Adrián Reginald Slavkovský: Príjemca správy [The Recipient]. In: Ostium, vol. 22, 2026, no. 3. (editorial)
This work is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivatives 4.0 International License.
Na úvodnej hodine predmetu o informácii sme sa zasa raz dostali k rozdielu medzi jej obsahovou a technickou stránkou. Tá obsahová znamená, že informácia je správou pre niekoho. Technická stránka sa týka spôsobov, akými informácie kódujeme, prenášame, uchovávame a spracúvame.
Jedna študentka sa potom opýtala, či by správa bola správou aj vtedy, keby nebolo ľudského príjemcu. Tá otázka je ozvenou starej filozofickej hádanky: spôsobuje padajúci strom v lese hluk, ak tam nie je nikto, kto by ho počul? Za ňou stojí Berkeleyho esse est percipi, ale aj celá neskoršia tradícia, ktorá rozlišuje medzi vlnením vzduchu a zvukom ako niečím, čo zaznie pre niekoho. Technicky je informácia usporiadaný reťazec znakov a nepotrebuje nikoho, kto by jej rozumel. Ako správa – ak má pre niekoho niečo znamenať – bez príjemcu akoby visela vo vzduchu.
Tento podnet sa mi spojil s iným – stále je totiž vo mne miesto, ktoré žije matematikou, disciplínou, ktorej som venoval prvé roky svojho štúdia a pôsobenia. Začiatkom septembra spoločnosť OpenAI oznámila, že jej systém vyriešil jednu z tzv. miléniových úloh. Clayov matematický inštitút ich na prelome tisícročí vyhlásil za najťažšie otvorené problémy matematiky. Systém mal ukázať, že riešenia Navierových–Stokesových rovníc, ktoré opisujú prúdenie tekutín, môžu v konečnom čase stratiť hladkosť. Dôkaz vznikol za niekoľko dní prácou tisícok agentov umelej inteligencie. Bol formalizovaný v systéme Lean, v ktorom počítač overuje správnosť dôkazu krok za krokom. Nezávislé overenie matematickou komunitou ešte len prebieha. Už samotná možnosť, že je to pravda, však otriasla sebaporozumením matematikov.
Stojí za to sledovať ich reakcie. Vyše dvadsať nositeľov Fieldsovej medaily, medzi nimi Terence Tao, Pierre Deligne či Peter Scholze, podpísalo vyhlásenie A Severe Misalignment of AI in Mathematics (závažný nesúlad AI v matematike). Pridali sa k nemu tisíce ďalších matematikov. Pripomínajú v ňom, že riešenie problémov bolo vždy len nástrojom a náhradným meradlom skutočného cieľa, ktorým je pojmové porozumenie a vhľad. Záplava výsledkov by mohla predbehnúť čas potrebný na ich vysvetlenie, kritiku a odovzdanie ďalšej generácii. Ak na to v ére AI zabudneme, nástroj sa môže obrátiť proti cieľu. Timothy Gowers vyhlásenie nepodpísal a najväčšie ohrozenie vidí inde. Mnohí mladí ľudia, ktorých k matematike priťahoval sen vyriešiť slávny problém, už nebudú chcieť robiť doktorát. Tí z nás, ktorí máme doktorandov, píše, musíme vymyslieť, ako by mohli svoj čas využívať zmysluplne. Od toho, ako sa nám to podarí, môže závisieť budúcnosť matematiky. Otázka, či má ešte zmysel prijímať doktorandov, teda nie je rečnícka.
Klimatológ Tapio Schneider na blogu Terenca Taa súčasnú situáciu opísal obrazom: „Matematické tvrdenia sú ako novinové titulky, dôkazy sú príbeh za nimi.“ Napríklad veta „riešenia Navierových–Stokesových rovníc môžu v konečnom čase stratiť hladkosť“ oznamuje, čo platí, a to sa dostane do správ. Dôkaz je ako reportáž za titulkom. Vysvetľuje, prečo to platí, aké metódy sa použili a aké súvislosti sa pritom odhalili. Pre matematiku ako poznanie je cennejší práve tento príbeh, pretože z neho sa učíme a stavia sa na ňom ďalej. Dokonca pri výskume nejde iba o správnu odpoveď. Dôležité je rozpoznať, ktorá otázka stojí za námahu, a pochopiť vzťahy, ktoré riešenie odhalilo. Aj omyl a slepá ulička môžu byť súčasťou učenia sa.
