Úvod   

V tomto článku sa zameriame naproblém obce svíň, s ktorou sa stretávame v druhej knihe Ústavy.Sókratés označí túto obec za pravú a zdravú, a tak sú viaceríinterpretátori zvádzaní k vyzdvihovaniu tejto obce nad kallipolis,ktorá je vykreslená v ostatných knihách Ústavy. V článku sikladieme za cieľ objasniť, či môžeme o obci svíň uvažovať akoo ideálnej obci. V prvej časti článku objasníme koncept obce svíň.Následne predstavíme argumenty proti chápaniu obce svíň ako ideálnej obcea zároveň predostrieme interpretáciu objasňujúcu Sókratovo označenie tejtoobce ako pravej a zdravej.

 

Obec svíň

Obec svíň je koncepciou, ktorá saobjavuje v Ústave v kontexte vzniku a rozširovania obce (370c – 372d). Sókratés chce zistiť ako vzniká spravodlivosťa tak svoj výklad zameria na vznik polis. Prvá polis, ktorávzniká z ľudskej neschopnosti uspokojiť všetky svoje potreby, bývaoznačovaná ako minimálna obec, pretože sa skladá zo štyroch či piatichmužov. Každý z mužov vykonáva povolanie podľa prirodzenosti a spoločne sadelia o výsledky práce. Základom obce je deľba práce, pretože ak sa človekvenuje jednej činnosti podľa prirodzenosti, rozvíja sa v neja zároveň nepremešká ten správny čas k určitej činnosti, nepokazí taksvoje dielo (370b).

 

Po objasnení štruktúry minimálnej polisSókratés prehovorí k Adeimantovi: „Je teda, Adeimantos, potrebných viacnež štyroch k zaobstarávaniu tých vecí, o ktorých sme hovorili. Leboroľník si zrejme nevyrobí sám pluh, ak má byť dobrý, ani motyku, ani ostatné poľnohospodárskenástroje. Podobne ani staviteľ, lebo i ten má mnoho potrieb. Práve taktkáč i švec, či nie?“ (370c–d) . Sókratés poukazuje na to, že piati ľudia stále nie sú sebestační pri napĺňaní svojichpotrieb, a tak je nevyhnutné, aby sa minimálna obec rozvíjala ďalej.

 

Minimálnaobec sa teda rozširuje o kováčov,stolárov a iných remeselníkov, ktorí vyrobia náčinie spomínanýmremeselníkom, pastierov, obchodníkov, priekupníkov, námezdných robotníkov (370d– 371e). Povykreslení povolaní, ktoré budú prítomné v rozšírenej verzii minimálnejobce, Sókratés opisuje, ako budú ľudia žiť v polis:

 

„Najprvteda uvážme, akým spôsobom budú žiť ľudia takto zriadení. Zrejme budú pestovaťobilie i víno a zhotovovať odev i obuv; postavia si domy a v lete budúpracovať zväčša nahí a bosí, v zime však dostatočne odetí a obutí. Živiť sabudú tak, že z jačmeňa budú robiť hrubú a z pšenice jemnú múku, z nej budúpiecť a miesiť, dobré koláče a chleby poukladajú na akési trstinové liesky alebona čisté listy a rozložení na postlanom tisovom a myrtovom lístí budú sipochutnávať sami so svojimi deťmi; po jedle budú piť víno, ovenčení a spevomchváliac bohov; milo budú spolu žiť a deti nebudú plodiť nad svoje pomery, zostrachu pred chudobou alebo vojnou“ (372a–c).

 

Tento druh minimálnej obcerozšírený o niekoľko povolaní Glaukón nazve obcou svíň. Sókratésv uvedenej časti opisuje jednoduchý život v takej obci. Je tvorenárodinami, teda na rozdiel od minimálnej polis sa v tejto obcinachádzajú aj ženy a deti. Počet detí je regulovaný strachom z chudobyalebo vojny, oboje by totiž mohlo ohroziť samotnú obec svíň a jej obyvateľov.Obyvatelia napĺňajú nutné[1] potreby – pestujú obilie, zhotovujú odevy i obuv,stavajú domy, pečú chlieb… Stále je tu prítomná deľba práce podľaprirodzenosti. V každodennom živote budú prítomní aj bohovia, ktorých budúchváliť.

