Nie je náhoda, že antická filozofia dodnes tvorí základ všeobecnej psychológie. Starogrécki myslitelia sa venovali človeku a jeho duši, a tak, prirodzene, otvorili mnohé témy, ktoré neskôr moderná psychológia vedecky rozpracovala. Jednou z nich je aj charakter človeka. Antické Grécko je dokonca kolískou jednej z prvých typológii osobnosti – Hippokratovho rozdelenia ľudí na sangvinika, cholerika, flegmatika a melancholika. I keď výskum osobnosti odvtedy výrazne pokročil, je určite inšpiratívne aplikovať ho retrospektívne práve na starogrécku históriu. Cieľom tejto štúdie je uplatniť metódy modernej psychológie pri skúmaní charakteru hrdinov gréckej mytológie. Autori sa konkrétne rozhodli overiť historickú a interkultúrnu platnosť súčasných psychologických modelov osobnosti na prvom speve Homérovej Íliady.[1] Ako prostriedok analýzy im poslúžili škály validných, odborne uznávaných psychodiagnostických testov[2] – Hoganových dotazníkov.

Súčasná psychológia dospela na základe desiatok rokov výskumu osobnosti k piatim základným dimenziám, ktoré prakticky univerzálne vystihujú človeka naprieč rôznymi kultúrami – takzvanej Veľkej päťke alebo Big Five.[3] Týchto päť skupín (faktorov) vzniklo na základe rozsiahlej analýzy slov, ktoré používame na opis druhých (napríklad vľúdny, dominantný, zvedavý a tak ďalej). Zo štúdií vyplýva, že existuje práve päť kategórií, do ktorých všetky tieto slová môžeme zaradiť. Výskumníci ich nazvali:

• Emocionálna stabilita (Neuroticizmus),
• Extraverzia,
• Svedomitosť,
• Prívetivosť a
• Otvorenosť voči skúsenosti (Kultúra).

Iní autori však na základe ďalšej analýzy tvrdia, že niektoré z faktorov je možné ďalej rozdeliť.[4] Poukazuje to na skutočnosť, že päťfaktorový model je východiskom, s ktorým je dôležité ďalej pracovať vzhľadom na požiadavky praxe. Autori tejto štúdie sa domnievajú, že rozdelenie Hoganovcov má z koncepčného hľadiska zmysel, a preto si ho osvojili.

Objavenie a ďalšie štúdium Big Five, samozrejme, podnietilo mnoho psychológov k aplikácii tohto modelu osobnosti v oblasti testovania. Vzniklo tak mnoho takzvaných päťfaktorových osobnostných dotazníkov,[5] ktoré sa dnes úspešne používajú v rôznych oblastiach psychológie. Jedným z päťfaktorových dotazníkov je aj Hoganov osobnostný dotazník HPI.[6]

Vzhľadom na Veľkú päťku treba takisto povedať, že štandardne zachytáva človeka na vrchole jeho schopností, t. j. keď sa kontroluje a snaží sa podávať maximálny výkon. Existujú však aj situácie (napríklad stres, nuda, vyčerpanosť, pobyt v dôverne známom prostredí a ďalšie), keď sa človek prestáva sledovať. Výskumne sa zistilo, že v týchto situáciách uňho môžu vystúpiť rysy, ktoré idú nad rámec Big Five.[7] Okrem toho Big Five takisto nepostihuje vnútorné hodnoty alebo motivátory človeka, ktoré hrajú tiež dôležitú úlohu v jeho živote. V psychológii a psychologickom testovaní sa preto stretávame s ďalšími modelmi a na nich založenými dotazníkmi, ktoré sa zameriavajú práve na tieto oblasti. Sem napríklad patrí aj Hoganov rozvojový dotazník HDS[8] alebo Inventár motívov, hodnôt a preferencií MVPI.[9] Tieto tri osobnostné dotazníky budú použité v našej analýze.

Napriek tomu, že model Big Five je výsledkom moderného psychologického výskumu, je pravdepodobné, že platí univerzálne. A to jednak v kultúrnom a jednak v časovom zmysle. Jeden z otcov moderného 5-faktorového modelu, Robert McCrae, vo svojom článku zhŕňa výsledky svojho medzikultúrneho výskumu a konštatuje, že tento model platí naprieč rôznymi kultúrami.[10] Evolučne orientovaní bádatelia zase uvádzajú,[11] že Veľká päťka je vlastne vyústením evolučných procesov u človeka. Osobnostné rozdiely medzi ľuďmi podľa nich poukazujú na rôzne adaptívne mechanizmy, respektíve interpersonálne stratégie, ktoré majú svoju dôležitú funkciu vo fylogenéze i ontogenéze človeka. Gosling a John sa dokonca venujú aplikácii modelu Big Five na zvieratá[12] – z ich meta-analýzy vychádza, že rozdiely v niektorých faktoroch (Extraverzia, Neuroticizmus a Prívetivosť) možno pozorovať aj na iných primátoch (napríklad šimpanzy) či ďalších živočíchoch (napríklad mačky, psy, chobotnice a iné).

