Démuthová, S.: Poverty in the etiology of juvenile criminality
Paper presents complex case study of sixteen years old imprisoned young male delinquent. Through the detailed anamnestic review and complex psychological examination by means of several verbal, nonverbal tests, questionnaires as well as other relevant methods points out to a possible cause of his criminality. Final part of presented study concentrates on theoretical background of poverty with emphasis upon its influence on delinquency and criminality.
AKO SA TO STALO…
Výrok súdu
K., mladistvý Róm, obvinený z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2, písm. a, ods. 3, písm. a Tr. zák. v súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2, 3 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.:
– spolu s R. H. a M. K. v nezistenom čase od 16:30 do 5:30 po predchádzajúcej vzájomnej dohode s maloletým J. P. sa vlámali do kurína nachádzajúceho sa na oplotenom pozemku, cez záhradu prešli ku kurínu, kde v hornej časti vylomili uzamknuté drevené vrátka a z kurína odcudzili 2 kohúty a 4 sliepky, čím spôsobili celkovú škodu 725,- Sk
– v nezistenom čase od 17:00 toho istého dňa po vzájomnej dohode s maloletým J. P. sa vlámali do maštale nachádzajúcej sa na oplotenom pozemku a to tým spôsobom, že skrutkovačom roztiahli petlicu s visiacim zámkom a takto sa dostali dovnútra a odtiaľ odcudzili 4 sliepky – nosnice a dve vrecia, čím spôsobili škodu 497,- Sk.
Očami Karola
Tak ja som tu, lebo som nepočúval mamu, bil som sa a kradol som železo. Za viacej nič. Železo som dával do zberu. (Čo si robil s peniazmi? – otázka aut.) Za peniaze som si kúpil jesť a sestričke cukríky. (A ako to bolo so sliepkami? – otázka aut.) To ma provokovali kamaráti. Mňa by to nenapadlo, bál som sa. Sliepky sme si potom všetci uvarili a zjedli.
Karolov príbeh
Karol sa narodil ako siedme dieťa do kompletnej rodiny. Okolnosti pôrodu a zdravotného stavu po narodení nie sú známe. Rodina bola podľa neho usporiadaná, nebol svedkom vážnejších nedorozumení, verbálnej či brachiálnej agresie rodičov. Má ešte jednu mladšiu sestru – spolu je ich 8 detí. Všetci bývajú spoločne v rodinnom dome, ktorý má jednu izbu a kuchyňu. Voda a sociálne zariadenie sú na dvore, kde chovajú psa, ošípané a sliepky. Dom je elektrifikovaný, bez plynu. Je súčasťou cigánskej osady.
Od troch rokov navštevoval materskú škôlku v obci. Zostával v nej do poobedia, problémy s adaptáciou nemal. Bol živé dieťa, no nemával problémy so správaním. Rovnako dobre si vychádzal s rómskymi aj nerómskymi kamarátmi.
Karol nevie, či nastúpil povinnú školskú dochádzku v šiestich rokoch, alebo mal odklad. Od prvého ročníka navštevoval špeciálnu školu, kde mal výlučne rómskych spolužiakov. Problémy so správaním nemal, učivo nebolo náročné. Našiel si priateľov, s ktorými trávil voľný čas – hrávali futbal a rozprávali sa. Počas prvého stupňa na špeciálnej škole ani raz neprepadol a nemusel opakovať ročník.
Na druhom stupni pokračoval Karol naďalej bez problémov, z niektorých predmetov mal ojedinele trojku, inak učenie zvládal na jednotky a dvojky. Najväčšie problémy sa objavovali pri čítaní, obľuboval prírodopis a chémiu. Zo správania zníženú známku nemal, bol pokojný a bezkonfliktný žiak. Kamarátov mal v škole i doma, od štrnástich rokov má stálu o rok staršiu priateľku. Napriek tomu sa stretával aj s inými dievčatami, do uväznenia mal mnoho vzťahov, s asi desiatimi partnerkami udáva aj sexuálny styk. Povinnú školskú dochádzku ukončil v deviatej triede špeciálnej školy. Svoje detstvo opisuje ako šťastné, v rodine sa problémy neobjavili, spolužitie rodičov považuje za harmonické. Otec pracuje ako školník, mama je na materskej dovolenke.
