Silvia L. Čúzyová: Michal Škoda – NOIRS: čierna ako nástroj introspekcie [Michal Škoda – NOIRS: black as a tool for introspection]. In: Ostium, vol. 21, 2025, no. 4.
This work is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivatives 4.0 International License.
Louny – „perla na rieke Ohře“ – sú malebným mestečkom v severozápadných Čechách, hodinku cesty od Prahy, ktoré má okrem kultúrno-historických a prírodných krás aj unikátny priestor pre súčasné umenie (s nemenej pozoruhodnou históriou svojej prevádzky). Lounská Galerie Benedikta Rejta (ďalej aj „GBR“) pomenovaná po slávnom miestnom rodákovi stredovekom architektovi a staviteľovi (ktorý sa podieľal aj na prestavbe Pražského hradu), predstavuje podmanivý a komplikovaný priestor, kde sa na realizáciu výstavy čaká obyčajne niekoľko rokov. Rekonštrukcia pôvodne barokového pivovaru na novodobú galériu, realizovaná v rokoch 1995 – 1998 architektom Emilom Přikrylom (*1945), je dnes považovaná za jeden z najdôležitejších českých architektonických počinov 90. rokov 20. storočia a architektonické dielo, ktoré kombinuje úctu k historickému dedičstvu, minimalistický výraz a schopnosť redefinovať priestor pre súčasné kultúrne využitie. Galéria prezentuje retrospektívy významných českých umelcov 20. storočia (z Loun pochádzal aj svetoznámy český umelec Zdeněk Sýkora), ale aj projekty súčasných autorov a autoriek. Okrem výstav jednotlivcov sú časté kurátorské tematické skupinové výstavy a výstavy diel z rozsiahlej umeleckej zbierky galérie (napr. Emil Filla, Adriena Šimotová, moderna, abstrakcia a konštruktivizmus). Vystavovať v GBR v Lounech primárne znamená súznieť alebo konfrontovať sa vybranými a vystavenými dielami (a ich inštaláciou) s intenzívnym architektonickým rámcom. Abstrakcia a najmä citlivé inštalačné riešenia tomuto priestoru mimoriadne „pristanú“. K najsilnejším výstavám, ktoré som v Lounech mala možnosť osobne zažiť, patrí výstava lounskej rodáčky sochárky Moniky Immrovej (2022) a neskôr aj výstava jej manžela významného českého sochára Jindřicha Zeithammla (2025). Obe výstavy dominantne abstraktných diel (sôch, reliéfov, objektov) pôsobili akoby sa „prirodzene“ zhmotnili z esencie atmosféry a architektonickej hmoty galérie. Číslo 3 na pomyselnom rebríčku mojich top výstav v Lounech je aktuálna výstava fotografa Ivana Pinkavu MALSTRÖM (s prekvapivým hosťom – prešovským sochárom Jánom Zelinkom; predĺžená do 1. 3. 2026), ktorý sem vybral fotografie bez figúr. Skvelým zážitkom pre kurátora (iste aj pre umelca) je však, samozrejme, osobne zrealizovať u Benedikta Rejta svoju výstavu, čo sa mi podarilo na jeseň 2025 spolu s českým umelcom Michalom Škodom, s ktorým kurátorsky spolupracujem už sedem rokov. Za roky spolupráce som mala možnosť premyslieť rôzne aspekty Škodovej tvorby, od výstav, ktoré poukazovali na vybrané tematické okruhy, po koncepčne robustnejšie projekty, ktoré neostali iba na úrovni formy, ale kládli dôraz na hlbšie vrstvy významu: pamäť, priestor, čas, materiál a subjektivitu. (Kľúčové spoločné výstavy: „Prolínání“, Fait Gallery, Brno, 2024; „Topografie samoty“, Telegraph Gallery, Olomouc, 2023; „Stopy“, Alšova jihočeská galerie, Hluboká nad Vltavou, 2022; „Priestorová introspekcia“, Galéria 19, Stredoeurópsky dom fotografie a České centrum Bratislava – v rámci Mesiaca fotografie, 2021; „Přes vrstvy každodennosti“, Sophistica Gallery, Praha, 2020). Aj mimoriadne náročný Škoda považuje priestor Galerie Benedikta Rejta za jeden z najlepších galerijných priestorov v Českej republike.