Veľká päťka, prípadne ďalšie existujúce modely osobnosti, môžu byť preto vhodným nástrojom na analýzu osobnosti nielen súčasného človeka, ale aj historických postáv. Či už ide o „objektivizovaný“ text, mytológiu, alebo autorskú fabuláciu, môžeme – pokiaľ ide o text, v ktorom vystupujú konajúce osoby – skúmať spôsoby, akými sa tieto osoby (či postavy) prejavujú. Analýzou týchto prejavov sa dá overiť, či aktuálne psychologické modely osobnosti platia aj retrospektívne a môžu byť použité na skúmanie profilov osobností historického, v našom prípade archaického príbehu.

Autori sa rozhodli uplatniť tento, svojou povahou kvalitatívny prístup na najstaršom texte západnej kultúry, konkrétne na prvom speve Homérovej Íliady. Ich cieľom bolo zachytiť prejavy správania jednotlivých hrdinov textu. Následne tieto prejavy analyzovali a priraďovali ich k jednotlivým škálam dotazníkov HPI,[13] HDS[14] a MVPI,[15] ktoré vychádzajú zo súčasných modelov osobnosti vrátane vyššie spomenutého Big Five. Analýza prebiehala v programe MS Word 2010 prostredníctvom komentárov k príslušným častiam prvého spevu. Posledným krokom bolo zovšeobecnenie výsledkov a vytvorenie hypotetických osobnostných profilov jednotlivých hrdinov. Autori svoje komentáre zosumarizovali a vypísali, v ktorých dotazníkoch, škálach a interpretačných pásmach by hrdinovia zaskórovali. V prípade dvoch najvýraznejších hrdinov – Achillea a Agamemnona autori vytvorili aj grafický profil tohto skóre (v programe MS Excel 2010). S istou mierou nadhľadu môžeme povedať, že išlo o konfirmatívnu analýzu v kvalitatívnej podobe.[16]

Rozsah tohto článku nám neumožňuje uviesť všetky naše komentáre, zopár ich však teraz uvedieme ako príklad našej práce s textom.[17]

Il. 1, 26 – 32: [Agamemón hovorí Chrýsovi] Varuj sa, starec, nech viac ťa tu nevidím pri dutých lodiach, či už tu teraz hneď meškať, či neskoršie zas sa sem vrátiť, lebo ti nebude na osoh žezlo a posvätné stužky. Nevydám dievčinu tvoju [Chrýsovu dcéru], to skorej ju staroba nájde v domove mojom, tam v Argu, kde ďaleko od svojej vlasti bude mi na krosnách robiť a účasť brať na mojom lôžku. Choď preč a prestaň ma dráždiť, ak zdravý chceš odtiaľto odísť!
Komentár: Tento odsek môže vypovedať o hodnotách vládcu Agamemnona. V dotazníku MVPI by mohlo ísť o kombináciu vysokého skóre na škále Moc a nízkeho skóre na škále Starostlivosť. Sú to ľudia, ktorí si vážia vplyv a postavenie a naopak nedajú sa vyviesť z miery trápením druhých, sú tvrdší a málo súcitní.

Il. 1, 188 – 192: No Achilla zmocnil sa smútok a srdce v chlpatých prsiach mu kolíše medzi zámermi dvoma: alebo vytiahnuť pri stehne visiaci ostrý meč z pošvy, zaplašiť ostatných chlapov a usmrtiť Agamemnona, alebo potlačiť žlč a zadržať vzbúrenú myseľ.
Komentár: Poukazuje na búrlivé hnutie vo vnútri Achillea – nižšiu emocionálnu Stabilitu v dotazníku HPI a vyššie skóre Entuziastický – výbušný v dotazníku HDS.