 

Obec svíň sazakladá na uspokojovaní žiadostí a jej existencia je podmienená tým, žeľudia nebudú chcieť prekračovať dané túžby. Znamená to, že po uspokojení nevyhnutnýchpotrieb už nebudú chcieť uspokojiť potreby, ktoré nevyhnutné nie sú. Žiadostivázložka je však nenásytná, stále po niečom túži, a ak uspokojí jednu potrebu,prahne hneď po inej. V tomto bode sa objavuje problém, keď Platón hovorí:„a deti nebudú plodiť nad svoje pomery, zo strachu pred chudobou alebovojnou“ (372c). Ľudia v tejto obci teda predsa len korigujú uspokojovaniesvojich potrieb – minimálne potrebu rozmnožovania sa. V Platónovejkoncepcii tripartitnej duše pomáhajú kontrolovať žiadostivú zložku v dušidve vyššie zložky. Analogicky, v ideálnej obci sú remeselníci kontrolovanístrážcami a vladármi. V obci svíň však existuje len triedaremeselníkov, ktorú tak nekontrolujú vyššie triedy. Čo potom regulujeuspokojovanie potrieb v obci, o ktorom sa zmienil Sókratés? Je strachpostačujúcim podnetom na reguláciu žiadostí?

 

Glaukón Sókratovi vyčíta,že ľudia v tejto obci nejedia nič okrem chleba, a tak Sókratésspomenie ďalšie pokrmy, ktoré budú prítomné v polis. Následne Glaukónreaguje: „Keby si, Sókratés, zriaďoval obec svíň(ὑῶν πόλιν), čím iným by si ich kŕmil než týmto?“ (372d).V spomínanej Glaukónovej reči je v dialógu nazvaná obec ako obec svíňlen raz. V ďalších častiach na ňu Sókratés odkazuje ako na zdravú (ὑγιής τις·) a pravú (ἀληθινὴ πόλις) obec. Glaukón svojou rečou poukazuje na to, že tátoobec uspokojuje len nevyhnutné potreby jej obyvateľov, ktoré sú podobnépotrebám zvierat, napríklad svíň. Glaukón pokračuje: „ak to nemajú byť chudáci,ležia azda na ležadlách a jedia pri stole, a to pokrmyi zákusky, aké majú terajší ľudia“ (372e). Z Glaukónovej reči sa tedajaví, že človeka od prasaťa odlišuje prepych, pretože práve jeho zavedením do polisprestáva používať názov obec svíň. Väčšou odlišnosťou by však v Platónovejkoncepcii mala byť filozofia. Preto by mal Sókratés začať rozvíjať obec nazáklade toho, že je nefilozofická a nie preto, že je v nej nedostatokluxusu.

 

Sókratés na Glaukónov podnet obecrozširuje o veci, ktoré ľudia nepotrebujú na napĺňanie základných potrieb, tedapribúdajú veci, ktoré zabezpečujú prepych. Sókratés dodáva: „pozrieme si i obecchorú zápalom“ (372e). Odkazuje tak na obec, ktorú označujú viacerí autori akoluxusnú, prepychovú (τρυφῶσαν) obec. V nej sa objavujú maľby, zlato, slonovina,služobníctvo, kuchári, mäsiari…

 

Obec svíňako ideálna obec

Otázky, ktoré sa nám vynárajúv kontexte obce svíň, znejú takto: Ako ju máme chápať? Máme ju vnímať akozdravú a pravú obec, čo niektorých autorov vedie k tomu, že juoznačujú za druhú najlepšiu ideálnu obec, alebo dokonca lepšiu než opisovanánajdokonalejšia obec v celej Ústave?[2]Prečo sa k nej Sókratés v celej Ústave nevráti? Alebo naopak, netrebaprikladať tejto koncepcii nijaký význam?[3]

 

V kontexte obce svíň nemôžemechápať slová ako „pravá“ a „zdravá“ synonymicky k opisu „dokonalá“.Táto obec je iba vývojovým stupňom ideálnej obce – nemôže byť lepšia nežsamotná ideálna polis.[4]Koncept obcesvíň nezohľadňuje tripartitnú dušu a fakt, že každý človek je určený ibana špecifický druh práce. Obec má priestor iba pre triedu remeselníkov,[5] teda akoo ideálnej by sme mohli uvažovať iba vtedy, ak by v nej žili lenľudia, u ktorých prevláda žiadostivá zložka duše. Aj pre nich je všakprospešnejšie žiť v ideálnej obci, čo potvrdzuje Sókratova reč v inejčasti dialógu: „Milý Glaukón, koniec bied a myslím, že ani nie pre ľudské pokolenie,a tiež sa skôr nikdy neujme, pokiaľ vôbec, táto ústava, o ktorej sme terazhovorili, a neuvidí svetlo sveta. … v žiadnej inej obci by nebolo možnédosiahnuť šťastie, ani v súkromnom živote, ani vo verejnom,“ (473d).Ideálna obec je teda obcou, ktorá ukončí biedu a zabezpečí šťastie svojímobyvateľom, preto je pre remeselníkov prospešnejšie žiť v kallipolisnež v obci svíň.

