateľov s charakteristickými črtami peloponézskej vojny. Predkladaná kniha sa preto pokúša byť prvým pokusom o spracovanie tejto témy v našom jazykovom priestore.
Na publikácii, ktorá má dovedna desať kapitol, sa autorsky podieľalo päť autorov zo Slovenska a Českej republiky, ktorí buď pôsobili alebo pôsobia na piatich odlišných univerzitných či vedeckých pracoviskách: Michal Habaj (Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave), František Hříbal (absolvent Trnavskej univerzity v Trnave), Pavel Nývlt (Filosofický ústav Akademie věd České republiky), Pavol Valachovič (Univerzita Komenského v Bratislave) a Emanuel Jirkal (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre).
V prvej kapitole s názvom Thukydidova vojna najskôr Michal Habaj sumarizuje biografické údaje o Thukydidovi, autorovi knihy Dejiny peloponézskej vojny, ktorá sa systematicky venuje popisu tohto vojenského konfliktu od úplných počiatkov až do jesene roku 411 pred n. l. Následne autor charakterizuje hlavné črty Thukydidovej metodologickej práce s prameňmi, ako aj načrtáva obsahovú rovinu iných antických zdrojov, z ktorých môže čitateľ čerpať informácie o priebehu vojny (napr. Xenofón: Grécke dejiny; Hérodotos: Dejiny; Platón: dialóg Menexenos). V druhej kapitole sa Michal Habaj už venuje reflexii obdobia, ktoré časovo predchádzalo vzniku vojny. Athény v ňom po víťazných bitkách nad Perzskou ríšou ustanovujú Délsky spolok, pomocou ktorého financujú výstavbu mesta a viacerými neuváženými činmi sa dostávajú do sporov s inými mestskými štátmi vrátane Sparty. Tretia, skôr esejisticky poňatá kapitola od Františka Hříbala, sa zaoberá najmä výkladom udalostí, ktoré priamo zapríčinili vznik peloponézskej vojny.
V štvrtej kapitole sa Pavol Valachovič venuje analýze prvého obdobia peloponézskej vojny, ktoré sa podľa mena spartského kráľa označuje výrazom Archidámova vojna (431 – 421 pred n. l.). Piata kapitola od Pavla Nývlta analyzuje krátke obdobie takzvaného Nikiovho mieru (421 – 414 pred n. l.), ktorý ukončil prvú fázu peloponézskej vojny. Šiesta kapitola Pavla Valachoviča sa zaoberá analýzou athénskej výpravy na Sicíliu, ktorej dôsledky znamenali pre Athény úplnú katastrofu. Athénčania v nej stratili veľký počet lodí, občanov a napokon aj najvýznamnejších vojenských veliteľov (napr. Démosthena, Eurymedóna, Lamacha, Nikia).
Siedma kapitola Pavla Nývlta rozoberá druhú etapu peloponézskej vojny, ktorá nesie názov Dekelejská vojna (414 – 404 pred n. l.). Ukončenie niekoľkoročných bojov priniesla až bitka pri Aigospotamoi v roku 405 pred n. l.). Víťazom vojenského konfliktu sa tak nakoniec stali Sparťania. Ôsma Nývltova kapitola analyzuje spoločensko-politickú situáciu Athén po prehratej vojne, ktorá vyústila do vlády tridsiatich tyranov a následnej občianskej vojny medzi demokratickými a aristokratickými zložkami spoločnosti. Deviata kapitola sa ako jediná tematicky odlišuje od všetkých ostatných častí publikácie. Pavel Nývlt v nej zachytáva biografické portréty štyroch najdôležitejších osobností, ktoré sa podieľali na politických a vojenských úspechoch či neúspechoch Athén (Periklés, Nikias, Démotshenés, Alkibiadés). Knihu uzatvára desiata kapitola Emanuela Jirkala, ktorá v hlavných obrysoch načrtáva udalosti v Grécku po skončení peloponézskej vojny. Charakteristickou črtou tohto obdobia sa stáva postupná strata dominantného postavenia Sparty na úkor iných mestských štátov.
Napriek tomu, že každý z autorov spracovával kapitoly samostatne a s použitím osobitej metodiky práce a štýlu písania, podarilo sa dať dohromady pomerne integrálne dielo. Autori jednotlivých kapitol čerpajú väčšinu informácií priamo z Thukydida, no neraz sa neváhajú pustiť aj do hlbších polemík nad niektorými zložitejšími interpretačnými otázkami (napríklad Nývltov exkurz do otázky chronológie dekelejskej vojny (s. 171 – 175)). K ľahšej zrozumiteľnosti prispieva aj snaha o komparáciu starovekých udalostí s niektorými modernými historickými dátami, ktoré sú čitateľovi dozaista známejšie (napríklad prirovnávanie príčiny vzniku peloponézskej vojny k príčine vzniku prvej svetovej vojny (s. 66) či porovnávanie dôsledkov bitky pri Mantinei k dôsledkom bitky o Midway (s. 107)). Vďaka zrozumiteľnému štýlu a celostnému spracovaniu tak rozsiahlej látky si kniha dozaista veľmi rýchlo nájde široký okruh čitateľov. Má preto tendenciu stať sa jednou zo základných príručiek k štúdiu historického vývoja dejín peloponézskej vojny.
Mgr. Peter Fraňo, PhD.
Katedra filozofie a aplikovanej filozofie
FF UCM v Trnave
Nám. J. Herdu 2
917 01 Trnava
peter.frano@ucm.sk