Po ukončení špeciálnej školy nastúpil na Stredné odborné učilište internátne, odbor murár. V škole problémy nemal, so spolužiakmi si vychádzal dobre a učivo zvládal. Od pätnástich rokov fajčí, v súčasnosti asi osem cigariet denne. Alkohol požíva len príležitostne na oslavách, jeho konzumáciu však nevyhľadáva, pretože mu nechutí. Fet, mäkké ani tvrdé drogy nevyskúšal, nelákali ho. Počas svojho života neutrpel žiadne zranenia, nemal vážne choroby, hospitalizáciu neudáva. V súčasnosti je zdravý.
Väčšinu voľného času trávil s bratrancami a kamarátmi z osady, bol priateľský a družný. Nebolo neobvyklé, že väčšina jeho vrstovníkov vylepšovala svoju ekonomickú situáciu príležitostnými krádežami. Po krádeži a odpredaji surovín do zberu bol usvedčený z trestného činu a bol podmienečne odsúdený. Druhý čin spáchal ešte v dobe trvania podmienečného trestu, a tak nasledovalo odsúdenie na výkon trestu odňatia slobody.
Život za mrežami
Pobyt v ústave vníma Karol ako trest najmä za neposlúchanie rodičov. Vie, že „kradnúť sa nemá“, no len preto, že to hovoria rodičia. Uvádza, že už nikdy nebude kradnúť, no k tomuto rozhodnutiu dospel na základe obáv z opätovného odlúčenia od rodiny, ktoré je pre neho neznesiteľné. Nechápe podstatu svojho priestupku a podobne skreslene vníma i ostatné normy a zákony. Pokiaľ si neuvedomí, že dôsledkom jeho činnosti by mohlo byť opätovné uväznenie, prípadne ho o tom vierohodná osoba nepoučí, nie je v stave pochopiť nemorálnosť svojho konania. Najväčším trestom a negatívom pobytu v ústave je pre Karola odlúčenie od rodiny, už nikdy nechce urobiť niečo, čo by ho od rodiny oddelilo. Ako jediné svetlejšie momenty uvádza možnosť ísť na vychádzku a zahrať si na dvore futbal.
Pohľad do budúcnosti
Budúcnosť si neplánuje, má iba všeobecné predstavy o tom, čo bude robiť po prepustení z výkonu trestu. S rodinou oslávi svoj návrat, túži sa zamilovať a založiť si rodinu. Vie, že bude musieť niekde pracovať, nemá však predstavy o tom, kde. Uvádza, že už nikdy nebude kradnúť.
PSYCHOLOGICKÉ VYŠETRENIE
Počas vyšetrenia bol Karol pokojný, málo komunikatívny, introvertný. Pôsobil zakríknuto až placho. Psychomotorické tempo bolo výrazne spomalené, čo spolu s charakterom odpovedí indikuje intelektovú subnormu až pásmo ľahkej mentálnej retardácie. Morálny vývin vzhľadom na vek zaostáva, Karol nechápe morálny aspekt sociálnych noriem, vníma ich len prostredníctvom autority svojich rodičov. Trestná činnosť má pravdepodobne zdroj práve v intelektovej subnorme a výrazne znevýhodňujúcom socioekonomickom zázemí rodiny, z ktorej pochádza. Osobnosť sa javí bez známok patológie.
Intelekt
V Ravenových štandardných progresívnych maticiach[1] dosiahol Karol hrubé skóre na úrovni 22 bodov, zodpovedá hodnote IQ 72[2]; v Army beta teste dosiahol vážené skóre 52 bodov, čo zodpovedá IQ 74,5 bodu. Vzhľadom na dosiahnuté výsledky ho tak možno zaradiť do hraničného pásma blízkeho intelektovej subnorme.
