---

Mária Čuchtová, Kinga Izsóf Jurásová: Manželská spokojnosť a rodinné prostredie v období pandémie COVID-19 [Marital Satisfaction and Family Environment during the COVID-19 Pandemic]. In: Ostium, vol. 18, 2022, no. 3.

---

Marital Satisfaction and Family Environment during the COVID-19 Pandemic
Objectives. The implemented qualitative research was focused on the analysis of changes in family functioning and marital satisfaction during the COVID-19 pandemic.
Sample and settings. The research group consisted of 8 married couples (N = 16) with the average age of 34.63 years (SD = 3.78). They were married for at least 5 years (M = 9.25; SD = 1.91), during which they lived in the same household, had at least 1 child (M = 2; SD = 1.31) and were not divorced. The data were obtained via a semi-structured interview.
Research questions. How do the respondents characterize family functioning and marital satisfaction before and during the COVID-19 pandemic?
Statistical analysis. The obtained data were analysed using the method of consensual qualitative research.
Results. Family functioning has been affected mainly by the closing of schools and the reduction of social contacts. The possibility of spending time together among family members, new family rituals and the reassessment of the importance of family and health were considered to be favourable consequences of the pandemic. The prevailing negative emotional experiences, the increase in parental responsibilities and the unfavourable behaviour and experiences of children were identified as a negative benefit of the pandemic. Most of the respondents did not report a decline in marital satisfaction during the pandemic, although they noted a limited time with their partner.
Limitations. The research was conducted in an impersonal online environment, some of the questions were of a retrospective character and the research sample was not homogeneous in all aspects of family functioning. The overcoming of COVID-19 by the interviewees or the death of a close person on COVID-19 was not monitored.

Key-words: family functioning, marital satisfaction, COVID-19, consensual qualitative research

Úvod
COVID-19 je najväčšia pandemická choroba 21. storočia, ktorá spôsobila veľkú globálnu zdravotnú krízu[1]. Ochranné opatrenia vyzývajú ľudí, aby sa vyhýbali osobným stretnutiam, pretože komunita už nie je ich zdrojom ochrany, ale nebezpečenstva. Inštitúcie a služby pre malé deti, školy, centrá pre seniorov a zdravotne znevýhodnených ľudí, kiná, divadlá, miesta pre zábavu, boli zatvorené a vzťahy s rôznymi asistenčnými komunitami boli prerušené[2]. Milióny ľudí po celom svete žije v obmedzení sociálnej izolácie.

Pandémia COVID-19 sa od ostatných katastrof líši najmä svojou neohraničenosťou[3]. Časovým predĺžením pandémie sa neustále zvyšuje hladina stresu, úzkosti, vyhorenia, strachu, frustrácie, hnevu a zmätenosti[4]. Významné ohrozenia boli zaznamenané napríklad v rámci manželskej spokojnosti[5], vzťahovej spokojnosti partnerov[6], zvýšeného stresu a zároveň aj strachu z koronavírusu[7], ekonomických zmien v domácnostiach[8], rodičovského vyhorenia[9] a zvýšenej frekvencie konfliktov medzi rodinnými príslušníkmi[10].

Z pohľadu Prime, Wade a Browne[11] dochádza k poklesu rodinnej pohody a manželskej spokojnosti počas pandémie COVID-19, pretože sa zvýšila miera strachu, tiesne a zdravotných problémov. S vysvetlením sa spája niekoľko zmien v dôsledku ochorenia COVID-19, keďže povinnosti rodičov sú rozšírené, najmä pre zatvorenie škôl a takisto protipandemické opatrenia[12]. Podobne aj ďalšie faktory, ktoré podmieňujú manželskú spokojnosť, ako sú osobnostné charakteristiky, vek, pohlavie, spiritualita manželov, sociálna opora, trávenie voľného času, komunikácia medzi manželmi, sexualita, riešenie konfliktov a výchova detí, ktorú manželia praktizujú, sú pôsobením ochorenia COVID-19 vo veľkej miere skúšané[13]. V nadväznosti na citované zahraničné výskumy mienime preskúmať prípadné zmeny v rodinnom fungovaní a v manželskej spokojnosti pred a počas pandémie COVID-19. Naším výskumom mienime zaplniť medzeru vo vedecko-výskumnom poznaní o situácii slovenských manželských párov a ich rodín počas pandémie COVID-19. Vychádzame z premisy, že špecifické spoločenské, kultúrne, ekonomické a politické premenné – v interakcii s konkrétnymi protipandemickými opatreniami – vytvorili jedinečnú zmes okolností, ku ktorým sa mali rodiny v jednotlivých pandémiou postihnutých krajinách adaptovať. Domnievame sa preto, že napriek zahraničným výskumným štúdiám je potrebné zmapovať situáciu aj v domácom kontexte.

Pandémia COVID-19 spolu s bezpečnostnými opatreniami udržiavajú celé rodiny v sociálnej izolácii, čo prináša viacero rozsiahlych zmien v každodenných aktivitách, ako napríklad online vyučovanie, „home-office“, zákaz stretávania sa s priateľmi, obmedzenie pohybu a rôznych voľnočasových aktivít[14]. Naším primárnym cieľom bolo uskutočniť analýzu rodinného fungovania pred a počas pandémie COVID-19. Na zachytenie jednotlivých zmien sme formulovali výskumnú otázku: O1: Ako manželia popisujú svoje rodinné fungovanie pred a počas pandémie COVID-19?

Autori Balzarini et al.[15] tvrdia, že pokiaľ neboli v manželstve prítomné významné problémy už pred nástupom pandémie COVID-19, v tom prípade by pandémia mala blízke vzťahy posilniť a zvýšiť spokojnosť vo vzťahoch. Spoločné zvládanie jednotlivých situácií posilní dôveru, porozumenie a spolupatričnosť manželov[16]. Avšak tento predpoklad vo veľkej miere narúša prítomná finančná tieseň, ktorou si prechádza mnoho manželských párov a sociálna izolácia, ktorá je súčasťou viacerých domácnosti[17]. Autori Shigemura et al.[18] popisujú fyzické a duševné zdravie manželov a jednotlivých členov rodiny ako ďalší pôsobiaci faktor na manželskú spokojnosť. Na základe týchto tvrdení sme si stanovili druhý cieľ, a to, analýzu manželskej spokojnosti pred pandémiou COVID-19 a počas pandémie COVID-19. Stanovili sme si nasledujúcu otázku: O2: Ako je manželmi vnímaná manželská spokojnosť pred a počas pandémie COVID-19?

V dôsledku prijatých opatrení na zastavenie šírenia vírusu COVID-19 rodiny prešli výraznými zmenami v sociálnom fungovaní, formou obmedzení sociálnych interakcií. V mnohých prípadoch práve táto zmena fungovania vyústila do zvýšených interakcií medzi členmi rodiny v jednej domácnosti, čo poukazuje aj na pozitívne, aj na negatívny znaky[19]. Štúdia autorov Mangiavacchi, Piccoli a Pieroni[20] označuje ako kladnú zmenu počas pandémie vyššie zapojenie otcov do starostlivosti a výchovy detí, čo pozitívne hodnotili matky, deti, ale aj samotní otcovia. Za negatívne zmeny sú považované, podľa viacerých štúdií, sociálna izolácia[21], zvýšený strach, stres a úzkosť[22], narušenie každodenných rituálov[23], nezamestnanosť a finančná kríza[24]. Na základe prítomných zmien sa očakáva, že opatrenia súvisiace s vírusom COVID-19 budú mať rozsiahly dopad na psychosociálne fungovanie v rodinách[25], čo môže viesť k ohrozeniu blaha detí a rodín[26]. V dôsledku konkrétneho zachytenia polarít u našich participantov sme si stanovili terciárny cieľ, kde sme sa zamerali na analýzu pozitívnych a negatívnych zmien, ktoré vnímajú manželia počas trvania pandémie COVID-19 v ich rodinnom fungovaní. Na základe stanoveného cieľa sme si určili otázky:

O3: Ktoré zmeny po vypuknutí pandémie COVID-19 vnímajú manželia ako pozitívne v rodinnom prostredí?
O4: Ktoré zmeny po vypuknutí pandémie COVID-19 vnímajú manželia ako negatívne v rodinnom prostredí?

Metóda
Výskumný súbor
Výskumný súbor pozostával z ôsmich manželských párov (16 participantov), ktoré spĺňali nasledujúce kritéria: vek 30 – 45 rokov, manželia boli zosobášení minimálne päť rokov, počas ktorých žili samostatne v jednej spoločnej domácnosti, mali aspoň jedno dieťa a manželstvo, ktoré bolo ich prvým manželstvom. Manželské páry pochádzali z Trnavského, Žilinského a Prešovského kraja. Priemerný vek respondentov bol 35,63 rokov (SD = 3.16), pričom vek žien sa pohyboval od 31 do 38 rokov (M = 34.63; SD = 2.20) a vek mužov sa pohyboval od 32 do 42 rokov (M = 36.63; SD = 3.78). Dĺžka manželského vzťahu sa pohybovala od 6 do 12 rokov (M = 9.25; SD = 1.91). Priemerný počet detí v manželských pároch boli dve deti (SD = 1.31).

Metódy zberu a analýzy údajov
Manželské páry sme oslovovali telefonicky a prostredníctvom sociálnych sietí. Na email boli participantom zaslané informácie ohľadom výskumu, inštrukcie a informovaný súhlas. Rozhovory sa vykonávali začiatkom roka 2021 prostredníctvom videohovorov (Messenger, Microsoft Teams). Na začiatku videohovoru bolo zopakované, v čom bude výskum spočívať, zároveň bolo zdôraznené, že na otázky neexistuje nesprávna odpoveď a tiež to, že kedykoľvek budú chcieť ukončiť rozhovor, alebo prejsť na ďalšiu otázku, môžu o to požiadať. Pološtruktúrované rozhovory realizovala prvá autorka štúdie s každým z manželov zvlášť, bez prítomnosti partnera. Stanovené boli hlavné otázky, avšak ak bolo potrebné situáciu priblížiť, boli v priebehu rozhovoru položené aj doplňujúce otázky. Rozhovor so ženami trval priemerne 47 minút a rozhovor s mužmi trval priemerne 28 minút. Výskumný postup bol z etického hľadiska schválený Katedrou psychológie FF TU.

Zber údajov sme realizovali prostredníctvom pološtrukturovaného rozhovoru, kedy sme účastníkom kládli nasledujúce hlavné otázky: Ako by ste opísali vaše rodinné fungovanie pred obdobím pandémie COVID-19? Ako by ste opísali vaše rodinné fungovanie v období pandémie COVID-19? Ako by ste popísali vašu manželskú spokojnosť pred pandémiou COVID-19, čím bola charakteristická a čo ju určovalo? Ako by ste popísali vašu manželskú spokojnosť v priebehu pandémie COVID-19, čím je charakteristická a čo ju určuje? Aké pozitívne zmeny priniesla pandémia COVID-19 do vášho rodinného prostredia? Aké negatívne zmeny priniesla pandémia COVID-19 do vášho rodinného prostredia?

V analýze údajov sme používali konsenzuálny kvalitatívny výskum, ktorého autormi sú Hill, Williams a Thompson[27]. Medzi základné znaky konsenzuálneho kvalitatívneho výskumu patrí verbálny popis fenoménu; dáta sa získavajú prostredníctvom otvorených otázok; ide o induktívny proces; analyzuje sa nízky počet prípadov; analýza dát prebieha pomocou výskumného tímu; cieľom výskumníkov je dosiahnuť konsenzus[28]. Výskumný tím pozostával z prvej autorky štúdie – študentky psychológie a ďalšej študentky psychológie. Audítorkou výskumu bola vysokoškolská pedagogička, zaoberajúca sa konsenzuálnym kvalitatívnym výskumom.

Prvou úlohou autorky bolo doslovne prepísať uskutočnené rozhovory. V prepísaných rozhovoroch sa nenachádzali žiadne súkromné údaje o participantoch a každému rozhovoru bol pridelený odlišný kód. Rozhovorov bolo šestnásť, členky výskumného tímu si rozhovory rozdelili na polovicu a analyzovali prvé štyri manželské páry. Analýza prv prebiehala samostatne u každej členky výskumného tímu. Po dokončení samostatnej analýzy a začlenením dát podľa obsahovej podobnosti do rôznych možných kategórií a podkategórií sa členky spojili prostredníctvom videohovoru a prediskutovali jednotlivé zistenia. V tejto prvej polovici dôkladného analyzovania dospeli členky výskumného tímu ku konsenzu a následne pokračovali druhou polovicou rozhovorov. Dáta nasledovných rozhovorov boli zatrieďované do už vytvorených kategórií a príslušných podkategórií, v špecifických prípadoch došlo aj k pridaniu novej kategórie či podkategórie. Ak mali obe členky výskumného tímu spracované všetky rozhovory, opätovne sa spojili prostredníctvom videohovoru a pokračovali spoločnou diskusiou, pokiaľ nedošli ku konečnému konsenzu analýzy dát. Výsledný konsenzus zaslali audítorke výskumu, ktorá pripomienkovala časti, ktoré bolo potrebné ešte dodatočne upraviť. Úpravy sa týkali špecifickejšieho vymedzenia názvov podkategórií, aby boli v čo najväčšom súlade s vyjadreniami participantov, čo je zároveň aj dôležitou podmienkou v konsenzuálnom kvalitatívnom výskume. Po spracovaní a upravení pripomienok boli výsledné zistenia rozdelené podľa odporúčaní autorov Hill, Williams a Thompson[29] na všeobecné, typické a variantné, pričom všeobecné sú tie, ktoré sa týkajú všetkých participantov, typické sú tie, ktoré sa týkajú aspoň polovice participantov a variabilné sa týkajú najmenej dvoch, avšak menej ako polovice participantov. Typológie kategórií a podkategórií sa nachádzajú v tabuľkách.

Výsledky
V rámci prvej výskumnej otázky sme zisťovali, ako vyzeralo rodinné fungovanie pred pandémiou COVID-19 a počas pandémie COVID-19. Na základe toho sme si vytvorili dve domény, kde sa prvá doména nazýva Rodinné fungovanie pred pandémiou COVID-19. V rámci prvej domény sme odvodili osem kategórií. Výsledky uvádzame v tabuľke č. 1. Pri legendách všetkých uvedených tabuliek platí, že čísla v zátvorkách poukazujú na početnosť výpovedí účastníkov v danej kategórii a podkategórii, zároveň sú prepočítané aj na percentuálne zastúpenie. Počet účastníkov v rámci tabuľky je spolu 16. Vysvetlenie skratiek: TK -typológia kategórií, VR- variabilné, T – typické.

