Lucia Ráčková: Nové lexikografické spracovanie súčasného slovenského jazyka [New lexicographical elaboration of the contemporary Slovak language]. In: Ostium, vol. 20, 2024, no. 4. (review)
This work is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivatives 4.0 International License.
Avramovová, Miroslava – Balážová, Ľubica – Hašanová, Jana – Chocholová, Bronislava – Janočková, Nicol – Jarošová, Alexandra – Končalová, Jana – Ocetová, Lenka – Oravcová, Adriana – Petrufová, Magdaléna – Porubská, Emília – Šebestová, Anna – Šufliarska, Alexandra – Zvončeková, Dáša: Slovník súčasného slovenského jazyka . O – Pn. Vedúce redaktorky Ingrid Hrubaničová – Martina Ivanová. Hlavná vedúca redaktorka Alexandra Jarošová. Bratislava : VEDA, 2021. 1128 s. ISBN 978-80-224-1901-7.
Dostupné na: https://www.juls.savba.sk/pub_sssj.html.
Výkladový slovník národného jazyka veľkého typu, Slovník súčasného slovenského jazyka (SSSJ), si od vydania prvého zväzku v roku 2006 kladie za cieľ predstaviť bohatstvo slovnej zásoby slovenčiny komplexným spôsobom. Štvrtý zväzok plodnej práce autorsko-redaktorského kolektívu z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV (JÚĽŠ SAV) pod vedením Alexandry Jarošovej, ktorý na 1128 stranách spracúva lexiku dvoch písmen abecedy, O – P, v rozsahu 15 329 heslových slov, vyšiel vo vydavateľstve VEDA v roku 2021, no stále je novinkou v oblasti lexikografického výskumu na Slovensku. Tlač slovníka čiastočne zafinancovala Slovenská akadémia vied spolu s Vedeckou grantovou agentúrou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky [granty VEGA č. 2/0018/11, č. 2/0015/14, č. 2/0017/17, č. 2/0016/21 Slovník súčasného slovenského jazyka – 4. – 7. etapa (koncipovanie a redigovanie slovníkových hesiel a s tým spojený lexikologicko-lexikografický výskum)]. Len pripomenieme, že vedecký tím zo SAV plánuje dokopy osem, možno i viac takýchto zväzkov. Prvé dva zväzky (2006, A – G; 2011, H – L) spolu s A. Jarošovou redigovala K. Buzássyová a tretí zväzok (M – N), ktorý vyšiel v roku 2015, viedla takisto A. Jarošová. Na piaty zväzok výkladového slovníka sa môžeme tešiť v roku 2027.
Rozsiahlu prácu na štvrtom diele autorsko-redaktorský kolektív realizoval vďaka rôznym materiálovým zdrojom a programovým nástrojom – jednak tradičným (lístková kartotéka JÚĽŠ SAV), jednak moderným elektronickým (korpusové databázy). Na spracovanie významovej štruktúry hesla a doloženie významov slovnými spojeniami a citáciami využíval interný korpus Omnia slovaca Maior III (18.01) s rozsahom 4,95 miliardy textových slov vrátane textov Slovenského národného korpusu, slovenské internetové stránky a spomínanú lístkovú lexikálnu kartotéku. Zo sekundárnych zdrojov sa autorky opierali predovšetkým o slovenské a zahraničné slovníky akademického typu, rozličné odborné príručky, terminologický portál (https://korpus.sk/korpusy-a-databazy/terminologicky-portal/), terminologické slovníky či o Encyclopaediu Belianu. Nezaobišli sa ani bez využitia programového nástroja na morfologickú a kolokačnú analýzu korpusových zdrojov Sketch Engine (Kilgarriff et al., 2004) či pravidelnej návštevy lexikografického portálu LexiCorp (Benko, 2019).
Slovník je primárne určený lingvistom, prekladateľom, tlmočníkom, ktorí si vďaka nemu môžu zdokonaliť svoj jazykový cit, či iným odborníkom z oblasti humanitných vied. Môže byť užitočný i v didaktickej praxi slovenského jazyka na školách či širokej verejnosti so záujmom o to, ako správne a efektívne komunikovať.