Il. 1, 210 – 214: [Athéné hovorí Achilleovi] Preto hneď od hnevu upusť a meč svoj neťahaj z pošvy. Namiesto toho ho slovami potup, a tak sa aj stane. Toto ti totiž poviem a to sa tiež vyplní iste: príde raz čas, keď trikrát viac vznešených dostaneš darov za dnešnú spupnosť, len snaž sa krotiť a dľa nás sa správaj.
Komentár: Athéné zjavne dokáže vyjednávať – rozvíjať komunikáciu (stredná až vyššia Sociabilita v dotazníku HPI) a presadiť si svoj zámer (vysoké Sebapresadzovanie v dotazníku HPI) slušným, primeraným spôsobom (stredná Kooperatívnosť v dotazníku HPI).

Il. 1, 293 – 296: [Achilleus hovorí Agamemnonovi] Bol by som pred ľuďmi naozaj bojkom a ničomným chlapom,
keby som vo veci každej, čo povieš, ti ústupky robil. Iným si komanduj takto, no nedávaj rozkazy pre mňa,lebo ja, ako si myslím, už viacej ťa nebudem slúchať.
Komentár: Achilleus sa zjavne dokáže ohradiť voči autorite, respektíve jej neustupovať. Táto i ďalšie jeho repliky takisto svedčia o jeho relatívnej nezávislosti od okolia. Sú to charakteristiky ľudí s nižšou Stabilitou v HPI, nižšou Kooperatívnosťou v HPI, respektíve nižšou Systematickosťou v HPI.

Z analýzy prvého spevu Íliady nám vyplynuli nasledujúce závery:

V prvom rade môžeme skonštatovať, že prakticky každé v speve opísané správanie hrdinov sa dá relatívne presne zaradiť do súčasných kategórií psychológie osobnosti, respektíve na nej založenej psychodiagnostiky. Znamená to, že osobnostné dimenzie, ktoré poznáme v súčasnosti, vo svojich prejavoch pravdepodobne existovali aj v minulosti. Ak by sme tento záver interpretovali evolucionisticky, potvrdzuje sa nadčasovosť osobnostných znakov ako variabilných adaptívnych, respektíve interpersonálnych stratégií. V rámci analýzy textu sa totiž neobjavilo špecifické správanie alebo charakterový opis, ktorý by bol jedinečný či v prítomnosti neznámy.

Z výsledkov analýzy takisto vyplýva, že prejavy jednotlivých hrdinov sú konzistentné, teda ich osobnosť sa prejavuje relatívne stabilne naprieč rôznymi situáciami. Prejavy sú rovnako dostatočne bohaté (a to napriek tomu, že analyzujeme len prvý spev), čo nám dokonca umožňuje zostaviť osobnostné profily vybraných hlavných postáv v Hoganových dotazníkoch (HPI, HDS, MVPI). Táto skutočnosť môže byť okrem iného dokladom vysokej literárnej kvality eposov, v ktorých aj relatívne krátka časť disponuje veľkou (sociálno-psychologickou) výpovednou hodnotou. Zároveň sa ukazuje aj to, že autor eposov disponoval dobrým pozorovacím talentom v psychologickej rovine.

Uveďme teraz krátku charakteristiku dotazníkov, po ktorej budú nasledovať profily jednotlivých postáv. V prípade Achillea a Agamemnona prinesieme grafické znázornenie a vysvetlenie dosiahnutých hodnôt,[18] v prípade ostatných postáv (Kalchás, Nestór, Apollón, Athéné, Héré) uvedieme len zoznam dosiahnutých hodnôt.

Hoganov osobnostný dotazník HPI (Hogan Personality Inventory) opisuje správanie človeka v bežných situáciách, hodnotí pracovný potenciál človeka a predpovedá jeho výkon. Obsahuje sedem hlavných škál, ktoré vychádzajú z päťfaktorového modelu osobnosti. Skóre sa uvádza v percentiloch a interpretuje sa prostredníctvom troch pásiem (nízke, stredné, vysoké).

Hoganov rozvojový test HDS (Hogan Development Survey) slúži na odhalenie sklonov k rizikovému až dysfunkčnému správaniu, ktoré sa môžu prejaviť vo vypätých, stresových, záťažových situáciách, pri riešení nových alebo neznámych úloh, pri vyčerpaní alebo vtedy, keď sa človek prestáva koncentrovať a kontrolovať. Tieto sklony môžu znemožniť efektívnu komunikáciu či vedenie tímu a znižovať produktivitu. Dotazník HDS obsahuje jedenásť hlavných škál, skóre sa uvádza v percentiloch a interpretuje sa prostredníctvom štyroch pásiem (nijaké riziko, nízke riziko, stredné riziko, vysoké riziko). Najvýznamnejšie sú vždy hodnoty v pásme vysokého rizika.