 

Prvá doména nám preukázala základné činnosti a aktivity, ktorými rodina prechádza každý deň, ako napríklad zamestnanie, ku ktorému sa vyjadrili všetci účastníci. Na základe výrokov bolo zamestnanie prerozdelené do troch podkategórií: práca mimo domu (68,75 %), v rámci ktorej manželia popisovali každodenné cestovanie za prácou, skoré či neskoré príchody na základe typu práce a návalu povinností. Ďalšou podkategóriou bol home-office, ktorý spomenuli dve matky pracujúce z domu ako ekonómky (12,5 %). Treťou podkategóriou bola rodičovská dovolenka, ktorú spomenuli tri participantky starajúce sa o svoje deti (18,75 %).

V ďalšej kategórii sa rodičia zameriavali na každodenné aktivity, ktoré sme pretriedili do ôsmich podkategórií. Najviac zastúpené kategórie boli činnosti ako vyzdvihnutie detí zo škôl (napr. P15; žena: „Mojou úlohou bolo vyzdvihnúť deti zo škôl…“) a spoločná večera (napr. P13; žena: „…tak sme nachystali večeru a navečerali sme sa spolu.“), ktoré spomenulo v oboch prípadoch šesť participantov (37,5 %). Medzi ďalšou spomínanou činnosťou u šiestich participantov (31,25 %) bolo uloženie detí do postele, pri ktorej rodičia spomínali aj samotnú prípravu na spánok v podobe večernej hygieny alebo aj spoločnú modlitbu pred spaním či uspávanie detí pesničkou alebo hladkaním. Nasledujúce činnosti ako chystanie detí do škôl (napr. P9; žena: „Nasledovalo chystanie detí do škôl.“), odvoz detí do škôl (napr. P16, muž: „Ja ráno vodím detí do škôl…“) a nákupy (napr. P9, žena: „…tak sme pokračovali nákupom…“), spomenuli v rozhovore štyria participanti (25 %). Dvaja participanti spomínali rozvoz detí na krúžky (12,5 %) a jeden participant (6,25 %) popisoval aj poobedňajší relax (napr. P8, muž: „…a tak sme si spolu aj poobede zvykli oddýchnuť.“).

Ďalšou najčastejšie zastúpenou kategóriou v počte jedenástich participantov (68,75 %) bol aktívny čas s deťmi, v ktorej deväť participantov (56,25 %) popisovalo hranie sa s deťmi, ako je napríklad hranie spoločenských hier (napr. P14, muž: „Zahrali sme si spoločenskú hru.“), alebo venovanie sa rôznym remeselným či rekreačným aktivitám (napr. P10,

muž: „…so mnou trávia čas najmä pri aktivitách remeselných, či rekreačných…“). Druhú podkategóriu tvorili rozhovory s deťmi (25 %) v podobe večerných rozhovorov pri zhrnutí celého dňa (napr. P7, žena: „Keď večer dávam dcérku spať, tak si zvykneme zrekapitulovať a prehodnotiť celý deň.“), alebo rozhovory pri príchode zo základných a materských škôl (napr. P15, žena: „…pokračujem otázkami, ako sa mali v škole…“). Poslednou podkategóriou bolo učenie s deťmi (18,75 %), v ktorej rodičia popisovali motiváciu detí k samotnému učeniu, písaniu si domácich úloh alebo iba koordináciu pri učení a plnení si školských povinností.

Štvrtá kategória poukazovala na aktívny rodinný čas, ku ktorému sa vyjadrili deviati participanti (56,25 %). Pri tejto kategórii sme identifikovali sedem podkategórií, keďže tieto rodinné časy sa vo svojej podstate líšili. Päť participantov uviedlo (31,25 %), že v rámci rodinného času chodievajú častokrát na spoločné výlety, preto sme vytvorili podkategóriu výlety, kde sme zahrnuli výlety na rôzne atrakcie a akcie, vrátane výletov s blízkou rodinou a priateľmi (napr. P15, žena: „Snažíme sa chodievať niekam na výlety s našimi blízkymi priateľmi a ich rodinkami, alebo aj s babkami.“). Častou aktivitou rodín sú aj prechádzky (25 %) v okolí, v rámci dediny a mesta kde bývajú, alebo v rámci vychádzok do prírody (napr. P5, žena: „Hlavne, keď bolo voľno, tak sme chodili niekde von, do prírody, alebo len tak v dedine sme sa prešli.“). Medzi ďalšie aktivity v zastúpení troch participantov (18,75 %) patrili návštevy (napr. P6, muž: „…prichádzali k nám návštevy, alebo my sme šli niekam na návštevu…“), stretávanie s rodinou (napr. P7, žena: „Stretávali sme sa s rodinou.“) a stretávanie s priateľmi (napr. P7, žena: „Dohodli sme sa po telefóne a stretli sme sa s priateľmi.“). Dve participantky (12,5 %) v rámci aktívneho rodinného času spomínali aj návštevu kaviarní a reštaurácií (napr. P5, žena: „Spontánne sme sa hocikedy vybrali do kaviarne alebo do reštaurácie.“). Nasledujúca kategória bola zastúpená len jednou účastníčkou (6,25 %) a tá sa týkala sledovania rozprávok, kedy účastníčka popisovala, že v rámci poobedného spoločného času si občas vedia s deťmi pozrieť rozprávku, pri ktorej sa odreagujú a spoločne zasmejú.

Piata kategória, ktorá mala rovnaké zastúpenie, ako predošlá kategória, a to deviatich participantov (56,25 %), zahŕňala aktívny čas s partnerom. Túto kategóriu sme rozlíšili troma podkategóriami, pričom prvé dve podkategórie ako pozeranie filmov (napr. P8,

muž: „…a tak večer sme si spolu pozreli nejaký film alebo seriál…“) a spoločné trávenie času, oddych (napr. P14, muž: „Potom, keď deti zaspia trávim čas s manželkou a venujem sa jej…“) boli zastúpené štyrmi účastníkmi (25 %). Poslednú kategóriu tvorili spomínane rozhovory s partnerom (napr. P4, muž: „…priestor na hlbšie rozhovory sme si našli až večer…“), ktoré sa vyskytli u dvoch účastníkov (12,5 %).

Často spomínanou zložkou rodinného prostredia bola starostlivosť o domácnosť, ktorú zastúpilo sedem participantov (43,75 %), pričom šlo o šesť žien a jedného muža. Túto kategóriu sme prerozdelili na základe výrokov na šesť podkategórií, najviac zastúpenou je podkategória upratovanie, ktorú spomenulo päť účastníčok (31,25 %) v znení, že sa medzi všetkými ostatnými povinnosťami snažili niekedy medzitým upratať a udržať tak poriadok v domácnosti. Nasledujúcou podkategóriou je práca okolo domu, ktorú spomínali štyria účastníci (25 %), medzi ktorými bol aj spomínaný muž (napr. P8, muž: „…čakala ma práca okolo domu a na dvore…“). V nadväznosti na to dvaja účastníci (12,5 %) spomenuli nielen prácu okolo domu, ale aj konkrétne prácu na záhrade (napr. P6, muž: „…aj práca na záhrade…“). Ďalšou spomínanou povinnosťou bolo varenie, ktoré spomenuli tri účastníčky (18,75 %), keď varili priamo na obed, alebo deň vopred, aby bolo niečo uvarené na nasledujúci deň. Takisto ako pri práci na záhrade, tak aj pri spomenutom praní bolo zastúpenie dvoch účastníčok (12,5 %), ktoré pranie spomenuli popri upratovaní. Poslednou podkategóriou, ktorú zastrešoval jeden muž (6,25 %), bolo zabezpečenie kúrenia (napr. P8, muž: „Vstal som o šiestej, zabezpečil som kúrenie v dome.“).

Siedmou vzniknutou kategóriou bol čas osamote, v zastúpení piatich participantov (31,25 %), kedy sme na základe výrokov vyvodili päť podkategórií v zastúpení jedného participanta, až na výnimku v podkategórií záľuby, kedy sa k podkategórií vyjadrili dvaja participanti (12,5 %) v podobe: „…venoval som sa záľubám…“ (P8, muž) a „…poobede mal každý svoju aktivitu…“ (P6, muž). V rámci ostatných činností osamote bola spomenutá aj meditácia (6,25 %). Účastník v nej opisoval výhody ako odreagovanie a uvoľnenie. Ďalej bola spomenutá prechádzka, ktorú participantka vždy absolvovala po odprevadení dcéry do školy, ďalším časom osamote bola omša počas dňa, ktorú si participantka vyhradzovala na čas bez detí a osamote, aby sa mohla na chvíľu stíšiť v modlitbe. Poslednou aktivitou osamote bolo sledovanie televízie (napr. P9, žena: „…išla som si pozrieť televíziu…“).

Poslednou kategóriou v zastúpení 3 účastníkov (18,75 %) bolo stereotypné fungovanie, pri ktorom účastníci poukazovali na to, že ich fungovanie bolo stereotypné a založené na pevne stanovenom režime (napr. P3, žena: „Mali sme pevne stanovený režim, ktorý bol takým naším stereotypom, ktorý sme občas niečím ozvláštnili.“).

Druhú doménu sme nazvali ako Rodinné fungovanie počas pandémie COVID-19 (tabuľka č. 2). V rámci tejto domény sme odvodili na základe výrokov účastníkov desať kategórií.

 

 

Medzi prvé tri najčastejšie spomenuté kategórie, ktoré spomenulo desať účastníkov (62,5 %) boli: zmeny spôsobené pandemickými opatreniami, zamestnanie a harmonogram dňa. Čo sa týka kategórie zmeny spôsobené pandemickými opatreniami, v rámci odlišných výpovedí sme vytvorili šesť podkategórií. Piati účastníci (31,25 %) spomenuli zatvorenie škôl (napr. P1, žena: „Tým, že sú zatvorené školy, tak sa veľa vecí muselo zmeniť.“), v dôsledku čoho sa uskutočnilo mnoho ďalších zmien v rodinnom prostredí, ktoré budú viditeľné aj v ďalších kategóriách a podkategóriách. Ďalšou podkategóriou je väčšia finančná záťaž (napr. P6, muž: „Nastali obrovské zmeny vo finančnej situácii, keďže som po spustení karantény prišiel o sto percent môjho príjmu.“), na ktorú upozornili traja muži (18,75 %). Nasledujúcou podkategóriou, ktorú zastúpili takisto traja participanti (18,75 %), bol zákaz určitých aktivít, kedy rodičia opisujú obmedzenia v ich ináč častých vychádzkach, v snahe nájsť miesta, kde nikoho nestretnú a nemusia sa obávať o zdravie rodiny a takisto veľký pokles v plánovaní výletov, za čo môžu protipandemické obmedzenia. V zastúpení dvoch účastníkov (12,5 %) vznikli podkategórie viac času za počítačom (napr. P6, muž: „Doma vzrástol čas trávený za počítačom.“) a menej rozvážania detí (napr. P16, muž: „Nemusím vodievať detí do škôl a ani na krúžky…“). Posledná podkategória bola zastúpená jednou účastníčkou (6,25 %), ktorú sme nazvali ako neustále sledovanie protipandemických opatrení (napr. P1, žena: „Všetko sa točí okolo covidu, a preto musíme vkuse sledovať aktuálne opatrenia, keďže sa nimi musíme riadiť.“).

Ďalšou už spomenutou kategóriou bolo zamestnanie. V rámci zamestnania rodičov došlo k rozsiahlym zmenám, ktoré vo veľkej miere súvisia so zatvorením škôl. Keďže deti nechodia do škôl a zostávajú doma na online vyučovaní, musí na nich niekto dohliadať, a tak sa zároveň aj vzdať určitého času v práci. Keďže sa s tým každá rodina vyrovnávala inak, túto kategóriu sme roztriedili do piatich podkategórií. Prvá podkategória je home-office (18,75 %), pričom jedna účastníčka pracovala v rámci home-office už pred pandémiou, avšak u dvoch účastníčok došlo k zmene v dôsledku pandémie COVID-19 (napr. P15, žena: „V práci sme prešli na home-office.“). Rovnako zastúpená (18,75 %) je aj podkategória práca mimo domu, v ktorej účastníci opisujú, že sa im v ich práci nič nezmenilo po príchode pandémie COVID-19 a naďalej pracujú v zaužívanom režime. Nový spôsob práce a zároveň aj tretia podkategória je kombinácia práce a starostlivosti o deti, táto podkategória je zastúpená troma účastníčkami (18,75 %), pričom dve z nich pracujú z domu ako učiteľky, takže riadia online výučbu a zároveň sa snažia venovať aj svojim deťom, ktoré majú doma. Treťou účastníčkou je participantka, ktorá pracovala už aj predtým z domu, ale iba v ojedinelých prípadoch mala popritom doma aj deti, čo je teraz veľkou zmenou. Posledné dve podkategórie boli zastúpené iba po jednom participantovi (6,25 %), jednou z podkategórií je zmena zamestnania, v rámci ktorej participantka v dôsledku pandémie COVID-19 náhle prišla o prácu, avšak krátko nato sa jej podarilo nájsť druhú prácu, avšak poslednú podkategóriu strata práce, zastupuje participant (6,25 %), ktorý v dôsledku pandémie COVID-19 prišiel o prácu (napr. P6, muž: „Ja som prišiel o sto percent môjho príjmu, takže si hľadám niečo nové…“).

Treťou spomenutou kategóriou bol harmonogram dňa, ku ktorému sa vyjadrilo desať participantov (62,5 %), v rámci nej sme identifikovali dve podkategórie. Prvou podkategóriou, ktorej zastúpenie vo výrokoch vyjadrilo šesť participantov (37,5 %), bola podkategória bez veľkých zmien, kedy respondenti vyjadrili, že harmonogram rodinného fungovania sa rapídne nezmenil a stereotypné fungovanie v rodine prebieha aj naďalej. Avšak opakom toho boli výroky štyroch participantov (25 %), ktorých sme zatriedili do podkategórie zmena v harmonograme. Títo participanti sa vyjadrili, že v harmonograme dňa došlo k rozsiahlym zmenám, v ktorom zvyčajne skončilo stereotypné fungovanie a rodičia boli tak nútení neustále sa prispôsobovať novým situáciám a museli všetko nanovo plánovať.

Nasledujúcou kategóriou bola zvýšená potreba starostlivosti o deti, v zastúpení ôsmich participantov (50 %). Najviac zastúpenú kategóriu tvorilo online učenie detí, ku ktorému sa vyjadrilo šesť participantov (37,5 %). Viacerí participanti uvádzali, že takéto učenie nevnímajú pozitívne, či už z pohľadu zvýšeného nárastu povinností vo forme dohliadania a kontrolovania, ale aj z pohľadu zvýšenej náročnosti, kedy si so samotným zadaním nevedeli poradiť ani rodičia. V rámci tejto kategórie, štyria rodičia (25 %) spomínali aj zvýšenú pomoc od rodiny, vo forme občasnej starostlivosti počas dňa zo strany starých rodičov, alebo zo strany súrodencov rodičov, ktorí vypomáhali v čase, kedy si to rodičia pre pracovné či zdravotné dôvody nemohli dovoliť. Posledné tri podkategórie spomínali dvaja participanti (12,5 %), ktorých názov bol vymýšľanie aktivít pre deti (napr. P11, žena: „…a stále vymyslieť aktivity, ako sa môžu deti zahrať doma…“), zvýšené dohliadanie na deti (napr. P3, žena: „…robiť im policajta a dohliadať na nich…“), zvýšené vyžadovanie pozornosti od detí (napr. P3, žena: „Teraz deti vyžadujú ešte viac pozornosti.“).