Orientáciu v slovníku používateľom uľahčujú rôzne typy a farba písma. Heslové slová sú vyznačené polotučným typom písma a farebne. Polotučným písmom nefarebne sa uvádzajú slová so subštandardným (napr. oblbnúť, odstavec, odstavček, pajcovačka, plyšák), slangovým (napr. oblečko, obvoďák, ofuk, okopčiť, parťák, pecka) alebo vulgárnym (napr. odrb, ojebať) podtónom. Vulgárnym často býva len jeden význam v rámci viacvýznamového hesla (napr. ojazdiť). Opisy významu slova sa uvádzajú obyčajným typom písma. Morfologické tvary ohybných slov (vrátane napr. tvarov druhého stupňa pri prídavných menách a príslovkách) sa uvádzajú kurzívou. Zmenšeným typom písma sa označujú gramatické údaje či frazeologické spojenia napr. hodiť sa na péenku. Takéto prípady hovorových lexém ako napr. péenka súvisia s jazykovou kultúrou. Neznamená to automaticky, že ide o nespisovné slovo. Štylistický príznak slova sa však viaže na istú komunikačnú situáciu, súkromnú, neverejnú či neoficiálnu sféru. V takýchto prípadoch nás slovník odkazuje na správnu podobu, napr. ovšem -> správ. pravda, však, áno, ale.
Spracovanie viacerých slov v jednej heslovej stati sa realizuje tzv. hniezdovaním. Odvodeniny prihniezdované k základnému heslovému slovu odkazujú na základnú podobu slova, napr. lexéma odhadkyňa odkazuje na mužský rod odhadca. Jej použitie je ilustrované príkladom: o. ohodnotila starožitnosť.
Pri slovnodruhovej a gramatickej charakteristike sa autorský kolektív opiera predovšetkým o kodifikačné dielo, akademickú Morfológiu slovenského jazyka (1966), ale i o lingvistické práce z pera L. Dvonča (Dynamika slovenskej morfológie, 1984), J. Horeckého, K. Buzássyovej a J. Bosáka a kol. (Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny, 1989). Čerpá samozrejme i z najnovších vedeckých výskumov, napr. M. Sokolovej (2007), M. Sokolovej – P. Žiga (2014). Synchrónny lexikologicko-lexikografický výskum, ktorý prebieha paralelne s koncipovaním slovníka, sa sústreďuje na slovenčinu používanú posledných sedemdesiat rokov (od r. 1953). Pri jednotlivých heslách sa volia rôzne typy výkladu: výklad pomocou opisu, synonyma, priradenia, a to v závislosti od konkrétnych lexikálno-sémantických skupín. Za slovníkovou časťou sa na knižnej doske nachádzajú vysvetľujúce poznámky, ktoré používateľov slovníka povedú pri práci s publikáciou. Za zmienku stoja odkazy na samostatne spracované prechýlené meno, pokiaľ má okrem prechýleného významu aj iný význam, indexy označujúce slovnodruhové homonymá či značky uvádzajúce lexikalizované spojenia či oddiel frazeologických alebo paremiologických jednotiek.
Slovník je tak cennou pomôckou i pre záujemcov o frazeológiu, keďže zachytáva neuveriteľných 3 083 idiomatických ustálených spojení. Z ich vysokého počtu si dovolíme uviesť aspoň nasledujúce frazeologické jednotky: niečo odľahčí peňaženku, odstaviť niekoho od kormidla, odstrániť niečo zo sveta, odvracať oči od niečoho, od niekoho, poznať/odhaliť/ukázať odvrátenú tvár niečoho, otráviť červíka, plieskať si hlavu o múr/o stenu. Vedcom zaujímajúcim sa o terminológiu, prekladateľom a iným odborníkom prináša viacslovné terminologické pomenovania z približne sto vedných oblastí. Výber termínov, na ktorom s autorským kolektívom spolupracovalo šesťdesiatštyri odborníkov z jednotlivých odborov, súvisí predovšetkým s ich rozšírenosťou za hranice odboru (determinologizáciou) a reaguje na tendenciu pribúdania termínov do informačnej výbavy človeka súčasnej spoločnosti. Ide napríklad o výraz plantavka používaný pri rybolove či náboženský názov pneumatológia alebo lekársky termín pneumónia.