Osobnosť
Administrácia šestnásťfaktorového Cattellovho osobnostného dotazníka[3] prebiehala bez komplikácií, Karol otázkam porozumel. Vzhľadom na znížené psychomotorické tempo bol na administráciu potrebný dlhší čas.
Tabuľka1: Stenové[4]hodnoty jednotlivých faktorov
faktor
|
steny
|
faktor
|
steny
|
faktor
|
steny
|
faktor
|
steny
|
A
|
7
|
F
|
8
|
L
|
9
|
Q1
|
5
|
B
|
2
|
G
|
4
|
M
|
4
|
Q2
|
4
|
C
|
8
|
H
|
7
|
N
|
5
|
Q3
|
5
|
E
|
7
|
I
|
3
|
O
|
6
|
Q4
|
5
|
Zo šetstnásťfaktorového Cattelovho osobnostného dotazníka vyplýva (pozri tabuľku 1), že Karol je vo všeobecnosti priateľský voči ostatným ľuďom. Je spontánny, bezstarostný, veselý, dobrodružný, spoločensky smelý a dobre znáša stres. Je emocionálne stabilný a kľudný, vo svojich presvedčeniach svojhlavý, koná často bez ohľadu na druhých, je súťaživý, dominantný až agresívny. Napriek tomu, že je podozrievavý a nedôverčivý, na ľuďoch, ktorým dôveruje, je emocionálne závislý, koná podľa ich názorov a rád ich nasleduje.
V teste kresby postavy[5] (obrázok 1) nakreslil Karol ako prvú postavu mužského pohlavia, čo svedčí o primeranej identifikácii s vlastným pohlavím.
Obrázok 1: Kresba ľudskej postavy muža a ženy(mierka 1:2)
Postava zaberá celú plochu papiera, čo je odrazom zvýšeného sebavedomia. Postave chýbajú nohy od stehien nadol. Celá postava sa na papier „nezmestila“, a tak v tomto prípade neznamená chýbanie nôh vynechanie časti postavy, ale len naznačuje nedostatočnú schopnosť anticipácie (pravdepodobne v súvislosti s nižšou intelektovou úrovňou) a plánovania činnosti. Hlava je primerane veľká s klobúkom vyjadrujúcim snahu zapôsobiť. Rezíduá detskej infantilnej kresby sa objavujú v zobrazení nosa (nos ako dve bodky). Celá postava je primerane zobrazená, jej celkové zhotovenie je priemerné. Ruky nie sú rovnako veľké, chýbajú im dlane, čo v kontexte celej kresby naznačuje skôr mentálnu subnormu než problémy v oblasti sociálnych kontaktov. Ostré prsty sú prejavom agresivity a dominancie vo vzťahu k ľuďom. Náznaky stereotypie sa objavujú v spôsobe začiernenia klobúka a gombíkoch na inak chudobne zobrazenom odeve. Kvalita ženskej postavy je horšia, proporcie i celkové zobrazenie menej kvalitné. Do popredia vystupujú zdôraznené detaily tváre na proporčne veľkej hlave, ktorá naznačuje pripisovanie zvýšenej racionality osobám opačného pohlavia, ale môže byť i typickým prejavom detskej kresby. Zdôraznené uši (prítomné už aj u mužskej postavy) naznačujú citlivosť voči kritike okolia, veľké a prepracované oči reprezentujú ženskú zvedavosť. Okrem vlasov a detailov tváre nevykazuje postava opačného pohlavia ženské prvky, jej spracovanie je veľmi slabé, čo môže indikovať neistotu vo vzťahu k ženskému pohlaviu a čiastočný nezáujem. Ostré prsty ako prejav agresivity sa vyskytujú aj u postavy opačného pohlavia, čo môže naznačovať univerzálne očakávanie útočných tendencií zo strany okolia.