Piatou kategóriou na základe výrokov účastníkov vo výskume bola kategória aktívny rodinný čas, ktorú spomenuli šiesti účastníci (37,5 %). Túto kategóriu sme na základe dôkladnej analýzy vytriedili do troch podkategórií. Prvou kategóriou, ktorú spomenulo päť účastníkov (31,25 %) sme nazvali viac spoločne tráveného času, v ktorej sme zaradzovali výroky ako „…celé obdobie sme všetci spolu…“ (P5, žena), „…máme tak veľa priestoru na spoločné zdieľanie…“ (P7, žena), „…teraz je viac času na rodinu, na hranie sa s deťmi…“ (P14, muž). Z uvedeného plynula aj ďalšia podkategória viac zážitkov a výletov, ktoré spomenuli dvaja účastníci (12,5 %), že v rámci obmedzených možností sa snažili s nikým iným nestretávať a tak si organizovali niekoľko hodinové výlety v prírode, kde toho spolu veľa zažili. Poslednou podkategóriou v zastúpení takisto dvoch účastníkov (12,5 %) bolo spoločné stravovanie, kedy účastníci ocenili, že v rámci home-office a zvýšeného výskytu všetkých členov doma dochádza k častejším spoločným raňajkám či k spoločnému obedu.

Šiestou kategóriou bola starostlivosť o domácnosť, na ktorú nadviazalo šesť účastníčok (37,5 %). Kategóriu sme na základe vypovedaného prerozdelili do piatich podkategórií. Najviac spomínanou podkategóriou bolo varenie, ktoré spomenuli štyri účastníčky (25 %). Nasledujúcou podkategóriou bolo upratovanie, ktoré spomenuli tri účastníčky (18,75 %). Podkategórie ako pranie a celkovo zvýšené množstvo povinnosti, spomenuli dve účastníčky (12,5 %). Poslednú podkategóriu tvorili nákupy, ktoré spomenula jedna z účastníčok (6,25 %). Všetky tieto podkategórie sa vyznačovali jednoduchým vymenovávaním ako napr. P15, žena: „…medzi učením s deťmi a prácou ma čakalo ešte aj upratovanie, varenie a pranie…“, iba podkategória zvýšené množstvo povinností bolo podrobnejšie vysvetlené ako napr. P3, žena: „…keďže som to všetko nestíhala, bola som nútená pracovať po nociach…“; P9, žena: „nával prác prichádza zvyčajne cez víkend, keďže počas týždňa sa k tomu ani nedostanem…“; P11, žena: „…predtým som varila pre troch a teraz si musím dopredu vytvoriť jedálniček pre siedmich ľudí, aby sme vedeli, čo je potrebné nakúpiť…“.

Siedmou kategóriou boli pozitívne aspekty fungovania rodín, ktoré vyjadrili piati participanti (31,25 %). Kategóriu sme následne rozdelili do piatich podkategórií, ktoré boli zastúpené najviac dvoma participantami. Dvaja participanti (12,5 %) uvádzali zvýšenú pomoc partnera (napr. P14, muž: „…a tak sa snažím partnerke viac pomôcť…“), zlepšenie rodinných vzťahov (napr. P6, muž: „Naše rodinné vzťahy sa zlepšili.“) a splodenie potomka (napr. P5, žena: „Splodili sme aj ďalšie dieťa…“). Nasledujúce dve podkategórie boli zastúpené vždy len jedným participantom (6,25 %), a to v podkategóriách úľava (napr. P9, žena: „Pre mňa je veľkou úľavou, že už nemusíme ráno bojovať s frflaním.“) a vykonanie dlho odkladaného (napr. P6, muž: „… aj sme urobili, čo sme dlho odkladali.“).

Nasledujúca ôsma kategória je pravým opakom predošlej kategórie, a to prítomnosť negatívnych emócií. Negatívne emócie spomenuli štyria účastníci (25 %), tieto emócie sme roztriedili do štyroch podkategórií. Traja účastníci (18,75 %), v oboch podkategóriách tí istí, poukazovali na chaos (napr. P1, žena: „…teraz to máme dosť chaotické…“) a stres (napr. P2, muž: „…žijeme v takom strese…“). Dvaja z týchto účastníkov (12,5 %) ďalej spomínali aj strach (napr. P2, muž: „…prišiel aj strach z toho, čo bude, čo ak ochorieme… proste strach zo všetkých možných scenárov…“). Poslednou podkategóriou bol pocit vyčerpania, ktoré dve účastníčky (12,5 %) vyjadrili ako „…už ma to dosť vyčerpáva…“ a „…je toho už naozaj veľa, ja nevládzem…“.

Predposlednou, a to deviatou kategóriou je obmedzenie sociálnych kontaktov, ktoré spomenuli štyria participanti (25 %). Kategóriu sme identifikovali na štyri podkategórie. Prvou, najviac zastúpenou podkategóriou v počte troch participantov (18,75 %), bola podkategória uzatvorenie rodín v domácnosti, v ktorej participanti poukazovali na to, že pandémia ich drží uzavretých v malom kruhu blízkych ľudí a nedovoľuje im stretávať s priateľmi a ďalšími známymi. A keďže sú rodiny uzatvorené doma, dochádza tak k online kontaktovaniu, ktoré spomenuli dvaja participanti (12,5 %) vo výrokoch: „…spájame sa s ľuďmi cez počítač…“, „v tomto čase veľa telefonujeme s rodinou a s priateľmi…“. Posledné dve podkategórie boli spomenuté iba u jedného participanta (6,25 %), a to podkategória oddelenie od blízkych (napr. P5, žena: „Je to veľké oddelenie od blízkych.“) a obmedzenie návštev (napr. P5, žena: „…návštevy sme obmedzili.“).

Poslednou kategóriou je čas osamote. Túto kategóriu spomenuli štyria participanti (25 %), ako aj v predošlej kategórií. Kategória bola rozdelená na základe výrokov participantov na dve podkategórie. Prvú podkategóriu vyjadrili traja participanti (18,75 %), ktorá zahŕňa viac času na záľuby (napr. P8, muž: „…venujeme sa záľubám… konečne máme viac času na koníčky.“). Druhá podkategória bola učenie sa oddychovať, čo spomenul jeden participant (6,25 %) vo výroku: „Konečne som sa naučil oddychovať.“

V druhej výskumnej otázke sme sa venovali analýze manželskej spokojnosti pred pandémiou COVID-19 a počas pandémie COVID-19. Domény v rámci tejto výskumnej otázky sme rozdelili na dve, ktoré sa nazývajú: Manželská spokojnosť pred pandémiou COVID-19 a Manželská spokojnosť počas pandémie COVID-19. V opise výsledkov začneme s doménou: Manželská spokojnosť pred pandémiou COVID-19 (tabuľka č. 3).

 

Doménu sme vytriedili do štyroch kategórií. Jedenásť participantov (68,75 %) sa vyjadrilo k typickej kategórii úplná spokojnosť, kde participanti vyjadrili, že pred pandémiou boli v manželstve spokojní (napr. P2, muž: „…bol som spokojný pred pandémiou…“).

Druhá kategória mala názov prítomné základné piliere manželskej spokojnosti, ktorú sme identifikovali na základe výpovedí siedmich participantov (43,75 %). Kategóriu sme rozdelili na osem podkapitol, keďže odpovede participantov sa veľmi odlišovali. Prvou najviac zastúpenou podkategóriou bola podpora (18,75 %), v ktorej participanti uvádzali, že u partnera nachádzali podporu, vedeli, že tu je niekto, na koho sa môžu kedykoľvek spoľahnúť a kto im pomôže. Rovnako zastúpenou (18,75 %) bola podkategória prejavy fyzickej náklonnosti (napr. P13, žena: „…počas dňa sme sa zvykli viackrát pobozkať, pohladiť či objať…“). Nesledovala podkategória láska (12,5 %), v ktorej participanti hovorili o tom, ako s láskou v období pred pandémiou COVID-19 nešetrili a ako vzájomne cítili, že sa majú radi. Rovnaké zastúpenie mala aj podkategória starostlivosť partnera (12,5 %), kde participanti opisovali, že ich partner robil všetko preto, aby sa mali dobre a aby boli ako rodina spokojní. Nasledujúce štyri podkategórie mali zastúpenie jedného participanta (6,25 %), kde výroky tvorili podkategórie ako komunikácia (napr. P8, muž: „…aktívne sme komunikovali o všetkom…“), akceptácia (napr. P11, žena: „…tolerancia a pochopenie toho druhého nám pomáha všetko zvládať…“), spoločné názory (napr. P8, muž: „…mali sme spoločné názory…“) a efektívne riešenie problémov (napr. P11, žena: „…prešli sme si nejakými krízami a tak sa vieme lepšie vyvarovať chybám, alebo ich riešiť.“).

Treťou kategóriu bolo aktívne trávenie času. K tejto kategórii sa vyjadrili siedmi participanti (43,75 %), kategóriu sme tak následne prostredníctvom výrokov roztriedili do troch podkategórií. Prvú podkategóriu, ktorú vyjadrili piati participanti (31,25 %) sme nazvali ako čas s rodinou (napr. P2, muž: „…chodili sme spolu na výlety, kávy, návštevy… trávili sme voľný čas aktívne spolu…“). Druhou podkategóriou v zastúpení dvoch participantov (12,5 %) sme nazvali čas s partnerom, kde participanti pri spomínaní na čas pred pandémiou COVID-19 uvádzali, že vtedy mali oveľa viac šancí tráviť čas osamote, a tak mohli ísť napríklad na spoločné stretnutie či prechádzku. Jedna účastníčka, na základe ktorej výroku sme vytvorili aj poslednú podkategóriu s názvom partnera s deťmi (6,25 %), vysvetľovala svoju manželskú spokojnosť ako pohľad na manžela s deťmi, ktorý sa im naplno venuje.

Poslednou kategóriou boli vnímané nedostatky manželskej spokojnosti, v ktorej piati participanti (31,25 %) vyjadrili určitú nespokojnosť ešte pred pandémiou COVID-19. Túto kategóriu sme identifikovali v rámci piatich podkategórií. Prvou podkategóriou sú hádky, ktorú spomenuli traja participanti (18,75 %), kde spomínali občasné hádky a nezhody zapríčinené nepochopenými situáciami. Ďalšiu podkategóriu zahŕňa nervozita (12,5 %), kde participantka spomínala, že manžel mal veľa pracovných povinností, a tak bol nervózny, čo sa prenášalo na celú rodinu. Rovnako zastúpená (12,5 %) bola aj podkategória málo času s rodinou (napr. P8, muž: „…trávili sme málo času ako rodina…“). Posledné dve podkategórie spomenul jeden respondent (6,25 %), a to boli zaneprázdnenosť, kde participant spomínal, že na seba nemali jednotlivý členovia rodiny čas, a posledná podkategória pocity odcudzenia (napr. P9, žena: „…prevládala nechuť na sexuálne záležitosti a celkové odmietanie prítomnosti manžela…“), ktoré spomínala zaneprázdnená participantka, ktorá sa venovala primárne len práci a deťom.

Ako sme spomínali, ďalej sa budeme venovať doméne: Manželská spokojnosť počas pandémie COVID-19 (tabuľka č. 4).

 

 

V tejto doméne sme identifikovali päť kategórií. Prvú kategóriu tvorí charakteristika manželskej spokojnosti, o ktorej sa vyjadrilo dvanásť účastníkov (75 %). Túto kategóriu tvoria tri podkategórie. Prvou podkategóriou je rovnaká spokojnosť (31,25 %), ku ktorej sa účastníci v rozhovoroch vyjadrili, že pociťujú takú istú manželskú spokojnosť, ako to bolo pred vypuknutím pandémie COVID-19. Ďalšou podkategóriou bola nižšia spokojnosť (25 %), kde sme zatriedili výroky, ktoré opisovali zníženie manželskej spokojnosti, ako napríklad (P2, muž): „…ten vzťah je taký naštrbený, myslím, že to trošku narušilo aj manželskú spokojnosť…“. Poslednou podkategóriou v zastúpení troch účastníčok (18,75 %) je podkategória vyššia spokojnosť, kde spomínali, že vďaka tomu, že sú spolu viac ako rodina a nepociťujú či už časový stres, alebo pracovný stres manželov, sú aj preto v manželstve spokojnejšie.

Druhou kategóriou boli vnímané nedostatky manželskej spokojnosti (68,75 %), u ktorej bolo rozpoznaných deväť podkategórií. Množstvo podkategórií nebolo možné zredukovať, keďže výroky participantov boli špecifické a pestré. Avšak prvou a najviac zastúpenou podkategóriou (31,25 %) bol nedostatok času s partnerom, kde sa muži aj ženy sťažovali na nedostatok spoločného času a na zníženie možností tráviť čas osamote vo dvojici. Participanti tiež na základe neprestajného spoločného času v domácnosti, poukazovali aj na ponorkovú chorobu (18,75 %), kde podotkli, že si zvyknú už aj liezť na nervy a občas im všetko vadí. V zastúpení dvoch participantov (12,5 %) vznikli podkategórie ako negatívne prežívanie (napr. P15, žena: „…v týchto dňoch je to také smutnejšie…“) od čoho sa odvíjajú aj ostatné podkategórie ako Nervozita (napr. P3, žena: „…som viac nervóznejšia, vybuchujem od zlosti…“), hádky (napr. P2, muž: „…častokrát dôjde k hádkam, niekedy až k tichej domácnosti…“) a únava (napr. P15, žena: „…sú dni, kedy sa cítim unavená a zničená…“). V rámci zastúpenia jedným participantom (6,25 %) sme identifikovali posledné tri podkategórie ako stres, kde participant tvrdí, že niekedy sa ten stres stupňuje až do paniky. Ďalšou podkategóriou sú finančné ťažkosti, ktoré trápia manželov a taktiež problémy v sexuálnej oblasti, ktoré participantka vysvetľuje ako zníženú sexuálnu frekvenciu z dôvodu nedostatku času a veľkej únave.