Inventár motívov, hodnôt a preferencií MVPI (Motives, Values and Preferences Inventory) zisťuje motiváciu a smerovanie človeka. Na ich základe možno odvodiť, aký typ práce, prostredie i ľudia naokolo budú človeka najviac motivovať a uspokojovať. Navyše odhaľuje, aký štýl rozhodovania človek v riadiacej pozícii uplatňuje a akú kultúru/atmosféru bude v tejto úlohe vytvárať. Skóre sa uvádza v percentiloch a interpretuje sa prostredníctvom troch pásiem (nízke, stredné, vysoké). Najvýznamnejšie sú vždy hodnoty vo vysokom pásme.

Achilleus
HPI – Stabilita: nízka
HPI – Sebapresadzovanie: vysoké
HPI – Sociabilita: stredná/vysoká
HPI – Kooperatívnosť: nízka
HPI – Systematickosť: nízka/stredná
HPI – Zvedavosť: vysoká
HPI – Učenlivosť: vysoká

   
HDS – Entuziastický – výbušný: vysoké riziko
HDS – Nápaditý – výstredný: vysoké riziko
HDS – Lojálny – závislý: nízke riziko/bez rizika

MVPI – Starostlivosť: vysoká
MVPI – Obchod: vysoký
MVPI – Tradícia: vysoká

Agamemnón
HPI – Stabilita: nízka
HPI – Sebapresadzovanie: vysoké
HPI – Sociabilita: ?
HPI – Kooperatívnosť: nízka
HPI – Systematickosť: nízkaHPI – Zvedavosť: ?
HPI – Učenlivosť: ?

HDS – Entuziastický – výbušný: vysoké riziko
HDS – Ostražitý – podozrievavý: vysoké riziko
HDS – Sebaistý – arogantný: vysoké riziko
HDS – Charizmatický – manipulatívny: vysoké riziko

MPVI – Uznanie: vysoké
MVPI – Moc: vysoká
MVPI – Starostlivosť: nízka
MVPI – Obchod: vysoký

Vysvetlivky k škálam a hodnotám, ktoré sa objavujú u Achillea a Agamemnona:
HPI – Stabilita
Jedinec s vysokými hodnotami býva v stresových situáciách pokojný, sebavedomý a vyrovnaný. Jedinec s nízkymi hodnotami býva vnímavý, citlivý a so stresovými situáciami sa môže vyrovnávať ťažšie.
HPI – Sebapresadzovanie
Jedinec s vysokými hodnotami býva energický, súťaživý, cieľovo orientovaný a túži sa zlepšovať. Jedinec s nízkymi hodnotami býva tichý, nepriebojný, trpezlivý a ochotný sa prispôsobiť ostatným.
HPI – Sociabilita
Jedinec s vysokým skóre býva spoločenský, impulzívny, svojrázny a nerád pracuje sám. Jedinec s nízkym skóre býva zdržanlivý a tichý; nesnaží sa upútať pozornosť a nevadí mu pracovať osamote.
HPI – Kooperatívnosť
Jedinec s vysokým skóre býva priateľský, srdečný, spoločenský a obľúbený. Jedinec s nízkym skóre býva nezávislý, úprimný a priamočiary.
HPI – Systematickosť
Jedinec s vysokým skóre býva organizovaný, spoľahlivý a dôkladný; dodržuje pravidlá a ľahko sa na neho dohliada. Jedinec s nízkym skóre býva impulzívny a flexibilný; často sa neprispôsobuje pravidlám a odmieta blízky dohľad; býva naopak kreatívny a spontánny.
HPI – Zvedavosť
Jedinec s vysokým skóre máva dobrú predstavivosť, býva nápaditý, vynaliezavý a bystrý; je obvyklé, že sa rýchlo začína nudiť a nemusí venovať pozornosť detailom. Jedinec s nízkym skóre býva praktický a realistický; je ochotný tolerovať nudné úlohy.
HPI – Učenlivosť
Jedinec s vysokým skóre sa väčšinou rád vzdeláva a vyhovujú mu aj formalizované spôsoby vzdelávania. Jedinec s nízkym skóre nemáva záujem o formalizované vzdelávanie; uprednostňuje skúsenosti získané v praxi.