Protokol Testu ruky[6] ukazuje miernu prevahu interpersonálnych odpovedí naznačujúcich zameranie skôr na ľudí a vzťahy než na predmety v okolí. Najvyššie zastúpenie majú COM odpovede, ktoré spolu s pozitívne hodnotenými AFF odpoveďami vypovedajú o kladných kooperatívnych postojoch Karola voči okoliu. Pomerne vysoký počet agresívnych odpovedí spolu s takmer vyrovnaným pomerom AOR však indikuje možné agresívne tendencie. Vysoké hodnoty dosahuje skóre maladjustívnych odpovedí (MAL), ktoré poukazujú na zlyhávanie pri uspokojovaní potrieb. U Karola sú sýtené najmä FEAR odpoveďami ktorých výskyt vysoko prekračuje priemer normálov. Indikujú prítomnosť pocitov ohrozenia vlastnej osoby. Pomerne vysoké je i patologické skóre (u normálov 1,7) svedčiace pre prítomnosť miernej poruchy osobnosti.
Tabuľka2: Výskyt jednotlivých kategórií v odpovediach Testu ruky
kategória
|
počet odpov.
|
kategória
|
počet odpov.
|
kategória
|
počet odpov.
|
kategória
|
počet odpov.
|
AFF
|
2
|
ACQ
|
4
|
TEN
|
1
|
DES
|
|
DEP
|
0
|
ACT
|
9
|
CRIP
|
FAIL
|
||
COM
|
7
|
PAS
|
1
|
FEAR
|
2
|
BIZ
|
1
|
EXH
|
1
|
||||||
DIR
|
2
|
ENV
|
14
|
MAL
|
3
|
WITH
|
1
|
AGG
|
6
|
||||||
INT
|
18
|
AOR
|
9 : 8
|
PATH
|
5
|
Podľa Lűscherovej klinickej diagnostiky[7] najvýraznejšie problémy identifikoval subtest voľby odtieňov žltej farby, ktorý odhaľuje problémy v oblasti anticipácie a postojov k budúcnosti. Karol vníma aktuálny stav neistoty ako ťažko znesiteľný a cíti, že je nutné ho brať len ako prechodný. Chce dosiahnuť zlepšenie pomerov, aby sa čiastočne oslobodil a zbavil starostí, no na druhej strane nevidí v súčasnosti cestu, ako by sa mohli okolnosti v blízkej budúcnosti zlepšiť. Toto negatívne rozpoloženie je zdôraznené aj vystupujúcimi problémami v oblasti aktuálneho psychického naladenia a východiskového stavu (subtest voľby odtieňov sivej farby), ktoré charakterizuje pociťovanie neznesiteľných požiadaviek kladených na vlastnú osobu a vnímanie aktuálnej situácie ako mimoriadne zaťažujúcej a ťažko zvládnuteľnej.
Projektívna technika nedokončených viet (nachádzajúca sa v tabuľke 3) skúmala Karolove vzťahy k vybraným oblastiam. Z celého protokolu je evidentný silný citový vzťah k blízkym osobám (4. veta) a pevné väzby na rodinu (1.-3., 10., 12.-13. veta) Odpovede sú jednoduché, je z nich evidentná naivita vyplývajúca z jeho nezrelosti a intelektovej subnormy. Evidentné je aj zaostávanie morálneho vývinu bez pochopenia základných princípov noriem spoločnosti (veta 9 a 10), zjavné už z anamnestického rozhovoru.
Tabuľka3: Karolove odpovede (v pôvodnom znení) na nedokončené vety
1. Vzťah k matke: |
|
Moja matka…
|
je dobra.
|
2. Vzťah k otcovi:
|
|
Myslím, že môj otec…
|
vie robit dobre pracovat.
|
3. Vzťah k rodine:
|
|
Keď som bol doma, moja rodina…
|
ma mala rad.
|
4. Vzťah k priateľom:
|
|
Myslím, že priateľ…
|
mi veri.
|
5. Vzťah k vlastným schopnostiam:
|
|
Myslím, že dokážem…
|
veľa veci.
|
6. Vzťah ku škole
|
|
V škole…
|
som bol dobri.