Záujemcovia o onomastiku ocenia osobitnú prílohu obsahujúcu názvy slovenských miest a obcí a s príslušnými obyvateľskými menami a odvodenými prídavnými menami. Uvádzajú sa pomenovania obyvateľov, názvy ktorých si používatelia jazyka nie vždy vedia korektne odvodiť, napr. Omastiná – Omastinčan – Omastinčanka, alebo majú dve správne podoby, napr. Opatovská Nová Ves – Opatovskonovovešťan/Novovešťan – Opatovskonovovešťanka/Novovešťanka. Vychádza sa z Pravidiel slovenského pravopisu a tieto pomenovania sú prekonzultované s odborníkom z Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Súčasťou je výklad s približnou lokalizáciou mesta či obce na mape Slovenska. Nájdeme v ňom odpovede aj na otázku, ako od jednotlivých geografických názvov, napr. obcí: Ploské – ploštiansky či mestských častí, napr. Pereš – perešský vytvoriť prídavné mená.
Čo sa týka výslovnosti jednotlivých hesiel, autorky ju uvádzajú najmä pri cudzích slovách, pri ktorých sa písomná forma nezhoduje s ústnou podobou slova, kde sa označuje hranatými zátvorkami: player [plejer], playmate [plejmejt], play-off [plejof], playstation [plejstejšn], Phnom Penh [pnom peň]. A aj pri niektorých domácich slovách, kde by mohla vzniknúť neistota, napr. panický [-ň-] verzus panický [-n-]. Vzhľadom na náš vedecký záujem o lexikálnu sémantiku a afixáciu by sme tiež ocenili zaradenie prefixov a sufixov do slovníka, a to napriek tomu, že nemajú povahu slova. Z afixoidov slovník zachytáva predovšetkým afixoidy cudzieho pôvodu, napr. paleo- či -patia.
Na záver by sme chceli konštatovať, že napriek vyššie uvedeným pripomienkam, akademický slovník dobre dopĺňa predchádzajúce zväzky a predstavuje míľnik v hodnotnej a náročnej lexikografickej práci autorsko-redaktorského kolektívu. Jednou z jeho najväčších predností je používateľsky prívetivé, orientáciu uľahčujúce prostredie printovej verzie slovníka, ku ktorému prispieva využitie príjemného odtieňa červenej farby a kurzívy. Nepopierateľnou výhodou je aj ľahko dostupná elektronická verzia slovníka (https://slovnik3.juls.savba.sk/), vďaka ktorej je zas vyhľadávanie hesiel rýchlejšie a efektívnejšie.
Toto deskriptívno-preskriptívne lexikografické dielo bude užitočné pre všetkých, ktorí sa chcú vo svojom rodnom jazyku správne a kultivovane vyjadrovať. SSSJ prináša všetkým cenné poznatky o tom, ako v dnešnej dobe, informačnej presýtenosti z najrôznejších komunikačných kanálov, komunikovať výrazovo pestrou a situačne adekvátnou kultivovanou slovenčinou. Kvalitný jazykový prejav tak používateľom výkladového slovníka môže pomôcť otvoriť dvere do úspešného kariérneho života.
Príspevok je financovaný EÚ NextGenerationEU prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti SR v rámci projektu č. 09I03-03-V04-00417.
Mgr. Lucia Ráčková, PhD.
Katedra romanistiky
Filozofická fakulta UMB
Tajovského 40
974 01 Banská Bystrica
e-mail: lucia.rackova@yahoo.com
ORCID: 0000-0002-1246-1889