HDS – Entuziastický – výbušný
Pôsobí náladovo a je ťažké mu vyhovieť. Ľahko sa nadchne pre nových ľudí alebo projekty, ale potom je s nimi náhle nespokojný.
HDS – Ostražitý – podozrievavý
Pôsobí ako človek cynický, nedôverčivý, pochybuje o dobrých úmysloch druhých. Má pocit, že sa s ním zle zaobchádza a tiež z toho obviňuje druhých.
HDS – Sebaistý – arogantný
Neprimerane sebaistý, má pocit, že má „nárok na všetko“. Nie je ochotný pripustiť si vlastné chyby alebo počúvať rady druhých či spätnú väzbu. Pod tlakom má sklon klamať.
HDS – Charizmatický – manipulatívny
Pôsobí okúzľujúcim dojmom, rád riskuje, skúša hranice, býva impulzívny a ľahko sa začne nudiť. Málokedy sa poučí zo skúsenosti, vyhýba sa konfrontácii so svojimi chybami.
HDS – Nápaditý – výstredný
Koná a myslí kreatívne, nezvyčajne a niekedy veľmi zvláštnym spôsobom. V strese sa stáva nepredvídateľným.
HDS – Lojálny – závislý
Nezávislý, samostatný, tvrdohlavý. Ochotný spochybniť autoritu, postaviť sa za svoj tím, nenechá sa odradiť negatívnou spätnou väzbou.

MPVI – Uznanie
Sláva, zviditeľnenie sa a publicita, byť v centre pozornosti ostatných, byť oceňovaný okolím
MVPI – Moc
Súperenie, ovládanie, výkony a veľkolepé úspechy, neobvyklé schopnosti, sociálne postavenie, súťaž a kontrola, povýšenie v práci
MVPI – Starostlivosť
Pomoc druhým, hlavne tým menej šťastným, zdokonaľovanie spoločnosti, počúvanie iných, obetovanie sa
MVPI – Tradícia: vysoká
rituály, história, duchovno, tradičné cnosti a vzdelanie, morálka, rodinné hodnoty
MVPI – Obchod
Obchod a záležitosti s obchodom súvisiace, účtovníctvo, marketing, manažment, finančné plánovanie, zisk, materiálny úspech

Kalchás
HPI – Sebapresadzovanie: vysoké
HPI – Kooperatívnosť: stredná
HPI – Zvedavosť: vysoká
HPI – Učenlivosť: vysoká

MVPI – Tradícia: vysoká

Nestor
HPI – Sebapresadzovanie: vysoké
HPI – Sociabilita: stredná/vysoká
HPI – Kooperatívnosť: vysoká 

Apollón
MVPI – Sociálne záujmy (Starostlivosť, Sociálny kontakt, Tradícia): nízke

Héré
HPI – Kooperatívnosť: vysoká
MVPI – Sociálne záujmy (Starostlivosť, Sociálny kontakt, Tradícia): vysoké

Athéné
HPI – Sebapresadzovanie: vysoké
HPI – Sociabilita: stredná/vyššia
HPI – Kooperatívnosť: stredná

Medzi obmedzenia uvedenej analýzy sa dá zaradiť krátkosť textu – skúmaný bol iba o prvý z 24 spevov eposu. Závery vyplývajúce z analýzy by bolo treba overiť na celom diele. Pred začiatkom takej štúdie by bolo takisto vhodné výskum koncepčne zakotviť – teoreticky vymedziť kvalitatívny prístup a jeho realizáciu v danom kontexte. Konkrétne by sa dala použiť metóda obsahovej analýzy – v tejto štúdii autori využili len jej kvalitatívnu zložku, výsledky však nespracovali kvantitatívne (napríklad počet výskytov jednotlivých vlastností a podobne). Ďalej by pomohlo zmapovať doterajší výskum, ktorý sa realizoval rovnakým alebo podobným spôsobom.[19] Objektívnosť výsledkov by sa dala podporiť zapojením viacerých nezávislých expertov a následnou syntézou ich výstupov. Na záver treba podotknúť, že budúci výskum by si vyžadoval aj systémovo vyriešiť triedenie prejavov/opisov medzi dotazníky HPI a HDS. Napriek obmedzeniam analýza naznačuje, že osobnostné modely súčasnej psychológie majú historickú a medzikultúrnu perspektívu, čiže je pravdepodobné, že sa vzťahujú aj na ľudí z minulosti, konkrétne starovekú grécku kultúru.