|
7. Vzťah k minulosti:
|
|
V minulosti som…
|
chodil do školi za murara.
|
8. Vzťah k trestnému činu:
|
|
To, že som tu…
|
ma trapi.
|
9. Vzťah k pravidlám a zákonom
|
|
To, čo je zakázané…
|
mi nevadi.
|
10. Pocity viny:
|
|
Mojou najväčšou chybou bolo…
|
že som nepočuval rodičov.
|
11. Úzkosti a strachy:
|
|
Chcel by som sa prestať báť…
|
od všetkeho.
|
12. Vzťah k budúcnosti:
|
|
Príde deň, keď…
|
pojdem domov.
|
13. Ciele:
|
|
Najviac v živote túžim…
|
bit pri mojej rodine.
|
14. Konceptualizácia vlastného života:
|
|
Keď som bol malý, chcel som byť…
|
velkim.
|
Záver
Karol pochádza zo socioekonomicky neuspokojivého prostredia. Rodina žije v stave chudoby, hlavným motívom krádeží bol hlad a snaha vylepšiť svoju objektívne zlú situáciu. Trestná činnosť v tomto prípade nebola vyústením problémov v rodine, naopak, Karol pociťuje vzťahy v rámci užšej i širšej rodiny ako harmonické, rodičov vníma ako milujúcich a starostlivých, so súrodencami má dobré vzťahy. Vzhľadom na nižší intelekt a pravdepodobne i charakter zázemia, z ktorého pochádzal, bol zaradený do špeciálnej školy. Bol bezproblémovým žiakom, v škole ani mimo nej nevyvolával konflikty, správal sa podľa očakávaní a pravidiel. Väzby v rámci rodiny sú veľmi pevné, Karol pociťuje zodpovednosť za výchovu i starostlivosť svojej mladšej sestry. Neudáva problematické či konfliktné vzťahy ani voči starším súrodencom či širšej rodine.
Rómska komunita so špecifickým vzťahom k držbe a vlastníctvu majetku, v ktorej vyrastal, spolu s naivitou, dôverčivosťou a vysokou sugestibilitou spôsobenou inteligenciou v pásme hraničiacom so subnormou, vyústili do opakovaného trestného činu krádeže, za ktorý bol Karol odsúdený. Usmernenie v oblasti morálky a zákonov zo strany signifikantných osôb (najlepšie rodičov), predpokladané prirodzené dozrievanie v morálnej oblasti spolu so silnou väzbou na rodinu môžu byť úspešným predpokladom pre zamedzenie prípadnej recidívy trestnej činnosti.
O PROBLÉME CHUDOBY
Aj napriek tomu, že prípady výskytu juvenilnej delikvencie u mladistvých z rodín s dobrým zázemím už nie sú neobvyklé, chudoba je i naďalej jedným z problémov, ktorý sa podieľa na správaní vykazujúcom antisociálne črty. Deti žijúce v chudobných rodinách handicapuje množstvo faktov, ktoré z takéhoto postavenia priamo vyplývajú alebo sú ním druhotne spôsobené. Chudobou sa vo všeobecnosti rozumie nedostatok životných prostriedkov jednotlivca alebo skupiny obyvateľov.[8] Z uvedeného vyplýva, že problematika chudoby sa nevzťahuje výlučne na ekonomické pomery, ale na všetky prostriedky, ktoré zabezpečujú primerané životné podmienky.
Ekonomická chudoba
Pravdepodobne najčastejšou konotáciou chudoby je nedostatok finančných prostriedkov. Z ekonomického hľadiska je chudobný ten, ktorého príjem za stanovené obdobie (zväčša deň alebo mesiac) nedosahuje štátom stanovenú úroveň (označovanú tiež ako životné minimum). Ľuďom žijúcim v takto definovanej chudobe finančné prostriedky nestačia na zabezpečenie základných potrieb nevyhnutných pre život. Chudoba je pojem vysoko subjektívny, a tak sa vždy nemusí kryť s číselnými ukazovateľmi. Príjem nad životné minimum nemusí byť zárukou dostatku prostriedkov na živobytie a aj človek s minimálnym príjmom môže byť schopný zabezpečiť si prostriedky pre život.