Nasleduje tretia kategória s názvom vnímané pozitíva počas pandémie COVID-19, ktoré vyjadrilo jedenásť účastníkov (68,75 %) a ktorá bola rozdelená do ôsmich podkategórií. Prvou typickou podkategóriou, ktorú vyjadrila polovica účastníkov je viac času s rodinou. Účastníci ohľadom väčšieho spoločného času vyjadrovali pozitívne postoje a spokojnosť, niektorí účastníci uviedli, že takýto čas im veľmi chýbal a potrebovali ho. Striedali sa tam činnosti ako rodinné hry, aktivity, prechádzky, sledovanie filmov a rozprávok, spoločenské hry a rozhovory. Ďalšou podkategóriou bola znížená miera stresu, ku ktorej sa vyjadrili tri účastníčky (18,75 %), kedy ten stres klesol najmä kvôli zníženiu časového stresu, zníženiu stresu ohľadom chystania detí do školy, na krúžky, na iné mimoškolské aktivity a takisto zníženiu stres ohľadom práce. Účastníci vnímajú pozitíva aj v tom, že majú čas na záľuby, preto ďalšou podkategóriou je venovanie sa záľubám (18,75 %). Nasledujúce podkapitoly boli zastúpené dvoma účastníkmi (12,5 %), ktoré sú podkapitola pozitívne vnímanie home-office (napr. P12, muž: „Spokojnosť je aj v mojom home-office.“), a taktiež podkapitola vzájomná opora (napr. P12, muž: „…hocikedy počas dňa tak máme možnosť hneď sa porozprávať a poradiť si.“) a podkapitola utvrdenie sa v spokojnosti v manželstve (napr. P14, muž: „…som na ňu hrdý a som za ňu vďačný, že to všetko tak zvláda.“). V zastúpení jedného účastníka (6,25 %) sme identifikovali posledné dve podkategórie ako znížená miera strachu, kde participantka popisuje svoju spokojnosť, že manžel pracuje doma a ona sa tak oňho nemusí báť, keďže už toľko necestuje a nemusí sa stýkať s toľkými ľuďmi. Poslednou podkategóriou je spoločný názor na pandémiu, kde účastník vníma pozitívne spoločný názor na pandémiu COVID-19, pokiaľ by sa nezhodli, tak si myslí, že by ich manželstvo bolo na tom oveľa horšie.

Predposlednou kategóriou sú zmeny spôsobené protipandemickými opatreniami, ku ktorým sa vyjadrila polovica participantov. Kategóriu sme rozdelili na tri podkategórie. Prvou podkategóriou bola zvýšená potreba starostlivosti o deti (31,25 %). Podľa výrokov rodičov si deti vyžadujú ešte väčšiu pozornosť, zvýšili sa nároky ohľadom starostlivosti a jeden z rodičov spomenul aj náročnejšie uspávanie detí po týchto psychicky náročných, avšak fyzicky jednoduchších dňoch. Ďalšou zmenou je obmedzenie aktivít, kedy rodičia nemôžu s deťmi chodievať na rôzne atrakcie, výlety, nemôžu navštevovať priateľov, starých rodičov a ich pohyb je takisto obmedzený. Poslednou podkategóriou je neustále sledovanie protipandemických opatrení, ktoré bolo zastúpené ako predošlá kategória, dvoma účastníkmi (12,5 %). V tejto časti rodičia upozorňujú na výrazné častejšie sledovanie televíznych správ, televízie a sledovanie sociálnych sietí.

Piata, posledná kategória, sa týkala voľného času, kedy piati participanti poukázali buď na zvýšenie voľného času v podkategórií viac voľného času (18,75 %), alebo sa participanti vyjadrili, že voľného času majú menej, ktorých výroky sme zatriedili do podkategórie menej voľného času (12,5 %).

V rámci tretej výskumnej otázky sme analyzovali, aké pozitívne zmeny vnímajú rodičia v rodinnom prostredí po vypuknutí pandémie COVID-19. Na základe získaných údajov sme vytvorili doménu, ktorá sa nazýva Pozitívne zmeny v dôsledku pandémie COVID-19 (tabuľka č. 5).

 

 

V danej doméne sme identifikovali osem kategórií. Prvou kategóriou bolo trávenie voľného času, ku ktorému sa vyjadrilo dvanásť účastníkov (75 %). Kategóriu sme rozlíšili v štyroch podkategóriách, ktoré rozlišujú, s kým bol daný voľný čas trávený. Vznikla tak najviac zastúpená podkategória viac času s rodinou, ktorú zastúpilo jedenásť (68,75 %), čo znamená, že táto podkategória je typickou podkategóriou. Rodičia sa vyjadrovali zvyčajne všeobecne, ako „…sme ako rodina viac spolu…“, avšak niektorí rodičia boli konkrétnejší a spomínali aj rôzne aktivity ako prechádzky, spoločenské hry, rozhovory, smiech, zábavu a podobne. Ďalšie tri podkategórie boli v zastúpení dvoch účastníkov (12,5 %), boli to podkategórie viac času na seba (napr. P5, žena: „…začala som viac tvoriť…“), viac času na deti (napr. P3, žena: „…deti sú viac doma a môžem s nimi tráviť čas…“) a viac času na domácnosť (napr. P5, žena: „…veľa sme si porobili okolo domu, na dvore a v dome…“).

Druhou kategóriou je zmena postojov, hodnôt v rodine (43,75 %). V tejto kategórii vznikli na základe výrokov účastníkov štyri podkategórie. V zastúpení šiestich účastníkov (37,5 %) bola identifikovaná podkategória väčšia rodinná súdržnosť, kde sa rodičia vyjadrovali, že sú radi, že ich to viac spojilo, že sú súdržnejší, že si vedia vystačiť a všetko spolu zvládnuť. Z ich slov bola zjavná vďačnosť a radosť. Druhú podkategóriu spomenuli štyria účastníci (25 %), v ktorej sa spomína väčší dôraz na hodnotu rodina. V tejto podkategórii odpovedali aj traja muži, ktorí spomínali, že až teraz si uvedomili, aké vzácne je mať rodinu a začali to pozitívne vnímať, takisto aj muž, ktorý má s manželkou päť detí, začal pozitívne vnímať viacčlennú rodinu a zaujímať sa jeden od druhého. Nasledujúce podkategórie boli špecifické a zastúpené jedným účastníkom, boli to podkategórie väčší dôraz na hodnotu zdravia (napr. P1, žena: „…viac si vážime zdravie…“) a väčšia skromnosť (napr. P5, žena: „…naučili sme sa žiť z mála…“).

Nasledujúca kategória je zamestnanie (31,25 %). Výroky participantov sme roztriedili do troch podkategórií. Ku pozitívam home-office sa vyjadrili traja participanti (18,75 %), kde spomínali, že na home-office si potrebovali zo začiatku zvyknúť a prísť na systém, ale po dlhšom čase v ňom vidia veľké pozitíva, ako napríklad aj úspora čas, keďže nemusia cestovať za prácou. V zastúpení jedného participanta (6,25 %) vznikla podkategória ako kariérny rast, v ktorom participantka spomínala, že sa jej rozrastá počet klientov, čím vo svojej kariérnej sfére postúpila. Poslednou podkategóriou je spomalenie pracovného tempa, participant spomínal, že až po určitom čase si uvedomil, ako bol pohltený prácou a nevenoval sa ničomu inému, až pandémia jeho pracovné tempo spomalila a on je za to rád.

Štvrtou kategóriou je sloboda v zorganizovaní dňa, ktorú v rozhovore spomínali traja účastníci (18,75 %). Účastníci hovorili o tom, že v čase pandémie majú voľnejší režim, ktorý je na nich, ako si zorganizujú, ako napríklad dve účastníčky spomenuli, že v čase pandémie vstávajú neskôr, čo celej rodine veľmi vyhovuje.

Nasledujúce kategórie spomenuli vždy dvaja účastníci (12,5 %). Prvou z nich je kategória absencia pozitívnych zmien, ktorú spomenuli konkrétne dvaja muži. Účastníci sa v rozhovore vyjadrili, že v rámci pandémie COVID-19 neregistrujú žiadnu zmenu, ktorá by sa dala považovať za pozitívnu.

Šiestou kategóriou vyjadrujúcu pozitívne zmeny bola úspora prostriedkov, kedy jeden z participantov popisoval, že v rámci nakupovania v lokálnych obchodoch sa im podarilo ušetriť finančné prostriedky a ďalšia participantka spomínala zníženie nákladov na dopravu, základnú školu a materskú školu. Predposlednou kategóriou je splodenie dieťaťa, kde manželia opisujú ich radosť z očakávaného prírastku do rodiny, na ktorý sa veľmi tešia.

Poslednou, ôsmou kategóriou, boli nové rituály. V tejto kategórií boli identifikované dve podkategórie, ktoré účastníci opisovali s veľkou radosťou, boli to rituály ako spoločný obed (napr. P5, žena: „…teraz keď sme všetci doma, tak sme začali spoločne obedovať za jedným stolom… je to úžasný pocit…“) a spoločná modlitba (napr. P7, žena: „…vymysleli sme si nový rituál, ktorého sa dúfam nikdy nezbavíme, lebo nás to veľmi baví a to je spoločná modlitba na konci dňa…“). Obe podkategórie boli zastúpené jedným účastníkom (6,25 %).

Tak, ako sme sa venovali pozitívnym zmenám, venovali sme pozornosť aj negatívnym zmenám, preto sme v rámci štvrtej výskumnej otázky analyzovali, aké negatívne zmeny vnímajú rodičia v rodinnom prostredí po vypuknutí pandémie COVID-19. Na základe získaných údajov sme vytvorili doménu, ktorá sa nazýva Negatívne zmeny v dôsledku pandémie COVID-19 (tabuľka č. 5). V rámci tejto domény vzniklo na základe rozhovorov s rodičmi šesť kategórií. Prvou kategóriou, ktorú spomenulo jedenásť účastníkov (68,75 %), bolo negatívne prežívanie. V danej kategórii sme identifikovali osem podkategórií, kde najviac zastúpené boli podkategórie strach (31,25 %), pri ktorom účastníci poukazovali na strach z ochorenia, strach o deti, o svojich rodičov a strach z budúcnosti, rovnako zastúpenou bola aj podkategória nervozita, kde rodičia popisujú zvýšené napätie a nervozitu, ktorá sa prenáša na všetkých členov rodiny a po takom dlhom čase je náročné sa nervozite vyhnúť. Nasledujúce podkategórie, ktoré zahŕňali výroky troch účastníkov (18,75 %), boli neistota (napr. P1, žena: „..nevieme, čo kedy bude a ako vláda rozhodne… nikdy tam nie je taká istota…“), stres (napr. P14, muž: „…väčší tlak a stres ohľadom zdravia…“), ponorková choroba, v rámci ktorej rodičia spomínali, že si s partnermi lezú na nervy, čo občas vidia aj u detí, čím zároveň nadväzujeme na podkategóriu rodičovské vyhorenie, kde rodičia popisujú, že je toho veľa, nevládzu, sú vyčerpaní a priznávajú, že občas stagnujú. Posledné dve podkategórie boli zastúpené jedným participantom (6,25 %), a to frustrácia (napr. P2, muž: „…človek chodí po dome a je z toho taký deprimovaný…“) a hádky (napr. P10, muž: „…sme podráždení, tak sa častejšie hádame, proste občasná výmena názorov…“).

Druhá kategória, v rámci zastúpenia polovice participantov, sa nazýva nedostatky spôsobené pandémiou COVID-19. Na základe rozhovorov s participantami sme zadefinovali štyri podkategórie. Najviac zastúpenou podkategóriou (37,5 %) bolo obmedzenie sociálnych kontaktov, kde participanti hovorili o tom, ako im chýba širšia rodina, priatelia, taktiež to, ako obmedzili návštevy a stretávanie sa a musia byť izolovaní od všetkých. Nasledujúca podkategória bola obmedzenie slobody (12,5 %), kde participanti popisujú obmedzenú slobodu a voľnosť, takisto aj obmedzenie plánov vyraziť si niekam. Ako ďalší nedostatok považujú participanti online výučbu (12,5 %), ktorá si vyžaduje pozornosť nielen detí, ale aj rodičov, ktorí musia na deti dohliadať. Poslednou podkategóriou bola finančná neistota (12,5 %), v rámci ktorej participanti popisujú, že nevedia, či budú schopní zabezpečiť dostatok financií pre rodinu, ak táto situácia bude trvať aj naďalej.

Tretiu kategóriu sme nazvali častejšie využívanie médií, o ktorých sa zmienili štyria účastníci (25 %). Traja z nich využívajú častejšie média s cieľom sledovania opatrení (18,75 %), spomenuté boli mobilné zariadenia, televízia a sociálne siete. Nasledujúce tri podkategórie boli spomenuté len jedným účastníkom (6,25 %), a to využívanie médií s cieľom zábavy (napr. P3, žena: „…dám im tablet, aby sa zatiaľ zabavili a zahrali, kým ja dokončím prácu…“), s cieľom online nakupovania (napr. P8, muž: „…nakupujeme cez internet veľa…“) a práce a školských povinností (napr. P5, žena: „…strávený čas za počítačmi kvôli práci a deti kvôli škole…“).

Posledné tri kategórie spomínali traja účastníci (18,75 %). V kategórii prežívanie a správanie detí sme identifikovali z rozhovorov s účastníkmi štyri podkategórie, zastúpené výrokmi dvoch účastníčok (12,5 %) a to: súrodenecké hádky (napr. P11, žena: „…viete, keď je päť detí vkuse doma spolu, je jasné, že tých súrodeneckých hádok a škriepok je rapídne viac…“) a plačlivosť dieťaťa (napr. P11, žena: „…nervozita u detí veľakrát prejde do plaču, a to je totálna spúšť…“). Vo výrokoch jednej z účastníčok (6,25 %) sme spozorovali podkategórie zlé sny (napr. P1, žena: „…ale viackrát sa jej snívalo, že sme zomreli…“) a pocity nudy (napr. P9, žena: „…syn sa občas nudí, sedieť doma ho nebaví…“).

V kategórii nárast povinností sa vyjadrili traja participanti (18,75 %), v ktorej spomínali, že povinností je určite viac, či už v domácnosti, v práci alebo v starostlivosti o deti, kedy je potrebné deťom vymyslieť program, aby sa nenudili a neškriepili (napr. P12, „…veľa povinností je naviac… zabezpečiť program pre deti…“).

V poslednej kategórii nedostatok voľného času, sme identifikovali dve podkategórie, ako nedostatok voľného času s partnerom (6,25 %), kde účastník spomínal, že v tomto čase majú na seba s manželkou oveľa menej času a nedostatok času osamote (12,5 %), kedy dve účastníčky opisujú, že na seba absolútne nemajú čas a žiada si to aspoň pár minút, ktoré by ich potešili.

Diskusia
Zdravotné, ekonomické, politické a sociálne dôsledky pandémie COVID-19 vedú dlhodobo k zmenám v mnohých oblastiach života jednotlivca aj spoločnosti. Zámerom realizovaného kvalitatívneho výskumu bolo objasniť povahu zmien a spôsob ich zvládania vo vybraných slovenských rodinách. Zamerali sme sa na dve hlavné domény: rodinné fungovanie a manželskú spokojnosť. Zaujímalo nás, akým spôsobom ich respondenti popíšu a ohodnotia z perspektívy dvoch časových úsekov: obdobie pred pandémiou a obdobie počas pandémie. Z výsledkov kvalitatívnej analýzy vyplynulo, že opýtaní respondenti evidujú zmeny v rodinnom fungovaní a v manželskej spokojnosti pred a počas pandémie.