Spracovanie osobnostných profilov dvoch najvýraznejších charakterov z prvého spevu – Achillea a Agamemnona – podnietilo autorov k úvahe, či u nich existujú psychologické predispozície k vzájomnému konfliktu. Môžeme pritom sledovať dve roviny – potenciálny behaviorálny konflikt (čiže to, ktoré škály interpersonálneho správania môžu prispievať k nezhodám; skúmame cez dotazníky HPI a HDS), respektíve potenciálny hodnotový konflikt (to, ktoré motivačné škály môžu prispievať k vzájomnému odcudzeniu; skúmame cez dotazník MVPI). Z analýzy profilov Achillea a Agamemnona v dotazníkoch HPI a HDS jasne vyplýva možnosť sporu, a to z viacerých hľadísk: a) Achilleus i Agamemnón sa môžu považovať za konkurentov a budú citlivo vnímať kroky druhej strany, prípadne ich interpretovať ako možnú hrozbu; b) obaja sa budú snažiť silno presadiť svoje záujmy a nakoniec zvíťaziť; c) obaja budú otvorene komunikovať svoje stanoviská a budú prirodzene vstupovať do konfrontácií. Okrem toho ďalšie škály dotazníku HPI môžu ich strety špecificky podfarbiť. Zaujímavý je aj potenciál k ich vzájomnej antipatii, ktorý zapríčiňuje motivácia u oboch hrdinov. Analýza osobnostných profilov Achillea a Agamemnona v dotazníku MVPI naznačuje aj to, že ich osobné hodnoty a náhľad na smerovanie spoločenstva sú sčasti odlišné a takisto môžu spôsobovať odcudzenie, respektíve vnášať do ich vzájomnej interakcie prvky nepochopenia.

Z pohľadu modernej aplikovanej psychológie a psychodiagnostiky je zaujímavý ešte jeden pohľad na psychologické profily Achillea a Agamemnona: ich uplatnenie na trhu práce. V akých povolaniach, organizáciách alebo prostrediach by sa dnes hrdinovia mohli uplatniť? Kombinácia motívov u Achillea naznačuje, že by bol spokojný v organizácii, ktorá existuje už istý čas, jasne deklaruje svoju misiu, hodnoty a zmysel podnikania, zároveň je obchodne orientovaná, prípadne sa zaoberá financiami, ale pritom dbá na spokojnosť svojich zamestnancov či zákazníkov. Agamnemona by zase pravdepodobne napĺňalo pracovať v prostredí, ktoré umožňuje budovať individuálnu kariéru, dosiahnuť dôležitú pozíciu, získať kredit, ale i vysoké finančné ohodnotenie. Ak by sme sa chceli dostať od prostredia k pozícii, psychologický profil oboch hrdinov je často spoločný s úspešnými podnikateľmi – tí o sebe viac pochybujú, pociťujú naliehavosť, sú cieľavedomí, ale zároveň komunikujú ostro, priamočiaro a sú len málo konformní.[20] Inými slovami, Achilleus i Agamemnón by podľa uvedených charakteristík mohli byť úspešní v rozbiehaní spoločností alebo organizácií. Je pravdepodobné, že obaja majú čiastočné predpoklady viesť ľudí, avšak v klasickom manažmente by im z dlhodobého hľadiska mohla chýbať schopnosť pracovať s ľuďmi a odolávať stresu. Na záver je však dôležité dodať, že definitívny úspech, alebo neúspech by ovplyvňovala aj ich schopnosť vyrovnať sa s vlastným potenciálnym rizikovým správaním, ktoré naznačuje dotazník HDS.

Závery nášho výskumu majú svoj význam aj pre filozofiu. Zdôrazníme dva momenty. Prvým je skutočnosť, že mnohé antické filozofické diela boli napísané formou dialógov (Platón, Xenofón, Cicero, Apulleius a ďalší). Pri interpretovaní diel tohto typu je nevyhnutné sledovať charaktery vystupujúcich postáv. Zmysel nejakého tvrdenia totiž nezávisí len od logickej štruktúry daného tvrdenia, ale aj od charakteru toho, kto ho vyslovuje. Je rozdiel, či vetu „zdržanlivosť je cnosť“ vysloví nevybúrený mladík alebo impotentný starec, notorický klamár alebo stoický mudrc. To je samozrejme triviálny príklad, postavy dialógov však bývajú osobnostne omnoho komplikovanejšie. Môžeme to vidieť na postave mladého Menóna v rovnomennom Platónovom dialógu. Osobnostný profil postavy je pre interpretáciu dialógu kľúčový, no interpretátori sa pri jeho hodnotení rozchádzajú.[21] Ak by náš výskum nepreukázal nadčasovosť osobnostných znakov, potom by interpretácia postavy tohto dialógu bola takmer nemožná. No keďže sa nadčasovosť osobnostných znakov ukazuje ako reálna, je možné k interpretácii Menónovho charakteru pristúpiť, a výskum, podobný tomu nášmu, by interpretačné možnosti rozšíril a spresnil. Druhý filozofický moment, ktorý spomenieme, vychádza z faktu, že Homérove eposy boli neoddeliteľnou súčasťou výchovy klasického obdobia a ich hrdinovia pôsobili ako vzory (tak pozitívne ako aj negatívne) sociálneho správania. Hodnotová analýza eposov by tak vypovedala o dobovom morálnom „common sense“. Porovnanie „homérovských“ hodnotových preferencií s hodnotovými preferenciami, ktoré nachádzame u klasických a rano-helénskych filozofov, by mohlo pomôcť lepšie pochopiť, v čom bol ich filozoficko-etický postoj „štandardný“, a aké nové hodnotové aspekty dobovému diskurzu ponúkli.