Ekonomická chudoba úzko súvisí s problematikou nezamestnanosti, ktorá špecificky formuje obraz načrtnutej problematiky. Nezamestnanosť nespôsobuje len nedostatok financií, ale zasahuje do hodnotového rebríčka, motivácie, návykov nezamestnaného a výrazne vplýva i na výchovu detí v rodinách nezamestnaných rodičov. Absencia spojenia medzi prácou a zaslúženou odmenou spôsobuje skreslený pohľad na získavanie prostriedkov na obživu (väčšina nezamestnaných ich čerpá zo sociálnych dávok a príspevkov na deti), demotivuje pri snahách o zmenu stavu, neumožňuje si vytvoriť pracovné návyky (veľa nezamestnaných si po istej dobe nevie predstaviť každodenné pravidelné zamestnanie) a tým i negatívne vplýva na výchovu.
Ekonomická chudoba so sebou prináša množstvo ďalších problémov – človek v stave núdze je nútený zabezpečiť si svoje živobytie akýmkoľvek spôsobom, a to nezriedka i v rozpore so zákonmi spoločnosti. Maslowova hierarchia potrieb[9] tento fakt ešte zdôrazňuje (pozri obrázok 2).
Obrázok 2: Maslowova hierarchia potrieb
sebaaktualizácia a metapotreby
ocenenie
spolupatričnosť a láska postupnosť utvárania potrieb
bezpečie
fyziologické potreby
Vyššie umiestnené potreby nemožno naplniť bez saturácie nižšie postavených, a tak nemožno očakávať, že sa napríklad hladujúci človek bude snažiť o naplnenie spolupatričnosti s ostatnými tým, že bude rešpektovať ich práva, nezištne, alebo dokonca na úkor svojich vlastných potrieb, im pomáhať, keď trpí nedostatkom v oblasti fyziologických potrieb v podobe absencie primeranej obživy.
Nedostatok financií nespôsobuje len priamu absenciu prostriedkov pre zabezpečenie živobytia, ale spôsobuje i nezáujem o napĺňanie vyšších potrieb, čo jednotlivca výrazne handicapuje v celospoločenskom kontexte. Nízke vzdelanie, sociálna sieť pozostávajúca z podobne situovaných jednotlivcov, ale aj fakt, že chudobné vrstvy obyvateľstva nemajú prístup k pozíciám ovplyvňujúcim fungovanie spoločnosti, poukazujú na ďalšie závažné aspekty problému chudoby.
Sociálna chudoba
Okrem finančného, disponujú nižšie spoločenské vrstvy aj nižším sociálnym kapitálom, čo možno označiť ako chudobu sociálnu. Je prirodzené, že človek sa v živote stretáva najmä s ľuďmi, ktorí sú súčasťou rovnakej spoločenskej vrstvy a nadväzuje kontakty buď v zamestnaní, mieste bydliska, alebo s ohľadom na mimopracovné aktivity (záľuby, koníčky,… atď.). Chudobní ľudia sa vyznačujú pomerne málopočetnou sociálnou sieťou, ktorá neobsahuje jednotlivcov, ktorí by im uľahčili presadenie sa v živote. Známi a priatelia sú pre každého oporou, pre ľudí so širokou sociálnou sieťou je typické, že v každej problematickej situácii „niekoho niekde“ majú, kto im dokáže pomôcť, poradí, prípadne pozná niekoho, kto im stretnutie s osobou majúcou väčší vplyv sprostredkuje. Okrem takejto priamej pomoci spôsobuje tento fakt väčšiu istotu jednotlivca v prekonávaní prekážok. Vedomie širšieho zázemia priateľov, ako i možnosť žiadať o pomoc druhých, vo veľkej miere uľahčuje riešenie problémov. Chudobní ľudia majú pocit (ktorý je v mnohých prípadoch odrazom reality), že sa nemôžu spoľahnúť na nikoho, len na seba a v prípade ťažkostí im nik nepomôže. So sociálnou chudobou súvisí i fakt, že prípadní členovia sociálnej siete sú väčšinou z rovnako chudobných pomerov a nemajú v spoločnosti takmer žiadny vplyv. Táto skutočnosť úzko súvisí i s teóriou anómie,[10] ktorá problematiku sociálnej chudoby rozširuje o ďalšie dôležité aspekty.