Naším primárnym cieľom bolo uskutočniť analýzu zmien v rodinnom fungovaní pred a počas pandémie COVID-19. V súlade s doterajšími výskumnými zisteniami[30] sme potvrdili zmeny najmä v oblasti vyučovania detí, pracovných povinností a sociálnych kontaktov.

Zmena, ktorá podľa rodičov najrozsiahlejšie pretvorila chod domácnosti súvisela so zatvorením škôl. Naše zistenie korešponduje zo záverom výskumu od Cluver et al.[31], v ktorom sa tiež zdôrazňuje výrazný dosah zatvorenia škôl, zrušenia školských a mimoškolských aktivít na rodinné fungovanie. Po analýze výpovedi respondentov sme dospeli k záveru, že dôsledky zatvorenia škôl zasiahli rodinné fungovanie najmä v oblasti rodičovských a pracovných povinností. Respondenti sa vyjadrili k zvýšenej potrebe starostlivosti o deti, ktorá sa prejavila najmä asistenciou pri online vzdelávaní, dohliadaním a plánovaním si aktivít na zabavenie detí. Respondenti evidovali tiež zvýšené vyžadovanie si pozornosti zo strany detí. Hoci aktívne strávený čas s deťmi referovali aj pred pandémiou COVID-19, zároveň bola do každodenných aktivít zahrnutá starostlivosť o deti (napr. odvoz detí do škôl a krúžkov) a počas pandémie bol badateľný nárast starostlivosti.

Zatvorenie škôl však zasiahlo aj charakter pracovných povinností. V porovnaní s obdobím pred pandémiou sa vo výpovediach objavil odkaz na kombináciu práce a starostlivosti o deti. Z výskumu Heggeness[32] vyplýva, že pracujúci rodičia prišli o prácu alebo boli nútení pracovať z domu, odkiaľ súčasne zosúlaďovali pracovné aj rodičovské povinnosti. V našom výskume ani jeden z participantov neprišiel o zamestnanie z dôvodu dištančného vzdelávania detí. Vypovedali však o tom, že v prípade núdze by o pomoc požiadali rodinného príslušníka, pretože prísť o zamestnanie by si nemohli dovoliť.

Na rozsiahle dôsledky zatvorenia škôl najmä v oblastiach rodičovských a pracovných povinností upozorňuje aj štúdia od Sheen et al.[33] Z výpovedí austrálskych respondentov vyplynulo, že počas pandémie pociťovali potrebu balansovať medzi rodičovskými a pracovnými povinnosťami, čím boli občas nútení prehodnotiť hranice medzi pracovným a rodinným životom. Po analýze výpovedí nami opýtaných respondentov sa explicitne neurčila obsahová kategória o hľadaní hraníc a rovnováhy medzi rodičovskými a pracovnými povinnosťami, hoci odkazy k tejto problematike bádať v rôznych obsahových kategóriách.

Výraznejší rozdiel v rodinnom fungovaní pred a počas pandémie bol badateľný v obsahovej kategórií „aktívny rodinný čas“. Kým pred pandémiou v nej boli viac zastúpené aktivity spojené so sociálnym kontaktom (napr. návštevy, stretávanie sa), tak počas pandémie sa vo výpovediach zdôraznil čas strávený v rodinnom kruhu. O obmedzení sociálnych kontaktov, vypovedali respondenti aj v samostatnej obsahovej kategórii. Tu zahrnuté vyjadrenia potvrdzujú uzavretie rodiny a odlúčenie sa od iných ľudí. O zintenzívnení vzťahov v úzkej rodine počas pandémie, referovali aj respondenti v kvalitatívnom výskume Sheen et al.[34]. Predpokladá sa, že obmedzenie sociálnych kontaktov mimo úzkej rodiny, môže priniesť pokoj do rodinných vzťahov[35]. Na druhej strane práve odlúčenie sa od iných ľudí môže spôsobiť redukciu zdrojov sociálnej opory, ktorá by bola vyslovene žiadúca v čase pandémie [36]. Podotýkame tiež, že kým v prípade popisu rodinného fungovania pred pandémiou sa respondenti vyjadrili aj k aktívnemu času s partnerom, tak v prípade popisu rodinného fungovania počas pandémie sa uvedená obsahová kategória neurčila. Domnievame sa preto, že síce pandémia a s ňou spojené nariadenia viedli k zintenzívneniu rodinných vzťahov a kontaktov, avšak zvýraznili sa vzťahy rodič-dieťa na úkor vzťahu manžel-manželka.

Sekundárnym cieľom výskumu bolo uskutočniť analýzu manželskej spokojnosti pred a počas pandémie COVID-19. Väčšina respondentov vyjadrila spokojnosť s manželským zväzkom aj pred pandémiou, ktorá je podľa výpovedí posilňovaná najmä podporou, starostlivosťou a láskou zo strany partnera, ako aj prejavmi fyzickej náklonnosti. Na druhej strane referovali aj o faktoroch, ktoré znižujú úroveň manželskej spokojnosti, ktorými sú najmä hádky, nervozita a menej spoločne tráveného času. Z analýzy výpovedí vyplynulo, že pokles manželskej spokojnosti počas pandémie prežíva v pomere menší počet respondentov ako jej rovnakú či zvýšenú mieru. Za pozoruhodné považujeme, že k faktorom redukujúcim manželskú spokojnosť sa pridali únava, stres, finančné ťažkosti, málo času s partnerom a ponorková choroba. Naše zistenia sú v súlade so závermi zahraničných výskumov,[37] v ktorých sa upozorňuje na to, že pandémia predstavuje výrazný stresor pre manželské vzťahy, výsledkom ktorého môžu byť hádky, nervozita, prevládanie negatívneho prežívania a únava. Už pred pandémiou bolo výskumne preukázané, že pri pôsobení intenzívneho externého stresora sa partneri k sebe správajú negatívnejšie a rozporuplnejšie[38], majú menej uspokojivých interakcií[39], majú tendenciu negatívne hodnotiť správanie svojho partnera[40], používajú negatívne komunikačné vzorce[41] a uvádzajú viac vzťahových nezhôd v porovnaní s obdobiami nízkeho stresu[42]. Aktuálne výskumy poukazujú na to, že frekvencia manželských hádok a konfliktov môže byť počas pandémie zvýšená najmä karanténnymi opatreniami, ktoré vedú k väčšiemu množstvu spoločne tráveného času[43]. Vo výpovediach nami opýtaných respondentov sa tiež vyskytol odkaz na ponorkovú chorobu. Na druhej strane, málo spoločne tráveného času sa tiež uviedlo ako faktor znižujúci manželskú spokojnosť. Domnievame sa, že rozhodujúcim môže byť kvalita a charakter spoločne tráveného času medzi manželským párom. Vychádzajúc z toho, že aj pri otázke týkajúcej sa manželskej spokojnosti respondenti opakovane referovali zvýšenú starostlivosť o deti, sme toho názoru, že vzťah medzi manželmi sa môže odvíjať aj od rodičovských povinností. Na vzájomné prepojenie medzi manželskou a rodičovskou spokojnosťou sa upozornilo aj vo viacerých kvalitatívnych výskumoch[44].

V aktuálnych výskumoch sa pristupuje k otázke zmien v manželskom zväzku, najmä z perspektívy sexuality. Pri porovnaní období pred lockdownom a po lockdowne sa v skupine indických párov preukázal pokles v miere vzťahovej spokojnosti, lásky, intimity a vášne[45]. Z výsledkov sekvenčného výskumu vyplýva, že s pandémiou prepojené opatrenia sú vo vzťahu so sexuálnymi disfunkciami a s menšou frekvenciou sexuálnych aktivít, a to najmä v skupine žien[46]. Preukázalo sa tiež, že aj pandémiou evokovaný stres predikuje pokles sexuálnych funkcií, ktoré následne predikujú pokles v romantickom vzťahu. Naštrbenie romantického vzťahu medzi partnermi ďalej predikuje zníženie well-beingu na individuálnej úrovni partnerov[47]. Vo výpovediach nami opýtaných respondentov sa otázka sexuality neprejavila ako dominantná téma. Odkaz na túto oblasť sa objavil iba v dvoch prípadoch, z toho raz v kontexte manželskej spokojnosti pred pandémiou. Dôvodom mohol byť i kvalitatívny charakter výskumu. Počas osobného rozhovoru s výskumníkom sa mohli respondenti zdráhať rozvinutiu intímnych tém.

V závere analýzy výpovedí k druhej výskumnej otázke by sme podotkli, že v kontexte manželskej spokojnosti hovorili respondenti aj o pozitívnych aspektoch pandémie. Vnímaný pozitívny prínos pandémie na manželský vzťah sa potvrdil aj v zahraničných výskumoch. Za primárny benefit považovali opýtané osoby spoločne trávený čas[48], posun v úrovni komunikácie smerom k väčšej trpezlivosti a vzájomného porozumenia a spolupodieľanie sa na domácich prácach a rodičovských povinnostiach[49].

Terciárnym cieľom výskumu bolo objasnenie toho, ktoré pandémiou vyvolané zmeny považujú oslovení respondenti za pozitívne/negatívne v kontexte rodinného fungovania. Po analýze výpovedí sa domnievame, že za hlavný benefit vnímali respondenti možnosť venovať čas osobám (napr. rodina, deti) a činnostiam (napr. domáce práce, modlitba, pracovné povinnosti) podľa potreby a vlastného uváženia, bez obmedzujúcich okolností. Vo výpovediach sa zdôrazňuje tiež možnosť pre „spoločne“ trávený čas. Druhým výraznejším benefitom sa javí byť prehodnotenie významu rodiny, rodinnej súdržnosti, ekonomických prostriedkov a zdravia. Nami získané výsledky sú v súlade so závermi zahraničných výskumov[50] , v ktorých sa preukázalo, že pôsobenie pandémie mení u ľudí pohľad na fyzické a duševné zdravie a na rodinné vzťahy[51]. Domnievame sa, že príležitosť pre spoločne strávený čas spolu zo zosilnením rodinných väzieb sa v niektorých prípadoch prejavilo zavedením nových rodinných rituálov, ktoré tiež považovali respondenti za pozitívny prínos pandémie. Vychádzajúc z výsledkov kvantitatívnych i kvalitatívnych výskumov[52] sme toho názoru, že podieľanie sa na spoločných rodinných rituáloch mohlo aj spätne prispieť k rodinnej súdržnosti. Črtá sa cyklický charakter pôsobenia medzi spoločne stráveným časom, rodinnou súdržnosťou a rodinnými rituálmi.

Za nepriaznivý prínos pandémie považovali respondenti prítomnosť negatívnych emócií, hádok, obmedzenie sociálnych kontaktov, slobody, online vzdelávania a doposiaľ nespomenutú finančnú neistotu. Samostatnú kategóriu tvorí nárast povinností, nedostatok voľného času, častejšie využívanie médií a negatívne prežívanie i správanie detí.

K emocionálnemu prežívaniu sa respondenti spontánne vyjadrili už aj pri predchádzajúcich témach. Podobne ako v danom prípade, aj v súvislosti so štvrtou výskumnou otázkou boli výraznejšie zastúpené negatívne emócie. Uvádzal sa najmä strach, stres, nervozita, neistota, frustrácia, vyčerpanie, ponorková choroba, rodičovské vyhorenie a hádky. Prevládajúce negatívne emocionálne prežívanie počas pandémie deklarujú tiež výsledky zahraničných štúdií[53].

Za negatívnu zmenu v dôsledku pandémie považovali nami opýtaní respondenti tiež častejšie využívanie médií. Na zvýšené využívanie médií a internetu počas pandémie sa poukazuje aj v zahraničných výskumoch[54]. Ahoursu et al.[55] uvádzajú, že sústavný prísun informácií ohľadom vysokej miery úmrtnosti môžu vyvolávať obavy a úzkosť u jednotlivcov, nevynímajúc na deti. V tomto kontexte Mertens et al.[56], ako aj Ahoursu et al.[57] povzbudili rodičov, aby obmedzili vystavovanie sa médiám a redukovali čas strávený na internete. Využívanie internetu môže byť rizikové nielen z pohľadu šírenia úzkosť vzbudzujúcich informácií, ale i z pohľadu zábavného prostriedku. Potvrdilo sa napríklad, že pocit osamelosti[58], psychosociálne problémy[59], strach, depresia i úzkosť[60] môžu prispieť k vzniku internetovej závislosti v skupine adolescentov, počas pandémie COVID-19.

Nami opýtaní respondenti priradili k negatívnym konzekvenciám pandémie aj zmeny v oblasti spávania a prežívania svojich detí. Popísali súrodenecké hádky, plačlivosť, zlé sny a pocit nudy u detí. Podľa teórie rodinných systémov od Prime, Wade a Browne[61], v dôsledku intenzívneho kontaktu medzi rodinnými príslušníkmi počas pandémie COVID-19, správanie jedného člena rodiny s veľkou pravdepodobnosťou pôsobí aj na správanie ostatných členov rodiny. Z dôvodu karanténnych opatrení môžu byť deti častejšie svedkami manželských konfliktov. Získanú skúsenosť môžu cez transakčné vzťahy vyjadriť nepriateľstvom a donucovacími interakciami voči súrodencom[62]. Potvrdilo sa, že spôsob, ktorým sa rodičia vyrovnávajú s dôsledkami pandémie, je úzko spätý so správaním a prežívaním ich detí[63]. Rodičia by mali preto zachovať pozitívny prístup k zmenám, posilňovať rodinnú kohéziu, chrániť deti pred emočným rozrušením a komunikovať s deťmi o vynárajúcich sa obavách a pochybnostiach[64]. V súlade s uvedenými odporúčaniami intuitívne konala aj jedna z nami oslovených respondentiek. Opisovala zlé sny a neustály večerný plač svojej dcéry. Sústavnou komunikáciou, vysvetľovaním aktuálnej situácie a ubezpečovaním dieťaťa sa nepríjemné prejavy zmierňovali a postupne vymizli.

Limitácie výskumu
Napriek našej snahe sa nepodarilo zabezpečiť homogénny výskumný súbor v mnohých aspektoch rodinného fungovania (napr. pracujúce matky vs. matky na rodičovskej dovolenke). Za ďalší nedostatok výskumu považujeme, že sme sa v otázkach nezamerali na prípadnú stratu blízkej osoby z dôvodu ochorenia na COVID-19. Takisto sme sa nevenovali tomu, či opýtané osoby prekonali COVID-19, hoci uvedené faktory mohli vplývať na odpovede účastníkov. Evidovali sme tiež skľúčenosť a uzavretosť respondentov pri niektorých témach (napr. manželská spokojnosť), ktoré mohli vyplynúť z osobného rozhovoru. Riešením by mohla byť kombinácia kvalitatívneho a kvantitatívneho prístupu a administrácia dotazníkových batérií popri pološtruktúrovanom rozhovore. Za limitujúce tiež považujeme retrospektívny charakter niektorých kladených otázok. Retrospektívne vybavovanie si situácií pred pandémiou COVID-19 mohlo byť skreslené a nepresné. Ďalšou limitáciou výskumu môže byť skutočnosť, že rozhovory boli vykonávané prostredníctvom videohovorov, ktorých kvalita bola miestami narušená slabým internetovým pripojením. Aj samotný charakter kvalitatívneho výskumu sa vyznačuje limitáciami, ako napríklad subjektivita jednotlivých výrokov účastníkov a malý výskumný súbor.