V tematickej výstave NOIRS, ktorá sa stala zhodou okolností jeho sedemdesiatou samostatnou výstavou, vstupuje umelec Michal Škoda do tvorivého dialógu s unikátnym interiérom lounskej galérie. Škoda tu umiestňuje svoje sochárske diela doslova dovnútra svojbytného a geniálneho architektonického priestoru, čo preňho predstavuje poctu aj vrcholné naplnenie viacerých jeho tvorivých a výstavných princípov. Výstava je tak nielen poctou architektúre ako miestu pre človeka, ale najmä tejto konkrétnej architektúre ako miestu pre umenie. Pre Škodovu tvorbu je charakteristický komplexný vzťah k priestoru – permanentný dialóg medzi autorom, priestorom a materiálom. V najnovšej vystavenej kolekcii čiernych objektov (ako zvyčajne) „Bez názvu“ (2023 – 2025) pokračuje vo vizualizácii svojich zážitkov z architektúry, vzťahov a atmosféry špecifických miest. Monochromatické, redukované objekty, označované ako „abstraktné priestorové koláže“, introspektívne reagujú na autorovo vnímanie a vizuálne priority, sú však emocionálne aj naratívne neutrálne – čím podporujú autonómnu a individuálnu projekciu disponovaného diváka. Diela realizované v čiernej hmote s geometrickým tvaroslovím vyzývajú návštevníkov, aby uvažovali o forme ako takej, nezávislej od konkrétneho kontextu. Názov výstavy „NOIRS“ je prevzatým termínom používaným na označenie série čiernobielych grafických prác maliara a grafika Odilona Redona z konca 19. storočia. Redon ich vytváral uhlom, čiernou kriedou, tušom a predovšetkým technikou litografie; diela majú snovú, temnú, často znepokojujúcu atmosféru. Redon využíva čiernu ako médium na vyjadrenie vnútorných svetov – hmlistých, psychických, symbolických. Škoda používa čiernu odlišne – ako materiálnu substanciu: presnú, architektonickú, meditatívnu formu. Kým Redon je zámerne znepokojujúci, Škoda je charakteristicky pokojný. Pracuje s presne vymedzenými plochami, líniami a hmotami. Čierna má uňho architektonickú čistotu (hladkú, hmotnú), je nástrojom sústredenia, kontemplácie a poriadku. Nejde o expresiu, ale o utlmenie, disciplínu a mentálny priestor. Objekt/kresba je priestorovou referenciou vnútornej architektúry myslenia. Jeho čierne sú tiché a pevné, akoby zhmotňovali myšlienkový koncept architektúry. V oboch prípadoch čierna nie je iba farbou – je nástrojom myslenia a introspekcie. Diela vyzývajú diváka k spomaleniu a k vnímaniu jemných nuáns. Nejde o čiernu ako negáciu, ale ako priestor plný možností. Čierna nie je technicky považovaná za farbu – je to nefarba. Zároveň však obsahuje všetky ostatné farby spektra, čím je nasýtená a zakladá sa tým jej diverzita a komplexnosť. Obsahuje všetko, no neukazuje nič. Používanie čiernej a monochrómnej maľby má v európskom, ázijskom aj americkom umení významnú tradíciu. V 20. storočí sa „čierna maľba“ stáva jedným zo základných kameňov čistej abstrakcie. Škodove objekty sú od začiatku vytvárané v intenzívnej čierni, ktorá tu nie je v kontraste s ničím iným – nejde o nedostatok svetla ani svetelnosti. Ide o konceptuálne, nie symbolické použitie. Čierna nie je nositeľkou explicitného významu a má schopnosť odolávať výkladu. Čistá abstrakcia nejde interpretácii v ústrety. Tma vyzýva k introspekcii, vyžaduje od diváka intenzívne vnútorné zapojenie a napomáha kontemplatívnym zážitkom.