L i t e r a t ú r a
DVOŘÁK, J., BAHBOUH, R., SÝKORA, J.: Hamlet jako mapa aneb K čemu může být dobrá aplikace matematiky při analýze dramatu. In: Divadelní revue, 2003, č. 3. URL: <http://host.divadlo.cz/art/clanek.asp?id=3593>.
FELTHAM, R., LOAN-CLARKE, J.: Hogan’s Motives, Values, Preferences Inventory. Leicester: British Psychological Society 2007.
HENDL, J.: Přehled statistických metod : analýza a metaanalýza dat. (3. vyd.). Praha: Portál 2009.
HODGKINSON, G., ROBERTSON, S.: Hogan Development Survey. Leicester: British Psychological Society 2007.
HOGAN, R.: The Ambiguities of Effectiveness. Tulsa, USA: Hogan Assessment Systems 2011.
HOGAN, R., HOGAN, J.: Hogan Personality Inventory Manual (3. vyd.). Tulsa, USA: Hogan Assessment Systems 2007.
HOGAN, R., HOGAN, J.: Hogan Development Survey Manual (2. vyd.). Tulsa, USA: Hogan Assessment Systems 2009.
HOGAN, R., HOGAN, J.: Motives Values Preferences Inventory Manual. Tulsa, USA: Hogan Assessment Systems 1996.
HOMÉROS: Ílias. Preklad M. Okál. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1962.
JOHN, O. P., SRIVASTAVA, S.: The Big Five trait taxonomy: History, measurement, and theoretical perspectives. In PERVIN, L. A., JOHN, O. P. (eds.): Handbook of personality: Theory and research (2. vyd.). New York: Guilford 1999, s. 102 – 138.
MACDONALD, K. B.: Evolution, Culture, and the Five-Factor Model. In: Journal of Cross-Cultural Psychology, roč. 29, 1998, s. 119 – 149.
MARSHALL, L. A., LINDLEY, P. A.: Hogan Personality Inventory. Leicester: British Psychological Society 2009.
MCCRAE, R. R.: Cross-Cultural Research on the Five-Factor Model of Personality (Version 2). In: Online Readings in Psychology and Culture (Unit 6, Chapter 1/V2) 2009. URL: <http://orpc.iaccp.org>.
PORUBJAK, M.: Achilleus verzus Agamemnon alebo počiatky politického myslenia v Homérovej Íliade. [online]. In: Ostium, roč. 5, 2009, č. 4, URL: <https://ostium.sk/index.php?mod=magazine&act=show&aid=27>.
SCOTT, D.: Plato’s Meno. Cambridge: Cambridge University Press 2005.
SRIVASTAVA, S.: Measuring the Big Five Personality Factors. [online]. 2011. URL:<http://psdlab.uoregon.edu/bigfive.html>.
WIGGINS, J. S. (ed.): The five-factor model of personality: Theoretical perspectives. New York: Guilford 1996.

