Viera Bilasová: Étos, dejiny a súčasnosť. Prešov: FFPU, Grafotlač 2012, 200 s.

Pohľad na vlastnú minulosť a jej analýza sú spravidla spájané s historickými a politickými súvislosťami. Len zriedkavejšie sa stretávame v odbornej literatúre s prístupom k dejinám aj z pohľadu spojeného s analýzou etických a morálnych kontextov. Prepojenie étosu a dejín, hľadanie vnútorných a vonkajších súvislostí spoločenského vývoja a ich podrobenie etickej analýze so zámerom poukázať na význam hodnotových a morálnych fenoménov ako dôležitých konštitutívnych prvkov kreovania spoločenstva je predmetom záujmu autorky Viery Bilasovej v monografii Étos, dejiny a súčasnosť.

Etická optika histórie slovenského národa a pomenovanie konkrétnych problémov, ktoré napomáhali kreovaniu našej identity, je významná aj z hľadiska súčasného teoretického diskurzu. Navyše, obdobie vývoja slovenskej spoločnosti v socializme a potom po roku 1989 až do súčasnosti si vyžaduje adekvátnu a kritickú teoretickú reflexiu, súčasťou ktorej je aj jej morálna a etická dimenzia. Patrí to k zásadnému katarznému kroku každej spoločnosti, ktorý musí urobiť, ak chce porozumieť a prehodnotiť jednotlivé etapy svojho vývoja, vrátane následkov či dôsledkov, ktoré znáša v súčasnosti. Aj preto treba považovať túto monografiu za aktuálny a vhodný príspevok do súčasného teoretického diskurzu.

Spracovaniu tejto problematiky predchádzal dlhoročný vedecký výskum autorky, ktorý ako sama konštatuje, sa stal výstupom riešenia grantovej úlohy VEGA „Dejiny etického myslenia na Slovensku v 19. storočí do súčasnosti“. Práve preto je jej pohľad na danú problematiku evidentne ucelený, ale čo považujem za dôležité, je, že jej kritická analýza sa stáva podnetom na zamyslenie sa nad hodnotami, ktoré „hýbali“ spoločenským vývojom a v určitom zmysle formovali jeho „tvár“ a majú svoju významnú etickú relevanciu aj pre jeho prítomnosť a budúcnosť.

Monografia pozostáva z piatich kapitol. Prvá kapitola Étos a dejiny je venovaná dôležitosti vymedzenia a pochopenia étosu ako fenoménu, ktorý kreoval nielen jednotlivca, ale i celé ľudstvo. Možno súhlasiť s Bilasovou, že „étos má svoj význam, a to predovšetkým vo svojej väzbe na slobodu hľadania a presadzovania svojej vlastnej cesty (…) Étos napriek všetkej zložitosti a protirečivosti ľudských dejín dáva ľudstvu nádej, že sa v konečnom dôsledku v spolunažívaní ľudí, národov, celého ľudstva presadí humanizmus ako najprirodzenejší prejav ľudského rodu“ (Bilasová, 2012, s. 13 – 14). Autorka optimisticky anticipuje presvedčenie, že aj napriek všetkým dejinným nezdarom ľudstva (nad ktorými sa zamýšľa) možno hľadať i nájsť tú správnu cestu.

V druhej kapitole Cesta k identite a jej morálne dimenzie sa autorka zamýšľa nad významom komunity, v ktorej hrá otázka identity (jednotlivca aj spoločenstva) významnú úlohu. Upozorňuje na nesporne dôležitý fakt, že práve komunita kreuje a súčasne aj určitým dobovým spôsobom obmedzuje našu individualitu. Napriek tomu vlastnú predstavu o slobode, spravodlivosti, blahobyte a šťastí nemožno človeku ako subjektu étosu vnucovať a nemôžu to urobiť ani filozofi, ideológovia, politici či dokonca samotná komunita. Táto časť práce je zameraná najmä na skúmanie procesu utvárania identity v období novoveku a osvietenstva. Bilasová zdôrazňuje fakt, že dôležitá „v procese formovania vlastnej identity je sebareflexia, ktorej súčasťou je tolerantný postoj k iným a rešpektovanie plurality bez toho, aby sme vyprázdňovali alebo ochudobňovali vlastný sociokultúrny priestor“ (s. 82).