A tu sa mi obe otázky prekrývajú. Bude úlohou živých matematikov už len to, aby existoval ľudský príjemca správy, aby bol v lese niekto, kto počuje padajúci strom? Znie to ako degradácia na úlohu publika. Možno je to však naopak a len sa ukazuje, čím matematika vždy bola: nie skladom pravdivých tvrdení, ale správou pre niekoho.
Akú výzvu to predstavuje pre filozofiu a humanitné vedy? Na prvý pohľad menšiu. Vo filozofii niet systému, ktorý by strojovo overil platnosť argumentu, a niet ani miléniových úloh, ktoré by sa dali odškrtnúť. Práve preto je však výzva zrejme hlbšia. Autori spomínaného vyhlásenia sami upozorňujú, že opisovaný nesúlad sa netýka iba matematiky, ale intelektuálnych profesií vôbec. Justin Weinberg na blogu Daily Nous v tomto roku satirickým spôsobom opísal technologicky čoraz reálnejší scenár, v ktorom by univerzity namiesto živých akademikov „najímali“ AI repliky (botov) svetoznámych filozofov. V skutočnosti už existujú „repliky“ známych filozofov, napríklad Luciana Floridiho či Petra Singera. Za nimi stoja samotní títo filozofi. Na internete sa však môžete porozprávať aj s dobrou replikou Friedricha Nietzscheho. Za týmto projektom stojí technologický startup Shryn.ai. Bot nielenže odpovedá textom v Nietzscheho charakteristickom štýle, ale používa aj syntetický hlas a animovaný portrét, ktorý hovorí priamo k používateľovi. Ponúkajú ho aj ako vzdelávací nástroj pre školy: keďže ide o historickú osobnosť z kategórie verejného dedičstva, je ponúkaný školám a univerzitám ako interaktívna pomôcka do tried na simulované debaty či hlbšie štúdium filozofie.
Platón vo Faidrovi vyčítal písanému slovu, že keď sa ho niečo opýtame, mlčí. Dnešné internetové stránky poháňané umelou inteligenciou už odpovedajú. Otázkou je, či je v tom rozhovore ešte niekto, pre koho to niečo znamená.
Technická stránka informácie príjemcu nepotrebuje, ale humanitné vedy sa vždy starali o tú druhú stránku. Pestovali schopnosť správu prijať, teda porozumieť jej, vyložiť ju, spochybniť a odpovedať na ňu. Byť príjemcom pritom nie je pasívna úloha. Porozumieť dôkazu, textu či umeleckému dielu znamená hlboko sa s ním stretnúť, nechať sa ním vyrušiť, dať priestor vlastným otázkam, ktoré sa z takého stretnutia zrodia. A to za nás nikto neurobí. Práve tu vidím miesto filozofie v nastupujúcom svete. Nemá súťažiť so strojmi o to, kto dokáže viac tvrdení. Má formovať toho, kto im rozumie.
Svojej študentke som na hodine odpovedal len čiastočne. Dnes by som povedal, že správa bez príjemcu je signál, ktorý čaká. Ostium znamená po latinsky vchod či ústie. Aj tento úvodník je len signálom na prahu a správou sa stane až vtedy, keď ho niekto prečíta. Prajem vám, milí čitatelia, aby ste v textoch tohto čísla našli správy, ktoré sú určené práve vám.
Foto na obálke: Michal Škoda – NOIRS
https://ostium.sk/language/sk/michal-skoda-noirs-cierna-ako-nastroj-introspekcie/
doc. RNDr. Adrián Reginald Slavkovský, PhD.
Katedra pastorální a spirituální teologie
Univerzitní 22
779 00 Olomouc
Česká republika
e-mail: adrian.slavkovsky@upol.cz
ORCID: 0000-0002-7569-2190