Intelektuálna chudoba
Ďalším faktorom, ktorý zväčšuje ťažkosti jednotlivcov z nižšie postavených socio-ekonomických vrstiev vylepšiť si svoju pozíciu, je „intelektuálna chudoba“. Nejde pritom o chudobu intelektovú, ktorá by označovala nižšiu úroveň intelektových schopností (hoci aj tento fakt môže prispievať k delikventnému správaniu), ale o chudobu v zmysle nedostatku poznania, vedomostí či zručností umožňujúcich vykonávanie takých činností, ktoré by spoločnosť považovala za prospešné a ich vykonávanie by vedela oceniť. Nevzdelaní a nekvalifikovaní jednotlivci sú „odsúdení“ na vykonávanie nekvalifikovaných prác, ktoré väčšina spoločností (práve tým, že sa snaží oceňovať vzdelaných) honoruje veľmi nízko. Nekvalifikovaní jednotlivci dostávajú menšie príjmy a už vo svojej východiskovej pozícií sú chudobnejší než väčšina členov spoločnosti. Navyše je vzdelanie pomerne abstraktnou hodnotou, ktorá vyžaduje relatívne dlhodobé investície, pokiaľ prinesie zisky (dosiahnutie jediného vysokoškolského vzdelania, ktoré je niekedy len minimálnou podmienkou pre výkon povolania, trvá aspoň 18 rokov), a ktorú (ako ostatné hodnoty) dieťa a mladistvý interiorizuje zo svojho okolia. Mladiství delikventi často pochádzajú práve z rodín, kde sú rodičia menej kvalifikovaní a nemajú možnosť (opäť pre nedostatok financií), alebo necítia potrebu (lebo hodnota vzdelania u nich nehrá veľkú úlohu) poskytnúť deťom dobré vzdelanie.[11]
L i t e r a t ú r a
ALTMAN, Z.: Test kresby postavy. Pracovný materiál. Praha, 1998.
EBER, H. W., CATTELL, R. B. (v úprave KOLLÁRIK, T.): 16 PF – šestnásťfaktorový dotazník. Forma E (T–24). Bratislava: Psychodiagnostika, s.r.o., 1994.
FRIDRICH, J., NOCIAR, A.: Test ruky. Príručka. Bratislava: Psychodiagnostika, 1991.
DAMMER, Č.: Kresba lidské postavy. Materiál autora. Liptovský Mikuláš: Oddelenie sociálnych služieb Vojenskej akadémie SNP, 1995.
HALL, C. S., LINDZEY, G.: Psychológia osobnosti. Bratislava: SPN, 1997.
HERETIK, A.: Základy forenznej psychológie. Bratislava: SPN, 1993.
LŰSCHER, M. (v úprave: ČERNÝ, V., DAN, J.): Lüscherova klinická diagnostika (T–171). Príručka. Bratislava: Psychodiagnostika, a.s., 1995.
MALINOVSKÝ, Ľ.: PsychoWinSystem. Lüscherova klinická diagnostika. Verzia 2.0. T_171.exe, verzia 2.2.0.46.
ONDREJKOVIČ, P.: Chudoba. In: ONDREJKOVIČ, P. (ed.): Sociálna patológia. Bratislava: Veda, 2001, s. 58-69.
RAVEN, J. C., COURT, J. H., RAVEN, J.: Štandardné progresívne matice (T–16). Bratislava: Psychodiagnostika, s.r.o., 1991.