Záver
Za hlavný prínos štúdie považujeme to, že zo zistených informácií je možné čerpať inšpiráciu na pomoc rodinám počas pandémie alebo iných krízových období. Zistenia poukazujú na oblasti v rodinnom prostredí, ktorým je potrebné sa venovať a zaručiť tak spôsoby, ako krízu zvládnuť. Zistenia taktiež poukazujú na prítomnosť rôznych problémov a zvýšené množstvo negatívnych emócií, čo by mohlo byť bezpečným priznaním si pre rodinných príslušníkov, že v tom nie sú sami a kríza sa určitým spôsobom týka každej domácnosti. Pre vytvorenie si detailnejšej predstavy, ako pandémia pôsobí v rodinách, by mohli byť informácie prínosné pre viaceré celoslovenské projekty pomoci, ako sú napríklad: Sme pripravení, Krízová linka pomoci IPčko, Covidhelper, Kto pomôže Slovensku, Zavretá škola, Učím sa doma, Pošli dobro, Lemoncoaching a iné. Tieto informácie by mohli byť inšpiráciou pre nové, budúce projekty v rámci rôznych občianskych združení, rôznych organizácií a inštitúcií, škôl, Centier pre deti a rodiny, Úradov práce sociálnych vecí a rodiny, ktoré sa zaoberajú najmä problematikou rodín. Ich cieľom by mohlo byť aktívne sprevádzanie rodín ich ťažkosťami, takisto by napomáhali rodinám pri hľadaní riešenia a udržaní adekvátnej motivácie. Pomoc by mohla spočívať v pravidelnom informovaní rodičov a sprostredkovaní funkčných rád v rámci starostlivosti o deti a celkového chodu domácností, podobne vo forme dobrovoľných školení a možnosti prizvať do rodiny asistenta, či odborníka vo vzťahovej a rodinnej oblasti.

L i t e r a t ú r a
AHUJA, K. K. – KHURANA, D.: Locked-Down Love: A Study of Intimate Relationships Before and After the COVID Lockdown. In: Family Realations. Interdisciplinary Journal of Applied Family Science, vol. 70, 2021, no. 5, pp. 1343-1357. https://doi.org/10.1111/fare.12582
AHORSU, D. K. – LIN, C. Y. – IMANI, V. – SAFFARI, M. – GRIFFITHS, M. D. – PAKPOUR, A. H.: The fear of COVID-19 scale: Development and initial validation. In: International Journal of Mental Health and Addiction, vol. 27, 2020, pp. 1–9. https://doi.org/10.1007/s11469-020-00270-8
ARSLAN, G. – YILDIRIM, M. – TANHAN, A. – BULUS, M. – ALLEN, K. A.: Coronavirus stress, optimism-pessimism, psychological inflexibility, and psychological health: Psychometric properties of the Coronavirus Stress Measure. In: International Journal of Mental Health and Addiction, vol. 19, 2021, no. 6, pp. 2423–2439. https://doi.org/10.1007/s11469-020-00337-6
BALZARINI, R. – MUISE, A. – ZOPPOLAT, G. – BARTOLOMEO, A. D. – RODRIGUES, D. L. – ALONSO‐FERRES, M. – URGANCI, B., DEBROT, A. – PICHAYAYOTHIN, N.B. – DHARMA, CH. – CHI, P. – KARREMANS, J. – SCHOEBI, D. – SLATCHER, R. B.: Love in the Time of Covid: Perceived Partner Responsiveness Buffers People from Lower Relationship Quality Associated with Covid-Related Stressors. In: PsyArXiv., vol. 35, 2020. https://doi.org/10.31234/osf.io/e3fh4
BOLGER, N. – DAVIS, A. – RAFAELI, E.: Diary methods: Capturing life as it is lived. In: Annual Review of Psychology, vol. 54, 2003, no. 1, pp. 579–616. https://doi.org/10.1146/annurev.psych.54.101601.145030
BROCK, R. L. – LAIFER, L. M.: Family science in the context of the covid-19 pandemic: solutions and new directions. In: Fam. Proces., vol. 59, 2020, pp. 1007–1017. https://doi.org/10.1111/famp.12582
BROOKS, S. K. – WEBSTER, R. K. – SMITH, L.E. – WOODLAND, L. – WESSEL,Y S. – GREENBERG, N. – RUBIN, G. J.: The psychological impact of quarantine and how to reduce it: rapid review of the evidence. In: Lancet, vol. 395, 2020, pp. 912–920. https://doi.org/10.1016/S0140-6736(20)30460-8
CAMERON, E. E. – JOYCE, K. M. – DELAQUIS, CH. P. – REYNOLDS, K. – PROTUDJER, J. L. P. – ROOS, L. E.: Maternal psychological distress & mental health service use during the COVID-19 pandemic. In: Journal of Affective Disorders, vol. 276, 2020, pp. 765–774. https://doi.org/10.1016/j.jad.2020.07.081
CLUVER, L. – LACHMAN, J. M. – SHERR, L. – WESSELS, I. – KRUG, E. – RAKOTOMALALA, S. – BLIGHT, S. – HILLIS, S. – BACHMAN, G. – GREEN, O. – BUTCHART, A. – TOMLINSON, M. – WARD, C. L. – DOUBT, J. – MCDONALD, K.: Parenting in a time of COVID-19. In: The Lancet. vol. 395, 2020. https://doi.org/10.1016/S0140-6736(20)30736-4
COSTA, N. – WEEMS, C. – PELLERIN, K. – DALTON, R.: Parenting stress and childhood psychopathology: an examination of specificity to internalizing and externalizing symptoms. In: Journal of Psychopathology and Behavioral Assessment, vol. 28, 2006, pp. 113–122. https://doi.org/10.1007/s10862-006-7489-3
CRESPO, C. – KIELPIKOWSKI, M. – PRYOR, J. – JOSE, P. E.: Family rituals in New Zealand families: Links to family cohesion and adolescents‘ well-being. In: Journal of Family Psychology, vol. 25, 2011, no. 2, pp. 184–193. https://doi.org/10.1037/a0023113
CRUM, K. I. – MORELAND, A.D.: Parental stress and children’s social and behavioral outcomes: the role of abuse potential over time. In: Journal of Child and Family Studies, vol. 26, 2017, pp. 3067–3078. https://doi.org/10.1007/s10826-017-0822-5
DALTON, L. – RAPA, E. – STEIN, A.: Protecting the psychological health of children through effective communication about COVID-19. In: Lancet Child & Adolescent Health, vol. 4, 2020, no. 5, pp. 346–347. https://doi.org/10.1016/S2352-4642(20)30097-3
EISENBERG, N. – GERSHOFF, E. – FABES, R. – SHEPARD, S. – CUMBERLAND, A. – LOSOYA, S. H. – GUTHRIE, I. K. – MURPHY, B. C.: Mother’s emotional expressivity and children’s behavior problems and social competence: mediation through children’s regulation. In: Developmental Psychology, vol. 37, 2001, no. 4, pp. 475–490. https://doi.org/10.1037/0012-1649.37.4.475
FEGERT, J. M. – VITIELLO, B. – PLENER, P. L. – CLEMENS, V.: Challenges and burden of the coronavirus 2019 (COVID-19) pandemic for child and adolescent mental health: a narrative review to highlight clinical and research needs in the acute phase and the long return to normality. In: Child Adoles. Psychiatry Mental Health, vol. 14, 2020, no. 329. https://doi.org/10.1186/s13034-020-00329-3
GOLBERSTEIN, E. – WEN, H. – MILLER, B. F.: Coronavirus disease 2019 (COVID-19) and mental health for children and adolescents. In: Journal of the American Medical Association Pediatrics, vol. 174, 2020, no. 9, pp. 819-820. https://doi.org/10.1001/jamapediatrics.2020.1456
HARPER, C. A. – SATCHELL, L. P. – FIDO, D. – LATZMAN, R. D.: Functional fear predicts public health compliance in the COVID-19 pandemic. In: International Journal of Mental Health and Addiction, vol. 19, 2021, no. 5, pp. 1875-1888. https://doi.org/10.1007/s11469-020-00281-5
HE, M. – CABRERA, N. – RENTERIA, J. – CHEN, Y. – ALONSO, A. – MCDORMAN, S. A. – KERLOW, M. A. – REICH, S. M.: Family Functioning in the Time of COVID-19 Among Economically Vulnerable Families: Risks and Protective Factors. In: Front. Psychol., vol. 12, 2021. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2021.730447
HEGGENESS, M. L.: Estimating the immediate impact of the COVID-19 shock on parental attachment to the labor market and the double bind of mothers. In: Review of Economics of the Household, vol. 18, 2020, pp.1053-1078. https://doi.org/10.1007/s11150-020-09514-x
HILL, C. E. – THOMPSON, B. J. – WILLIAMS, E. N.: A guide to conducting consensual qualitative research. In: Counseling psychologist, vol. 25, 1997, no. 4, pp. 517-572. https://doi.org/10.1177/0011000097254001
HOLMBERG, D. – BELL, K. M. – CADMAN, K.: Now for the Good News: Self-Perceived Positive Effects of the First Pandemic Wave on Romantic Relationships Outweigh the Negative. In: Journal of Social and Personal Relationships, vol. 39, 2021, no. 1. https://doi.org/10.1177/02654075211050939
HWANG, P. – IPEKIAN, L. – JAISWAL, N. – SCOTT, G. – AMIRALI, E. L. – HECHTMAN, L.: Family functioning and mental wellbeing impairment during initial quarantining for the COVID-19 pandemic: A study of Canadian families. In: Current Psychology, 2022. https://doi.org/10.1007/s12144-021-02689-1
IDOIAGA MONDRAGON, N. – BERASATEGI SANCHO, N. – DOSIL SANTAMARIA, M. – EIGUREN MUNITIS, A.: Struggling to breathe: a qualitative study of children’s wellbeing during lockdown in Spain. In: Psychology and Health, 2020, pp. 179-194. https://doi.org/10.1080/08870446.2020.1804570
KARNEY, B. R. – STORY, L. B. – BRADBURY, T. N.: Marriages in Context: Interactions Between Chronic and Acute Stress Among Newlyweds. In: REVENSON, T.A. – KAYSER, K. – BODENMANN, G. (eds.): Couples coping with stress: Emerging perspectives on dyadic coping. American Psychological Association, 2005, pp. 13-32. https://doi.org/10.1037/11031-001.
MACKOLIL, J. – MACKOLIL, J. (2020).: Addressing psychosocial problems associated with the COVID-19 lockdown. In: Asian Journal of Psychiatry, vol. 51, 2020. https://doi.org/10.1016/j.ajp.2020.102156
MANGIAVACCHI, L. – PICCOLI, L. – PIERONI, L.: Fathers Matter: Intra-Household Responsibilities and Children’s Wellbeing during the COVID-19 Lockdown in Italy. In: IZA Discussion Papers, vol. 29, 2020. ISSN 2365-9793.
MANZO, L. K. C. – MINELLO, A.: Mothers, childcare duties, and remote working under COVID-19 lockdown in Italy: cultivating communities of care. In: Dialogues in Human Geography, vol. 10, 2020, no. 2, pp. 120–123. https://doi.org/10.1177/2043820620934268
MARTIN-STOREY, A. – DIRKS, M. – HOLFELD, B. – DRYBURGH, N. S. J. – CRAIG, W.: Family relationship quality during the COVID-19 pandemic: The value of adolescent perceptions of change. In: Journal of Adolescence, vol. 93, 2021, pp. 190-201. https://doi.org/10.1016/j.adolescence.2021.11.005
MASOUDI, M. – MAASOUMI, R. – BRGAZZI, N. L.: Efects of the COVID-19 pandemic on sexual functioning and activity: a systematic review and meta-analysis. BMC Public Health, vol. 22, 2022. https://doi.org/10.1186/s12889-021-12390-4
MAZZUCCHELLI, S. – BOSONI, M. L. – MEDINA, L.: The Impact of COVID-19 on Family Relationships in Italy: Withdrawal on the Nuclear Family. In: Italian Sociological Review, vol. 10, 2020, no. 3, pp. 687-709. http://dx.doi.org/10.13136/isr.v10i3S.394
MERTENS, G. – GERRITSEN, L. – DUIJNDAM, S. – SALEMINK, E. – ENGELHARD, I. M. (2020).: Fear of the coronavirus (COVID-19): Predictors in an online study conducted in March 2020. In: Journal of Anxiety Disorders, vol. 74, 2020. https://doi.org/10.1016/j.janxdis.2020.102258
MOHANTY, J. – CHOKKANATHAN, S. – ALBERTON, A. M.: COVID-19–related stressors, family functioning and mental health in Canada: Test ofindirect effects. In: Family Relations, 2022, pp. 1–18. https://doi.org/10.1111/fare.1263518
MOLINO, M. – INGUSCI, E. – SIGNORE, F. – MANUTI, A. – GIANCASPRO, M. L. – RUSSO, V. – ZITO, M. – CORTESE, C. G.: Wellbeing costs of technology use during Covid-19 remote working: an investigation using the Italian translation of the technostress creators scale. In: Sustainability, vol. 12. 2020, no. 15, pp. 5911-5920. https://doi.org/10.3390/su12155911
MOSCARDINO, U. – DICATALDO, R. – ROCH, M. – CARBONE, M. – MAMMARELLA, I. C.: Parental stress during COVID-19: A brief report on the role of distance education and family resources in an Italian sample. In: Current Psychology, vol. 40, 2021, pp. 5749–5752. https://doi.org/10.1007/s12144-021-01454-8
MOUSAVI, S.F.: Psychological Well-Being, Marital Satisfaction, and Parental Burnout in Iranian Parents: The Effect of Home Quarantine During COVID-19 Outbreaks. In: Frontiers in Psychology, vol. 11, 2020. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2020.553880
NEFF, L. A. – KARNEY, B. R.: How does context affect intimate relationships? Linking external stress and cognitive processes within marriage. In: Personality and Social Psychology Bulletin, vol. 30, 2004, no. 2, pp. 134–148. https://doi.org/10.1177/0146167203255984
NICOLA, P. D. – RUSPINI, E.: Family and Family Relations at the Time of COVID-19:An Introduction. In: Italian Sociological Review, vol. 10, 2020, no. 3. http://dx.doi.org/10.13136/isr.v10i3S.393
OVERALL, N. C., CHANG, V. T., PIETROMONACO, P. R., LOW, R. S. T., & HENDERSON, A. M. E.: Partners’ attachment anxiety and stress predict poorer relationship functioning during COVID-19 quarantines. Social Psychological and Personality Science, vol. 13, 2022. https://doi.org/10.1177/1948550621992973
OZTURK, F. O. – AYAZ-ALKAYA, S.: Internet addiction and psychosocial problems among adolescents during the COVID-19 pandemic: A cross-sectional study. In: Archives of Psychiatric Nursing, vol. 35, 2021, no. 6, pp. 595-601. https://doi.org/10.1016/j.apnu.2021.08.007
PEDRO, M. F. – RIBEIRO, T. – SHELTON, K. H.: Marital satisfaction and partners‘ parenting practices: The mediating role of coparenting behavior. In: Journal of Family Psychology, vol. 26, 2012, no. 4, pp. 509–522. https://doi.org/10.1037/a0029121