Tretia kapitola Étos a národná identita je kontinuálnym prístupom k hľadaniu podôb vzťahu medzi étosom a národnou identitou: „Miera zmysluplnosti života vrátane jeho morálnych hodnôt patrí k bytostnej povahe človeka a rozvoj identity k jeho existenciálnej podobe“ (s. 114). Táto východisková téza sa stáva základom autorkinej analýzy, v ktorej etická povaha a morálny zmysel identity (národnej, štátnej) sú vnímané ako dôležitá súčasť i samostatná hodnota v hierarchii životných postojov spoločnosti i jednotlivca.

Vo štvrtej kapitole Sila a slabosť étosu na Slovensku v 20. storočí autorka považuje národné a demokratické sily za nositeľa étosu, ale súčasne konštatuje, že tento étos v sebe niesol ešte znaky romantizmu 19. storočia. Sloboda národa a vlastný sociálne spravodlivý štát – to boli kľúčové hodnoty európskeho étosu 20. storočia. Bilasová prechádza dejinami slovenského národa a poukazuje na postupnú identifikáciu Slovenska, predovšetkým na silu a slabosť jeho étosu v komparácii s tradíciami európskeho étosu, ktorého demokratický charakter ovplyvnil v rozhodujúcej miere vývoj krajín strednej Európy.

Piata kapitola Imperatív doby – doba imperatívov sa venuje histórii Slovenska, najmä v období budovania socializmu („s jeho príchodom i odchodom“), a ideálmi komunizmu. Bilasová sústreďuje svoju kritickú pozornosť na étos tejto doby a na jeho sprievodné znaky, ktoré komunizmus priniesol na Slovensko ako cudzie prvky najmä v politike a kultúre – autoritárstvo, intoleranciu, kolektivizmus, nedôveru, nenávisť, korupciu a pod. (s. 166). Realistický pohľad a kritická reflexia hodnôt spojených s totalitným režimom na Slovensku je vnímaná v práci ako narušenie princípov a hodnôt rodiacej sa demokracie a étosu spoločnosti, v ktorej sociálna spravodlivosť, sloboda a práva stratili svoj hlavný zmysel.

Posledná kapitola nesie názov Namiesto záveru: Výzvy pre slovenský étos v 21. storočí. Na tomto mieste autorka kriticky analyzuje dianie v spoločnosti aj po roku 1989, ktorého špecifické prejavy na Slovensku boli sprevádzané určitými deformáciami pri presadzovaní demokratického étosu. Autorka sa vyjadruje aj k finančnej kríze a k jej dôsledkom, ktorých dopad aktuálne pociťujeme v súčasnosti. Ako sa ukazuje, tie najvážnejšie etické výzvy budúcnosti, ktorým dnes čelíme, budú aj naďalej spočívať v našom konkrétnom „buberovskom“ stýkaní sa s ostatnými ľuďmi. Niet väčšej a ťažšej výzvy, ako vidieť v tom druhom blížneho. Ak chceme brať etické výzvy budúcnosti vážne, musíme vrátiť témy kultúry a etiky z okraja diskurzu do jeho centra. Sú to témy, ktoré sa dotýkajú aj postojov spoločenstva k jeho identite ako jednej zo základných a aktuálnych tém.

Prínos tejto monografie možno vidieť v systematickej prepojenosti histórie nášho národa s etickými súvislosťami. Je to veľmi vzácne prepojenie, ktoré čitateľovi umožňuje pochopiť dejinné súvislosti v etickom kontexte. Monografia poskytuje inú perspektívu, z ktorej môžeme poznávať sociálne a ekonomické zmeny, ktorými Slovensko prešlo v uplynulých viac než tristo rokoch. Práve takáto interpretácia minulosti ponúka omnoho plastickejší obraz o spoločenskom dianí, než je prístup historikov píšucich „veľké dejiny“. Vďaka takémuto výkladu problematiky a kritickému uchopeniu vlastnej histórie máme možnosť nadviazať na naše kultúrne tradície, na našu minulosť, ktoré sú nevyhnutné pri formovaní nového étosu a zároveň dopĺňajú integritu mravného subjektu (spoločnosti aj jednotlivca). Viaceré autorkine kritické i odvážne úvahy vyvolávajú nové podnetné otázky, vďaka čomu si recenzovaná kniha zaslúži pozornosť. Zároveň si dovolím povedať, že táto kniha dokáže čitateľa inšpirovať k prehodnoteniu aj vlastného pohľadu na dejiny slovenského národa ako aj k reflexii vlastnej zodpovednosti v rámci etických výziev do budúcnosti.

Mgr. Katarína Ha Dacová
Katedra etiky a etickej výchovy
Inštitút filozofie a etiky
Filozofická fakulta, Prešovská univerzita v Prešove
Ul. 17. novembra č. 1
080 78 Prešov
hadacova.katarina@gmail.com