ŘÍČAN, P.: Ravenova zkouška pro dospělé. Příručka. 22. Vydanie. Bratislava: Psychodiagnostické a didaktické testy, n.p., 1976.
ŠTURMA, J., VÁGNEROVÁ, M.: Kresba postavy (T–76). Príručka. Bratislava: Psychodiagnostické a didaktické testy, n.p., 1982.
P o z n á m k y
[1] RAVEN, J. C., COURT, J. H., RAVEN, J.: Štandardné progresívne matice (T–16). Bratislava: Psychodiagnostika, s.r.o., 1991.
[2] ŘÍČAN, P.: Ravenova zkouška pro dospělé. Příručka. 22. Vydanie. Bratislava: Psychodiagnostické a didaktické testy, n.p., 1976, s. 33.
[3] EBER, H. W., CATTELL, R. B. (v úprave KOLLÁRIK, T.): 16 PF – šestnásťfaktorový dotazník. Forma E (T–24). Bratislava: Psychodiagnostika, s.r.o., 1994.
[4] Prevod hrubého skóre na steny bol uskutočnený podľa prevodovej tabuľky pre skupinu väzňov (Eber, Cattell v úprave Kollárik 1994, s. 25).
[5] Interpretácia podľa ALTMAN, Z.: Test kresby postavy. Pracovný materiál. Praha, 1998; ŠTURMA, J., VÁGNEROVÁ, M.: Kresba postavy (T–76). Príručka. Bratislava: Psychodiagnostické a didaktické testy, n.p., 1982; DAMMER, Č.: Kresba lidské postavy. Materiál autora. Liptovský Mikuláš: Oddelenie sociálnych služieb Vojenskej akadémie SNP, 1995.
[6] FRIDRICH, J., NOCIAR, A.: Test ruky. Príručka. Bratislava: Psychodiagnostika, 1991.
[7] LŰSCHER, M. (v úprave: ČERNÝ, V., DAN, J.): Lüscherova klinická diagnostika (T–171). Príručka. Bratislava: Psychodiagnostika, a.s., 1995; MALINOVSKÝ, Ľ.: PsychoWinSystem. Lüscherova
klinická diagnostika. Verzia 2.0. T_171.exe, verzia 2.2.0.46.
[8] ONDREJKOVIČ, P.: Chudoba. In: ONDREJKOVIČ, P. (ed.): Sociálna patológia. Bratislava: Veda, 2001, s. 58-69.
[9] HALL, C. S., LINDZEY, G.: Psychológia osobnosti. Bratislava: SPN, 1997.
[10] V stručnosti ide o skutočnosť, že socio-ekonomicky nižšie vrstvy spoločnosti disponujúce menším finančným kapitálom sú podľa Mertonovej teórie rovnako silne ovládané túžbou po dosiahnutí cieľov a ideálov, ktoré v spoločnosti presadili práve vyššie spoločenské vrstvy. Jednotlivci z nižšie postavených vrstiev sú tak vďaka svojmu postaveniu handicapované, pretože zákony, normy a pravidlá správania v spoločnosti v majorite stanovujú a presadzujú tí, ktorí majú vplyv na tvorbu zákonov, zavádzanie pravidiel či určovanie spôsobov správania. Týmto u nižších sociálnych vrstiev vzniká pomerne silný rozpor v tom, ako by chceli žiť a ako môžu žiť, či žijú. Vznik delikvencie sa teda v tomto kontexte pripisuje priveľkému tlaku tvorenému túžbou po dosiahnutí spoločnosťou prezentovaných cieľov na jednej strane a nemožnosťou dosiahnuť ich spoločensky prijateľným spôsobom na strane druhej (HERETIK, A.: Základy forenznej psychológie. Bratislava: SPN, 1993).
[11] V období od roku 1992 do roku 1996 bolo z odsúdených mladistvých 6% negramotných a až 32% nemalo ukončené základné vzdelanie (Štatistická ročenka SR-1997).
Mgr. Slávka Démuthová
Katedra psychológie FF UCM v Trnave
demuthovci[zavináč]yahoo.com