PEREZ-VINCENT, S. – CARRERAS, E. – GIBBONS, M. – MURPHY, T. E. – ROSSI, M.: COVID-19 Lockdowns and Domestic Violence: Evidence from Two Studies in Argentina. In: Inter-American Development Bank, vol. 143, 2020. http://dx.doi.org/10.18235/0002490
PETROCCHI, S. – LEVANTE, A. – BIANCO, F. – CASTELLI, I. – LECCISO, F.: Maternal Distress/Coping and Children’s Adaptive Behaviors During the COVID-19 Lockdown: Mediation Through Children’s Emotional Experience. In: Frontiers in Public Health, vol. 8, 2020. https://doi.org/10.3389/fpubh.2020.587833
PIETROMONACO, P. R. – OVERALL, N. C.: Applying Relationship Science to Evaluate How the COVID-19 Pandemic May Impact Couples’ Relationships. In: American Psychologist, vol. 76, 2020, no. 3, pp. 438–450. https://doi.org/10.1037/amp0000714
POLLARD, A. E. – ROGGE, R. D.: Love in the Time of COVID-19: A Multi-Wave Study Examining the Salience of Sexual and Relationship Health During the COVID-19 Pandemic. In: Archives of Sexual Behavior, vol. 50, 2022, no. 8. https://doi.org/10.1007/s10508-021-02208-0
PRIME, H. – WADE, M. – BROWNE, D.T.: Risk and Resilience in Family Well-Being During the COVID-19. In: Pandemic. American Psychological Association, vol. 75, 2020, no. 5, pp. 631-643. http://dx.doi.org/10.1037/amp0000660
REIZER, A. – KOSLOWSKY, M. – GEFFEN, L.: Living in fear: The relationship between fear of COVID-19, distress, health, and marital satisfaction among Israeli women. In: Health Care for Women International, vol. 1–21, 2020. https://doi.org/10.1080/07399332.2020.1829626
REPETTI, R. L.: Effects of daily workload on subsequent behavior during marital interaction: The roles of social withdrawal and spouse support. In: Journal of Personality and Social Psychology, vol. 57, 1989, no. 4, pp. 651–659. https://doi.org/10.1037/0022-3514.57.4.651
ROGERS, S. J. – WHITE, L. K.: Satisfaction with Parenting: The Role of Marital Happiness, Family Structure, and Parents‘ Gender. In: Journal of Marriage and Family, vol. 60, 1998, no. 2, pp. 293-308. https://doi.org/10.2307/353849
SANTOS, S. – CRESPO, C. – CANAVARRO, M. C. – KAZAK, A. E.: Family Rituals and Quality of Life in Children With Cancer and Their Parents: The Role of Family Cohesion and Hope. In: Journal of Pediatric Psychológy, vol. 40, 2015, no. 7, pp. 664-671. https://doi.org/10.1093/jpepsy/jsv013
SARIALIOĞLU, A. – ATAY, T. – ARIKAN, D.: Determining the relationship between loneliness and internet addiction among adolescents during the covid-19 pandemic in Turkey. In: Journal of Pediatric Nursing, 2021. https://doi.org/10.1016/j.pedn.2021.11.011
SERVIDIO, R. – BARTOLO, M. G. – PALERMITI, A. L. – COSTABILE, A.: Fear of COVID-19, depression, anxiety, and their association with Internet addiction disorder in a sample of Italian students. In: Journal of Affective Disorders Reports, vol. 4, 2021. https://doi.org/10.1016/j.jadr.2021.100097
SHEEN, J. – ARIDAS, A. – TCHERNEGOVSKI, P. – DUDLEY, A. – MCGILLIVRAY, J. – REUPERT, A.: Investigating the Impact of Isolation During COVID-19 on Family Functioning – An Australian Snapshot. In: Front. Psychol., 12, 2021, no. 722161. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2021.722161
SHIGEMURA, J. – URSANO, R. J. – MORGANSTEIN, J. C. – KUROSAWA, M. – BENEDEK, D. M.: Public responses to the novel 2019 coronavirus (2019-nCoV) in Japan: Mental health consequences and target populations. In: Psychiatry and Clinical Neurosciences, vol. 74, 2020, no. 4, pp. 281–282. https://doi.org/10.1111/pcn.12988
SIBLEY, C. G. – GREAVES, L. M. – SATHERLEY, N. – WILSON, M. S. – OVERALL, N. C. – LEE, C. H. J. – MILOJEV, P. – BULBULIA, J. – OSBORNE, D. – MILFONT, T. L. – HOUKAMAU, C. A. – DUCK, I. M. – VICKERS-JONES, R. – BARLOW, F. K.: Effects of the COVID-19 pandemic and nationwide lockdown on trust, attitudes toward government, and well-being. In: American Psychologist, vol. 75, 2020, no. 5, pp. 618–630. http://dx.doi.org/10.1037/amp0000662
SPRANG, G. – SILMAN, M.: Posttraumatic Stress Disorder in Parents and Youth After Health-Related Disasters. In: Disaster Medicine and Public Health Preparedness, vol. 7, 2013, no. 1, pp. 105–110. https://doi.org/10.1017/dmp.2013.22
STANLEY, S.M. – MARKMAN, H.J.: Helping Couples in the Shadow of COVID-19. In: Family Process, vol. 59, 2020, no. 3, pp. 937-955. https://doi.org/10.1111/famp.12575
TALAEE, N. – VARAHRAM, M. – JAMAATI, H. – SALIMI, A. – ATTARCHI, M. – KAZEMPOUR, M. – SADR, M. – HASSANI, S. – FARZANEGAN, B. – MONJAZEBI, F. – SEYEDMEHDI, S. M.: Stress and burnout in health care workers during COVID-19 pandemic: Validation of a questionnaire. In: Journal of Public Health: From Theory to Practice, vol. 30, 2020, pp. 531–536. https://doi.org/10.1007/s10389-020-01313-z
TWENGE, J. M. – CAMPBELL, W. K. – FOSTER, C. A.: Parenthood and Marital Satisfaction: A Meta-Analytic Review. In: Journal of Marriage and Family, vol. 65, 2003, no.3, pp. 573-583. https://www.jstor.org/stable/3600024
VENULEO, C. – GELO, C. G. O. – SALVATORE, S.: Fear, affective semiosis, and management of the pandemic crisis: Covid-19 as semiotic vaccine? In: Clinical Neuropsychiatry, vol. 17, 2020, no. 2, pp. 117–130. https://doi.org/10.36131/CN20200218
VOWELS, L. M. – FRANCOIS-WALCOTT, R. R. R. – PERKS, R. E. – CARNELLEY, K. B.: “Be free together rather than confined together”: A qualitative exploration of how relationships changed in the early COVID-19 pandemic. In: Journal of Social and Personal Relationships, vol. 38, 2021, no. 10. https://doi.org/10.1177/02654075211041412
WILLIAMSON, H. C. – KARNEY, B. R. – BRADBURY, T. N.: Financial strain and stressful events predict newlyweds’ negative communication independent of relationship satisfaction. In: Journal of Family Psychology, vol. 27, 2013, no. 1, pp. 65–75. https://doi.org/10.1037/a0031104
YILDIRIM, M. – SOLMAZ, F.: COVID-19 burnout, COVID-19 stress and resilience: Initial psychometric properties of COVID-19 Burnout Scale. In: Death Studies, vol. 1-9, 2020. https://doi.org/10.1080/07481187.2020.1818885