 

Táto obecnemôže byť považovaná za ideálnu, pretože nie je filozofická a nemôžedosiahnuť najvyššiu cnosť. Spravodlivosť je totiž možné dosiahnuť iba vtedy, akkaždý človek vykonáva činnosť, na ktorú ho určuje jeho prirodzenosť. „Avšakobec sa ukázala spravodlivou, keď obsiahnuté v nej tri druhy osôb každákonala svoje, kým umiernenou, statočnou a múdrou sa javila pre niektoré inéstavy a spôsoby istých druhov“ (435b). V obci svíň však absentuje triedastrážcov a vladárov. Ľudia, u ktorých prevláda vznetlivá a rozumná zložka,nemôžu vykonávať činnosť, na ktorú sú podľa prirodzenosti predurčení.Nedosiahnutie spravodlivosti v obci svíň spôsobuje jednak už spomínanéneukončenie biedy, nezabezpečenie šťastia, ale aj mnohé iné zlá, ktoré súspôsobené bezprávím.

 

Ďalší faktpodporujúci ideu, že Platón nepovažoval tento typ obce za ideálny, spomínaPappas: „Sókratés nikdy neodmietol názov ‚obec svíň‘ pre jeho obec: možnopripúšťal, že život v tejto obci zlyháva v zmysle naplnenia všetkých možností,ktoré sa pre človeka bežne otvárajú.“[6] S týmtoPappasovým argumentom môžeme súhlasiť, pretože v obci ľudia pracujú len vosvojom remesle a nemajú priestor venovať sa múzickému umeniu, čím by mohlirozvíjať svoju dušu.

 

Rosenprezentuje ďalší argument proti chápaniu obce svíň ako ideálnej obce: „Sókratésneodmieta Glaukónovu žiadosť priniesť prepych do obce. Súhlasí s potrebou ísťaž za hranice takzvanej skutočnej obce, ktorá je subpolitická a subprirodzená,ak nie neprirodzená, pretože ľudské bytosti nesúhlasia s udržaním ich životovna takom stupni jednoduchosti.“[7] PrečoRosen nazýva túto polis subpolitickou a subprirodzenou? Názovsubpolitický získava obec, pretože nie je hierarchická, nemá vládnucu vrstvu,nie je konkrétnym politickým zriadením. Ide len o zhluk ľudí, ktorí tvoriaurčité spoločenstvo. O subprirodzenej polis hovoríme, pretože jecharakterizovaná iba najnižšou vrstvou ľudskej prirodzenosti – vrstvou, ktorúmajú aj zvieratá.[8] Obec musí prihliadať aj nainé než len existenčné potreby, inak sa začíname podobať zvieratám. Ľudsképotreby sú však rôznorodé – aj Platón priznáva ľudom túžbu po uznaní, víťazstveči poznaní, ktoré sú prirodzenou súčasťou človeka. Otázkou tak zostáva, prečoobec, ktorá na dané potreby neprihliada, nazýva Sókratés pravou a zdravou.

 

Našupozíciu, že obec svíň nemožno označovať za ideálnu, podporuje vo svojom článkuaj Catherine McKeenová.[9] Tá jepresvedčená, že obec svíň je druhou najlepšou obcou hneď po kallipolis: „Sókratésmá pravdu, keď chváli túto obec, keďže je lepšia ako ktorákoľvek iná z ďalších ‚ne-kallipolis‘alternatív.“[10]McKeen vyzdvihuje trvácnosť obce, jej jednotu – veľkosť, princíp špecializácie,schopnosť regulovať žiadostivosti.