P o z n á m k y
[1] Filozofickú interpretáciu tohto spevu ponúka napríklad Matúš Porubjak v štúdii Achilleus verzus Agamemnon alebo počiatky politického myslenia v Homérovej Íliade. In: Ostium, roč. 5, 2009, č. 4, URL: <https://ostium.sk/index.php?mod=magazine&act=show&aid=27>.
[2] Pozri napríklad nezávislé recenzie Hoganových dotazníkov Britskou psychologickou spoločnosťou: MARSHALL, L. A., LINDLEY, P. A.: Hogan Personality Inventory. Leicester: British Psychological Society 2009; FELTHAM, R., LOAN-CLARKE, J.: Hogan’s Motives, Values, Preferences Inventory. Leicester: British Psychological Society 2007; HODGKINSON, G., ROBERTSON, S.: Hogan Development Survey. Leicester: British Psychological Society 2007.
[3] Napríklad JOHN, O. P., SRIVASTAVA, S.: The Big Five trait taxonomy: History, measurement, and theoretical perspectives. In: PERVIN, L. A., JOHN, O. P. (eds.): Handbook of personality: Theory and research (2. vyd.). New York: Guilford 1999, s. 102 – 138; HOGAN, R., HOGAN, J.: Hogan Personality Inventory Manual (3. vyd.). Tulsa, USA: Hogan Assessment Systems 2007, s. 9.
[4] HOGAN, R., HOGAN, J.: Hogan Personality Inventory Manual, c. d., s. 15, 17.
[5] Konkrétne príklady dotazníkov pozri napríklad v SRIVASTAVA, S.: Measuring the Big Five Personality Factors. [online]. 2011, URL: <http://psdlab.uoregon.edu/bigfive.html>.
[6] HOGAN, R., HOGAN, J.: Hogan Personality Inventory Manual, c. d.
[7] HOGAN, R., HOGAN, J.: Hogan Development Survey Manual (2. vyd.). Tulsa, USA: Hogan Assessment Systems 2009, s. 4 – 8.
[8] HOGAN, R., HOGAN, J.: Hogan Development Survey Manual, c. d.
[9] HOGAN, R., HOGAN, J.: Motives Values Preferences Inventory Manual. Tulsa, USA: Hogan Assessment Systems 1996.
[10] MCCRAE, R. R.: Cross-Cultural Research on the Five-Factor Model of Personality (Version 2). In: Online Readings in Psychology and Culture (Unit 6, Chapter 1/V2) 2009.
[11] Napr. Buss & Hogan in: WIGGINS, J. S. (ed.): The five-factor model of personality: Theoretical perspectives. New York: Guilford 1996; MACDONALD, K. B.: Evolution, Culture, and the Five-Factor Model. In: Journal of Cross-Cultural Psychology, roč. 29, 1998, s. 119 – 149.
[12] Cit. podľa JOHN, O. P., SRIVASTAVA, S.: The Big Five trait taxonomy: History, measurement, and theoretical perspectives. In PERVIN, L. A., JOHN, O. P. (eds.): Handbook of personality: Theory and research (2. vyd.). New York: Guilford 1999, s. 102 – 138.
[13] HOGAN, R., HOGAN, J.: Hogan Personality Inventory Manual, c. d.
[14] HOGAN, R., HOGAN, J.: Hogan Development Survey Manual, c. d.
[15] HOGAN, R., HOGAN, J.: Motives Values Preferences Inventory Manual, c. d.
[16] Konfirmatívna (faktorová) analýza je totiž kvantitatívny prístup a jej cieľom je potvrdiť vopred definovanú teóriu. Vymedzuje sa tak oproti takzvaným exploračným (faktorovým) analýzam, ktoré sa najprv snažia v dátach objaviť súvislosti, a až na ich základe sformulovať teóriu. Pozri napríklad HENDL, J.: Přehled statistických metod: analýza a metaanalýza dat. (3. vyd.). Praha: Portál 2009, s. 505, 538.
[17] Pre kompletné znenie analýzy kontaktujte autorov štúdie.
[18] Percentily sú v grafoch zvolené arbitrárne. Ich úlohou je len naznačiť, do ktorého interpretačného pásma osoba spadá – t. j. či ide o nízke/stredné/vysoké pásmo, respektíve ich prechod.
[19] Autori sa dosiaľ nestretli s podobnou aplikáciou modernej osobnostnej psychológie na antické texty a budú vďační, ak ich niekto z čitateľov na takúto prácu upozorní. Na druhej strane autori narazili na inú, veľmi zaujímavú spoločensko-vednú analýzu historického literárneho diela – zmapovanie častosti a smeru komunikácie v divadelnej hre Hamlet prostredníctvom metódy sociomapovania. DVOŘÁK, J., BAHBOUH, R., SÝKORA, J.: Hamlet jako mapa aneb K čemu může být dobrá aplikace matematiky při analýze dramatu. In: Divadelní revue, 2003, č. 3.
[20] HOGAN, R.: The Ambiguities of Effectiveness. Tulsa, USA: Hogan Assessment Systems 2011, s. 3.
[21] Pozri napríklad SCOTT, D.: Plato’s Meno. Cambridge: Cambridge University Press 2005, s. 209 – 213.

Príspevok vznikol ako súčasť projektu VEGA č. 1/0017/12.

doc. Mgr. Matúš Porubjak, PhD.
Katedra filozofie
Filozofická fakulta UCM v Trnave
Nám. J. Herdu 2
917 01 Trnava
matusporubjak[zavináč]gmail.com

Mgr. Rastislav Duriš
Ústav aplikovanej psychológie
Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave
Mlynské luhy č. 4
821 05 Bratislava
rastislav.duris[zavináč]gmail.com