„Prostor a člověk je mým hlavním tématem, které je spojeno s mnoha otázkami týkajících se naší existence. Zajímají mne především tři momenty – vztahy, vnímání a prázdno. Snažím se vnímat každodennost, svět kolem sebe, pracuji ale i s historií, pamětí a důležitý je pro mne rovněž fenomén čas. Základem mé inspirace je místo, prožitek místa. Velký vliv na můj život a práci / což jsou neoddělitelné části / má architektura. Nejenže se mne jako každého jiného týká v každé vteřině života, ale je pro mne, dá se říci, každodenním tématem. Nezajímá mne však architektura především z pozice stavění, ale z pozice toho, co je pro mne na architektuře nejdůležitější a to je vytváření místa pro člověka. Zároveň je pro mne velice důležitý vztah mezi architekturou a přírodou. Pracuji s jazykem geometrie, která však není mým cílem, nýbrž prostředkem vyjádření. Vnímám svět, život, komunikuji s okolím, prostředím, kde se ocitám. Vše v sobě zpracovávám a svojí prací se pak snažím komunikovat zpátky se světem. Moje práce je zhmotněním vnitřních pocitů, myšlenek, emocí. Nacházím mnoho odkazů jak v každodenním životě, tak v paměti, historii. To vše je de facto určitá přeměna nehmotného v hmotné. Věnuji se objektům, malbě a hlavně kresbě, ale také autorským knihám. Největší hloubku nacházím v obyčejnosti, jednoduchosti, strohosti. Zajímá mne hledání řádu, krása z duchovního hlediska. Mým velkým tématem je již zmiňované ‚prázdno‘ – vymezení a vztahy – týkající se ‚mezi – in between‘ slovy, lidmi, objekty, hranicemi, interval, průnik místa a času, vztahy předmětů, kontextů – Prázdno jako počátek, bytí, ne prázdno z pohledu jakékoliv nicoty, nýbrž prázdno, jako místo naplněné duchem, prázdno, jako prostor k naplnění…“ (M. Škoda)
MICHAL ŠKODA (*1962) je výraznou osobnosťou súčasného českého umenia. Pohybuje sa medzi médiami kresby, objektu, inštalácie, fotografie a autorskej knihy. Jeho tvorbu spája uvažovanie o priestore, architektúre, pamäti miesta, tichu a pozitívnom prázdne. Pre Škodu je typické radikálne zjednodušenie výrazových prostriedkov – často pracuje s čiernobielou škálou, geometriou, redukciou a rytmom. V jeho dielach nejde o naratív, ale o štruktúru vnímania a prežívania priestoru. Abstrakcia v jeho chápaní má silu, ktorá odoláva zjednodušeniu a pozýva k hlbšiemu stretnutiu – so sebou samým aj s tým, čo bežne prehliadame. Škodova výstavná činnosť je od 90. rokov rozsiahla a zahŕňa významné projekty v popredných českých galériách. Z aktivít posledných rokov vyberáme: Galerie Kubík – Litomyšl; GASK – Kutná Hora; GHMP – Zámok Trója, Praha; Fait Gallery, Brno; Galerie Dům, Broumov; Alšova juhočeská galéria, Hluboká nad Vltavou; Kvalitář Gallery, Praha), ako aj v zahraničných galériách, napríklad Galerie Stadtpark – Krems (Rakúsko), Concept Space, AIS Gallery, Kenakian – Saga – Shibukawa (Japonsko) a mnohých ďalších. Od roku 1998 do novembra 2025 zároveň kurátorsky viedol Galériu súčasného umenia a architektúry v Českých Budějoviciach, kde systematicky predstavoval súčasné české aj zahraničné umenie a v neposlednom rade aj súčasnú architektúru.
Zdroje:
https://www.gbr.cz/
kol.: VIVAT! Galerie Benedikta Rejta v Lounech 1964 – 2024. Vydala Galerie B. Rejta 2024, Louny.
Jsem přesvědčený, že umění se nedá vysvětlovat, je o emocích, říká kurátor a výtvarník Michal Škoda, 12. 11. 2025, Český rozhlas, Vltava, Vizitka
Aktuálny rozhovor s umelcom na:
https://vltava.rozhlas.cz/jsem-presvedceny-ze-umeni-se-neda-vysvetlovat-je-o-emocich-rika-kurator-a-9575663
Mgr. Silvia L. Čúzyová, PhD.
Katedra teórie a dejín umenia
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave
Hviezdoslavovo námestie 18
814 37 Bratislava
e-mail: silvia.cuzyova@gmail.com
Fotografie: Silvia L. Čúzyová a archív Michala Škodu