 

Prvýz argumentov v prospech podriadenosti obce svíň kallipolis,a zároveň jej nadradenosti nad ostatnými obcami, je vystavaný na dĺžketrvania obce. Napriek prvotnému zdaniu, že zánik obce spôsobuje neukojiteľnosťľudských žiadostivostí. Tým, že v obci svíň absentuje trieda strážcov a vládcov,chýba jej aspekt, ktorý by limitoval žiadostivosti. Reeve na margožiadostivostí píše, že „prvá obec (huopolis)nie je reálnou možnosťou, pretože neobsahuje nič, čo by miernilo destabilizujúciefekt nenutných žiadostí a nenásytnosti, ktorej dávajú možnosť rásť.“[11]V súlade s Reevom aj Morrison zdôrazňuje, že v obci svíň chýbasociálny mechanizmus, ktorý by reguloval žiadostivosti. McKeenová všakpoukazuje na pasáž 369c[12]a 372c[13]a na nich stavia svoj názor, že žiadostivosti sú kontrolované praktickoumúdrosťou alebo osvieteným vlastným záujmom.[14] McKeenovávo svojom článku píše: „Platón zdá sa považuje osvietený vlastný záujem ako dostatočneefektívny na poskytnutie tohto typu dlhotrvajúcej stability.“[15] Tátostabilita teda pretrváva, kým sa vlastné záujmy jednotlivcov kryjúnavzájom alebo sa kryjú s obcou. Autorka si uvedomuje problematickosťtejto stability, preto uznáva nadradenosť kallipolis. Toto je jednaz možných interpretácií regulovania potrieb v obci svíň, ďalšia bymohla byť vystavaná – ako sme spomenuli v predchádzajúcej časti – nastrachu z vojen, bied či rozširovania iných obcí. Aj tento aspekt by všakpodporoval stabilitu len dovtedy, kým by nebol prekonaný. Otázkou by zostávalo,či aspekt strachu kladie obec svíň na druhú pozíciu v rebríčku najlepšíchobcí. Každopádne relatívne jednoduchá možnosť narušenia stability obce svíň judegraduje a znemožňuje nám nazývať ju ideálnou.

 

Obecsvíň je jednotnejšou než ostatné obce, pretože spĺňa dve základné podmienky: máideálnu veľkosť a funguje v nej princíp špecializácie. Občania kooperujú,navzájom sú súčasťou aktivít, ktoré sú výhodnými pre celú obec, ale zároveňpracujú aj vo svoj prospech.[16] Kallipolisje jednotnejšia a súdržnejšia. Jednote kallipolis je podriadenýkaždý jej aspekt – absencia rodiny, súkromného majetku, výchova, vzdelanie…Obec svíň ju neprekonáva, no zároveň je jednotnejšia než ostatné obce, ktorézanedbávajú princíp špecializácie – ľudia nevykonávajú prácu, na ktorú súpredurčení podľa prirodzenosti a zanedbávajú správnu veľkosť obce –minimálna obec je nedostatočne veľkou pri napĺňaní potrieb, prepychová obec jepriveľkou a ostatné degradované formy obcí sa spreneverujú princípušpecializácie.

 

Podriadenosťvoči kallipolis reflektuje aj fakt, že v obci svíň nachádzamespravodlivosť i nespravodlivosť.[17] Zároveňaj McKeenová poznamenáva: „Otázka je ako neprofesionálna občianska bojová silamôže byť v súlade s princípom špecializácie.“[18] Princípšpecializácie je teda nedokonalým v tejto obci – zanedbáva triedu strážcova vládcov, preto obec svíň nemôžeme považovať za ideálnu.

 

Obec svíňako pravá a zdravá obec

Prečo Sókratés hovorío tejto obci ako o pravej a zdravej? Odpoveď na túto otázku námponúka Rosen: „Obec svíň je pre Sókrata prirodzenou obcou v tom zmysle, ženapĺňa nevyhnutné minimum fyzických potrieb.“[19]Obec svíň sa stará o  potreby nevyhnuté pre život, kým hodnoty, ktoré chcezaviesť Glaukón, sú už prepychom, prebúdzajúcim žiadostivú zložkua s ňou aj túžbu po bohatstve – „Ak sa aj oni [susedia, odktorých sa snaží obec získať pôdu] pustia do bezuzdného zhonu po bohatstve,prekročiac hranice nevyhnutných potrieb…“ (373d–e). Zatiaľ čo sa ľudia v obci svíň starajú o nevyhnutnépotreby, v prepychovej obci sa objavujú aj prepychové potrebya prostredníctvom nich je podporovaná túžba po bohatstve.

 

Platóno bohatstve, respektíve o túžbe po bohatstve uvažuje takto: „Myslíš, žekeď hrnčiar zbohatne, bude mať ešte chuť starať sa o svoje remeslo? Vôbecnie. Stane sa teda čím ďalej tým viac lenivejším a nedbanlivejším? Ánoveľkou mierou“ (421d). U remeselníkov bohatstvo spôsobuje nespravodlivosťv tom zmysle, že zanedbávajú činnosť, na ktorú sú podľa prirodzenostipredurčení. V kontexte strážcov zas Platón uvádza, že „bol by hriechpoškvrňovať onen majetok [božské zlato v duši] zmiešaním s majetkomľudského zlata, pretože mnoho bezbožnosti sa napáchalo pre svetský kov…A takto by jednak sami seba zachraňovali pred skazou, jednak by zachránilipred skazou obec“ (417a). Toto sú argumenty mierené proti súkromnému majetkustrážcov, proti tomu, aby vlastnili zlato či striebro. Bohatstvo je príčinourozbrojov a nespravodlivosti. Podľa Sókrata sa stanú strážcovia nepriateľmiľudu: budú nenávidieť a budú nenávidení. Bohatstvo spôsobí, že si ľudiabudú vytvárať nástrahy a báť sa nesprávnych nepriateľov, čo ich privediena pokraj skazy (417a–b).V uvedenom úryvku Platón priznáva, že kvôli zlatu sa napáchalo veľabezprávia, ktoré môže viesť až ku skaze obce.

 

V luxusnej obcisa s výskytom prepychu objavuje aj nespravodlivosť a zlá s ňouspojené. Sókratovo označenie obce svíň ako pravej a zdravej sa dávysvetliť na jednej strane tým, že v jednoduchej obci, akou je, si ľudiaprirodzene rozdeľujú výsledky svojej práce a len ojedinele dochádzak neprávostiam. Na druhej strane v prepychovej obci, kde jeu ľudí podporovaná žiadostivá zložka a túžba po bohatstve, dochádzak bezpráviam častejšie, a tak prepychovú obec Sókratés označuje akopostihnutú zápalom. Pod zápalom môžeme chápať práve prítomnosť prepychu, ktorýspôsobuje bezprávie vedúce ku skaze obce.

 

Záver

Cieľom, ktorý sme si vtomto článku vytýčili, bolo obhájiť interpretácie, podľa ktorých obec svíňnemôžeme považovať za ideálnu. Sókratés ju síce označil za pravú a zdravú,mieril tým však na vymedzenie voči konceptu prepychu a bohatstvaGlaukónovej predstavy obce, ktoré spôsobujú bezprávie. Obec svíň je obcoujednoduchou a prepych v nej nefiguruje, preto ju možno považovať za zdravú. Napriektomuto pozitívu obec svíň nie je možné označiť za ideálnu, a to z viacerýchdôvodov. Obec svíň nereflektuje tripartitnú dušu – absentuje v nej triedastrážcov a vladárov. Nie je filozofickou obcou, čiže nemôže dosiahnuťspravodlivosť a tým odstrániť biedu a zabezpečiť šťastie. Problémom je ajsamotné pomenovanie obce svíň, ktoré Sókratés neodmieta a implikuje tak jejnedokonalosť, ktorá len podčiarkuje jej charakter – táto obec je totiž subpolitickáa subprirodzená.

 

L i t e r a tú r a

ANNAS, J.: An Introduction to Plato’sRepublic. New York: Oxford University Press, 1981.

McKEEN, c.: swillsburg City Limits (The„City of Pigs“: Republic 370C–372D). In: Polis: The Journal of the Societyfor Greek Political Thought, roč. 21, 2004, č. 1 a 2, s. 70 – 92.

MORRISON, D.: The Utopian Character of Plato’s IdealCity. In: The Cambridge Companion to Plato’sRepublic. New York: Cambridge University Press,2007, s. 232 – 255.

PAPPAS, N.: Routledge Philosophy Guidebook to Plato and the Republic.London: Taylor & Fracis Group, 2005.

PLATÓN: Ústava. Praha: OIKOYMENH 2001.

REEVE, C. D. C.: Philosopher-Kings: The Argument of Plato’sRepublic. Indianapolis/Cambridge: Hackett Publishing Company, 2006.

ROSEN, S.: Plato’s Republic. London: YaleUniversity Press, 2005.

 

P o z n á m k y