P o z n á m k y
[1] HARPER, C. A. – SATCHELL, L. P. – FIDO, D. – LATZMAN, R. D.: Functional fear predicts public health compliance in the COVID-19 pandemic. In: International Journal of Mental Health and Addiction, vol. 19, 2021, no. 5, pp. 1875-1888. https://doi.org/10.1007/s11469-020-00281-5
[2] NICOLA, P. D. – RUSPINI, E.: Family and Family Relations at the Time of COVID-19: An Introduction. In: Italian Sociological Review, vol. 10, 2020, no. 3. http://dx.doi.org/10.13136/isr.v10i3S.393
[3] YILDIRIM, M. – SOLMAZ, F.: COVID-19 burnout, COVID-19 stress and resilience: Initial psychometric properties of COVID-19 Burnout Scale. In: Death Studies, vol. 1-9, 2020. https://doi.org/10.1080/07481187.2020.1818885
[4] ARSLAN, G. – YILDIRIM, M. – TANHAN, A. – BULUS, M. – ALLEN, K. A.: Coronavirus stress, optimism-pessimism, psychological inflexibility, and psychological health: Psychometric properties of the Coronavirus Stress Measure. In: International Journal of Mental Health and Addiction, vol. 19, 2021, no. 6, pp. 2423–2439. https://doi.org/10.1007/s11469-020-00337-6; BROOKS, S. K. – WEBSTER, R. K. – SMITH, L.E. – WOODLAND, L. – WESSEL,Y S. – GREENBERG, N. – RUBIN, G. J.: The psychological impact of quarantine and how to reduce it: rapid review of the evidence. In: Lancet, vol. 395, 2020, pp. 912–920. https://doi.org/10.1016/S0140-6736(20)30460-8; SPRANG, G. – SILMAN, M.: Posttraumatic Stress Disorder in Parents and Youth After Health-Related Disasters. In: Disaster Medicine and Public Health Preparedness, vol. 7, 2013, no. 1, pp. 105–110. https://doi.org/10.1017/dmp.2013.22; TALAEE, N. – VARAHRAM, M. – JAMAATI, H. – SALIMI, A. – ATTARCHI, M. – KAZEMPOUR, M. – SADR, M. – HASSANI, S. – FARZANEGAN, B. – MONJAZEBI, F. – SEYEDMEHDI, S. M.: Stress and burnout in health care workers during COVID-19 pandemic: Validation of a questionnaire. In: Journal of Public Health: From Theory to Practice, vol. 30, 2020, pp. 531–536. https://doi.org/10.1007/s10389-020-01313-z
[5] MOUSAVI, S.F.: Psychological Well-Being, Marital Satisfaction, and Parental Burnout in Iranian Parents: The Effect of Home Quarantine During COVID-19 Outbreaks. In: Frontiers in Psychology, vol. 11, 2020. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2020.553880; REIZER, A. – KOSLOWSKY, M. – GEFFEN, L.: Living in fear: The relationship between fear of COVID-19, distress, health, and marital satisfaction among Israeli women. In: Health Care for Women International, vol. 1–21, 2020. https://doi.org/10.1080/07399332.2020.1829626
[6] BALZARINI, R. – MUISE, A. – ZOPPOLAT, G. – BARTOLOMEO, A. D. – RODRIGUES, D. L. – ALONSO‐FERRES, M. – URGANCI, B., DEBROT, A. – PICHAYAYOTHIN, N.B. – DHARMA, CH. – CHI, P. – KARREMANS, J. – SCHOEBI, D. – SLATCHER, R. B.: Love in the Time of Covid: Perceived Partner Responsiveness Buffers People from Lower Relationship Quality Associated with Covid-Related Stressors. In: PsyArXiv., vol. 35, 2020. https://doi.org/10.31234/osf.io/e3fh4; OVERALL, N. C., CHANG, V. T., PIETROMONACO, P. R., LOW, R. S. T., & HENDERSON, A. M. E.: Partners’ attachment anxiety and stress predict poorer relationship functioning during COVID-19 quarantines. Social Psychological and Personality Science, vol. 13, 2022. https://doi.org/10.1177/1948550621992973
[7] REIZER, A. – KOSLOWSKY, M. – GEFFEN, L.: Living in fear: The relationship between fear of COVID-19, distress, health, and marital satisfaction among Israeli women. In: Health Care for Women International, vol. 1–21, 2020. https://doi.org/10.1080/07399332.2020.1829626
[8] BALZARINI, R. – MUISE, A. – ZOPPOLAT, G. – BARTOLOMEO, A. D. – RODRIGUES, D. L. – ALONSO‐FERRES, M. – URGANCI, B., DEBROT, A. – PICHAYAYOTHIN, N.B. – DHARMA, CH. – CHI, P. – KARREMANS, J. – SCHOEBI, D. – SLATCHER, R. B., c.d.
[9] MOUSAVI, S.F., c.d.
[10] BALZARINI, R. – MUISE, A. – ZOPPOLAT, G. – BARTOLOMEO, A. D. – RODRIGUES, D. L. – ALONSO‐FERRES, M. – URGANCI, B., DEBROT, A. – PICHAYAYOTHIN, N.B. – DHARMA, CH. – CHI, P. – KARREMANS, J. – SCHOEBI, D. – SLATCHER, R. B., c.d.; OVERALL, N. C., CHANG, V. T., PIETROMONACO, P. R., LOW, R. S. T., & HENDERSON, A. M. E., c.d.
[11] PRIME, H. – WADE, M. – BROWNE, D.T.: Risk and Resilience in Family Well-Being During the COVID-19. In: Pandemic. American Psychological Association, vol. 75, 2020, no. 5, pp. 631-643. http://dx.doi.org/10.1037/amp0000660
[12] MOUSAVI, S.F., c.d.
[13] BALZARINI, R. – MUISE, A. – ZOPPOLAT, G. – BARTOLOMEO, A. D. – RODRIGUES, D. L. – ALONSO‐FERRES, M. – URGANCI, B., DEBROT, A. – PICHAYAYOTHIN, N.B. – DHARMA, CH. – CHI, P. – KARREMANS, J. – SCHOEBI, D. – SLATCHER, R. B., c.d.; PEREZ-VINCENT, S. – CARRERAS, E. – GIBBONS, M. – MURPHY, T. E. – ROSSI, M.: COVID-19 Lockdowns and Domestic Violence: Evidence from Two Studies in Argentina. In: Inter-American Development Bank, vol. 143, 2020. http://dx.doi.org/10.18235/0002490; POLLARD, A. E. – ROGGE, R. D.: Love in the Time of COVID-19: A Multi-Wave Study Examining the Salience of Sexual and Relationship Health During the COVID-19 Pandemic. In: Archives of Sexual Behavior, vol. 50, 2022, no. 8. https://doi.org/10.1007/s10508-021-02208-0
[14] PRIME, H. – WADE, M. – BROWNE, D.T., c.d.; MAZZUCCHELLI, S. – BOSONI, M. L. – MEDINA, L.: The Impact of COVID-19 on Family Relationships in Italy: Withdrawal on the Nuclear Family. In: Italian Sociological Review, vol. 10, 2020, no. 3, pp. 687-709. http://dx.doi.org/10.13136/isr.v10i3S.394; MOSCARDINO, U. – DICATALDO, R. – ROCH, M. – CARBONE, M. – MAMMARELLA, I. C.: Parental stress during COVID-19: A brief report on the role of distance education and family resources in an Italian sample. In: Current Psychology, vol. 40, 2021, pp. 5749–5752. https://doi.org/10.1007/s12144-021-01454-8
[15] BALZARINI, R. – MUISE, A. – ZOPPOLAT, G. – BARTOLOMEO, A. D. – RODRIGUES, D. L. – ALONSO‐FERRES, M. – URGANCI, B., DEBROT, A. – PICHAYAYOTHIN, N.B. – DHARMA, CH. – CHI, P. – KARREMANS, J. – SCHOEBI, D. – SLATCHER, R. B., c.d.
[16] PIETROMONACO, P. R. – OVERALL, N. C.: Applying Relationship Science to Evaluate How the COVID-19 Pandemic May Impact Couples’ Relationships. In: American Psychologist, vol. 76, 2020, no. 3, pp. 438–450. https://doi.org/10.1037/amp0000714
[17] HE, M. – CABRERA, N. – RENTERIA, J. – CHEN, Y. – ALONSO, A. – MCDORMAN, S. A. – KERLOW, M. A. – REICH, S. M.: Family Functioning in the Time of COVID-19 Among Economically Vulnerable Families: Risks and Protective Factors. In: Front. Psychol., vol. 12, 2021. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2021.730447; PETROCCHI, S. – LEVANTE, A. – BIANCO, F. – CASTELLI, I. – LECCISO, F.: Maternal Distress/Coping and Children’s Adaptive Behaviors During the COVID-19 Lockdown: Mediation Through Children’s Emotional Experience. In: Frontiers in Public Health, vol. 8, 2020. https://doi.org/10.3389/fpubh.2020.587833
[18] SHIGEMURA, J. – URSANO, R. J. – MORGANSTEIN, J. C. – KUROSAWA, M. – BENEDEK, D. M.: Public responses to the novel 2019 coronavirus (2019-nCoV) in Japan: Mental health consequences and target populations. In: Psychiatry and Clinical Neurosciences, vol. 74, 2020, no. 4, pp. 281–282. https://doi.org/10.1111/pcn.12988
[19] GOLBERSTEIN, E. – WEN, H. – MILLER, B. F.: Coronavirus disease 2019 (COVID-19) and mental health for children and adolescents. In: Journal of the American Medical Association Pediatrics, vol. 174, 2020, no. 9, pp. 819-820. https://doi.org/10.1001/jamapediatrics.2020.1456
[20] MANGIAVACCHI, L. – PICCOLI, L. – PIERONI, L.: Fathers Matter: Intra-Household Responsibilities and Children’s Wellbeing during the COVID-19 Lockdown in Italy. In: IZA Discussion Papers, vol. 29, 2020. ISSN 2365-9793.
[21] REIZER, A. – KOSLOWSKY, M. – GEFFEN, L., c.d.; OVERALL, N. C., CHANG, V. T., PIETROMONACO, P. R., LOW, R. S. T., & HENDERSON, A. M. E., c.d.; PIETROMONACO, P. R. – OVERALL, N. C., c.d.; STANLEY, S.M. – MARKMAN, H.J.: Helping Couples in the Shadow of COVID-19. In: Family Process, vol. 59, 2020, no. 3, pp. 937-955. https://doi.org/10.1111/famp.12575
[22] AHORSU, D. K. – LIN, C. Y. – IMANI, V. – SAFFARI, M. – GRIFFITHS, M. D. – PAKPOUR, A. H.: The fear of COVID-19 scale: Development and initial validation. In: International Journal of Mental Health and Addiction, vol. 27, 2020, pp. 1–9. https://doi.org/10.1007/s11469-020-00270-8; HWANG, P. – IPEKIAN, L. – JAISWAL, N. – SCOTT, G. – AMIRALI, E. L. – HECHTMAN, L.: Family functioning and mental wellbeing impairment during initial quarantining for the COVID-19 pandemic: A study of Canadian families. In: Current Psychology, 2022. https://doi.org/10.1007/s12144-021-02689-1; MERTENS, G. – GERRITSEN, L. – DUIJNDAM, S. – SALEMINK, E. – ENGELHARD, I. M. (2020).: Fear of the coronavirus (COVID-19): Predictors in an online study conducted in March 2020. In: Journal of Anxiety Disorders, vol. 74, 2020. https://doi.org/10.1016/j.janxdis.2020.102258
[23] BROOKS, S. K. – WEBSTER, R. K. – SMITH, L.E. – WOODLAND, L. – WESSEL,Y S. – GREENBERG, N. – RUBIN, G. J., c.d.; BALZARINI, R. – MUISE, A. – ZOPPOLAT, G. – BARTOLOMEO, A. D. – RODRIGUES, D. L. – ALONSO‐FERRES, M. – URGANCI, B., DEBROT, A. – PICHAYAYOTHIN, N.B. – DHARMA, CH. – CHI, P. – KARREMANS, J. – SCHOEBI, D. – SLATCHER, R. B., c.d.; MAZZUCCHELLI, S. – BOSONI, M. L. – MEDINA, L., c.d.
[24] PETROCCHI, S. – LEVANTE, A. – BIANCO, F. – CASTELLI, I. – LECCISO, F., c.d.
[25] CAMERON, E. E. – JOYCE, K. M. – DELAQUIS, CH. P. – REYNOLDS, K. – PROTUDJER, J. L. P. – ROOS, L. E.: Maternal psychological distress & mental health service use during the COVID-19 pandemic. In: Journal of Affective Disorders, vol. 276, 2020, pp. 765–774. https://doi.org/10.1016/j.jad.2020.07.081
[26] PRIME, H. – WADE, M. – BROWNE, D.T., c.d.; GOLBERSTEIN, E. – WEN, H. – MILLER, B. F., c.d.
[27] HILL, C. E. – THOMPSON, B. J. – WILLIAMS, E. N.: A guide to conducting consensual qualitative research. In: Counseling psychologist, vol. 25, 1997, no. 4, pp. 517-572. https://doi.org/10.1177/0011000097254001
[28] HILL, C. E. – THOMPSON, B. J. – WILLIAMS, E. N., c.d.
[29] HILL, C. E. – THOMPSON, B. J. – WILLIAMS, E. N., c.d.
[30] MOSCARDINO, U. – DICATALDO, R. – ROCH, M. – CARBONE, M. – MAMMARELLA, I. C., c.d.; CAMERON, E. E. – JOYCE, K. M. – DELAQUIS, CH. P. – REYNOLDS, K. – PROTUDJER, J. L. P. – ROOS, L. E., c.d.; MANZO, L. K. C. – MINELLO, A.: Mothers, childcare duties, and remote working under COVID-19 lockdown in Italy: cultivating communities of care. In: Dialogues in Human Geography, vol. 10, 2020, no. 2, pp. 120–123. https://doi.org/10.1177/2043820620934268; MOLINO, M. – INGUSCI, E. – SIGNORE, F. – MANUTI, A. – GIANCASPRO, M. L. – RUSSO, V. – ZITO, M. – CORTESE, C. G.: Wellbeing costs of technology use during Covid-19 remote working: an investigation using the Italian translation of the technostress creators scale. In: Sustainability, vol. 12. 2020, no. 15, pp. 5911-5920. https://doi.org/10.3390/su12155911
[31] CLUVER, L. – LACHMAN, J. M. – SHERR, L. – WESSELS, I. – KRUG, E. – RAKOTOMALALA, S. – BLIGHT, S. – HILLIS, S. – BACHMAN, G. – GREEN, O. – BUTCHART, A. – TOMLINSON, M. – WARD, C. L. – DOUBT, J. – MCDONALD, K.: Parenting in a time of COVID-19. In: The Lancet. vol. 395, 2020. https://doi.org/10.1016/S0140-6736(20)30736-4
[32] HEGGENESS, M. L.: Estimating the immediate impact of the COVID-19 shock on parental attachment to the labor market and the double bind of mothers. In: Review of Economics of the Household, vol. 18, 2020, pp.1053-1078. https://doi.org/10.1007/s11150-020-09514-x
[33] SHEEN, J. – ARIDAS, A. – TCHERNEGOVSKI, P. – DUDLEY, A. – MCGILLIVRAY, J. – REUPERT, A.: Investigating the Impact of Isolation During COVID-19 on Family Functioning – An Australian Snapshot. In: Front. Psychol., 12, 2021, no. 722161. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2021.722161
[34] SHEEN, J. – ARIDAS, A. – TCHERNEGOVSKI, P. – DUDLEY, A. – MCGILLIVRAY, J. – REUPERT, A., c.d.
[35] FEGERT, J. M. – VITIELLO, B. – PLENER, P. L. – CLEMENS, V.: Challenges and burden of the coronavirus 2019 (COVID-19) pandemic for child and adolescent mental health: a narrative review to highlight clinical and research needs in the acute phase and the long return to normality. In: Child Adoles. Psychiatry Mental Health, vol. 14, 2020, no. 329. https://doi.org/10.1186/s13034-020-00329-3
[36] BROCK, R. L. – LAIFER, L. M.: Family science in the context of the covid-19 pandemic: solutions and new directions. In: Fam. Proces., vol. 59, 2020, pp. 1007–1017. https://doi.org/10.1111/famp.12582
[37] PETROCCHI, S. – LEVANTE, A. – BIANCO, F. – CASTELLI, I. – LECCISO, F., c.d.; MAZZUCCHELLI, S. – BOSONI, M. L. – MEDINA, L., c.d.; MOHANTY, J. – CHOKKANATHAN, S. – ALBERTON, A. M.: COVID-19–related stressors, family functioning and mental health in Canada: Test ofindirect effects. In: Family Relations, 2022, pp. 1–18. https://doi.org/10.1111/fare.1263518
[38] BOLGER, N. – DAVIS, A. – RAFAELI, E.: Diary methods: Capturing life as it is lived. In: Annual Review of Psychology, vol. 54, 2003, no. 1, pp. 579–616. https://doi.org/10.1146/annurev.psych.54.101601.145030
[39] REPETTI, R. L.: Effects of daily workload on subsequent behavior during marital interaction: The roles of social withdrawal and spouse support. In: Journal of Personality and Social Psychology, vol. 57, 1989, no. 4, pp. 651–659. https://doi.org/10.1037/0022-3514.57.4.651
[40] NEFF, L. A. – KARNEY, B. R.: How does context affect intimate relationships? Linking external stress and cognitive processes within marriage. In: Personality and Social Psychology Bulletin, vol. 30, 2004, no. 2, pp. 134–148. https://doi.org/10.1177/0146167203255984
[41] WILLIAMSON, H. C. – KARNEY, B. R. – BRADBURY, T. N.: Financial strain and stressful events predict newlyweds’ negative communication independent of relationship satisfaction. In: Journal of Family Psychology, vol. 27, 2013, no. 1, pp. 65–75. https://doi.org/10.1037/a0031104
[42] KARNEY, B. R. – STORY, L. B. – BRADBURY, T. N.: Marriages in Context: Interactions Between Chronic and Acute Stress Among Newlyweds. In: REVENSON, T.A. – KAYSER, K. – BODENMANN, G. (eds.): Couples coping with stress: Emerging perspectives on dyadic coping. American Psychological Association, 2005, pp. 13-32. https://doi.org/10.1037/11031-001.
[43] REIZER, A. – KOSLOWSKY, M. – GEFFEN, L., c.d.; PEREZ-VINCENT, S. – CARRERAS, E. – GIBBONS, M. – MURPHY, T. E. – ROSSI, M., c.d.
[44] PEDRO, M. F. – RIBEIRO, T. – SHELTON, K. H.: Marital satisfaction and partners‘ parenting practices: The mediating role of coparenting behavior. In: Journal of Family Psychology, vol. 26, 2012, no. 4, pp. 509–522. https://doi.org/10.1037/a0029121; ROGERS, S. J. – WHITE, L. K.: Satisfaction with Parenting: The Role of Marital Happiness, Family Structure, and Parents‘ Gender. In: Journal of Marriage and Family, vol. 60, 1998, no. 2, pp. 293-308. https://doi.org/10.2307/353849; TWENGE, J. M. – CAMPBELL, W. K. – FOSTER, C. A.: Parenthood and Marital Satisfaction: A Meta-Analytic Review. In: Journal of Marriage and Family, vol. 65, 2003, no.3, pp. 573-583. https://www.jstor.org/stable/3600024
[45] AHUJA, K. K. – KHURANA, D.: Locked-Down Love: A Study of Intimate Relationships Before and After the COVID Lockdown. In: Family Realations. Interdisciplinary Journal of Applied Family Science, vol. 70, 2021, no. 5, pp. 1343-1357. https://doi.org/10.1111/fare.12582
[46] MASOUDI, M. – MAASOUMI, R. – BRGAZZI, N. L.: Efects of the COVID-19 pandemic on sexual functioning and activity: a systematic review and meta-analysis. BMC Public Health, vol. 22, 2022. https://doi.org/10.1186/s12889-021-12390-4
[47] POLLARD, A. E. – ROGGE, R. D., c.d.
[48] HOLMBERG, D. – BELL, K. M. – CADMAN, K.: Now for the Good News: Self-Perceived Positive Effects of the First Pandemic Wave on Romantic Relationships Outweigh the Negative. In: Journal of Social and Personal Relationships, vol. 39, 2021, no. 1. https://doi.org/10.1177/02654075211050939
[49]VOWELS, L. M. – FRANCOIS-WALCOTT, R. R. R. – PERKS, R. E. – CARNELLEY, K. B.: “Be free together rather than confined together”: A qualitative exploration of how relationships changed in the early COVID-19 pandemic. In: Journal of Social and Personal Relationships, vol. 38, 2021, no. 10. https://doi.org/10.1177/02654075211041412
[50] SIBLEY, C. G. – GREAVES, L. M. – SATHERLEY, N. – WILSON, M. S. – OVERALL, N. C. – LEE, C. H. J. – MILOJEV, P. – BULBULIA, J. – OSBORNE, D. – MILFONT, T. L. – HOUKAMAU, C. A. – DUCK, I. M. – VICKERS-JONES, R. – BARLOW, F. K.: Effects of the COVID-19 pandemic and nationwide lockdown on trust, attitudes toward government, and well-being. In: American Psychologist, vol. 75, 2020, no. 5, pp. 618–630. http://dx.doi.org/10.1037/amp0000662; VENULEO, C. – GELO, C. G. O. – SALVATORE, S.: Fear, affective semiosis, and management of the pandemic crisis: Covid-19 as semiotic vaccine? In: Clinical Neuropsychiatry, vol. 17, 2020, no. 2, pp. 117–130. https://doi.org/10.36131/CN20200218
[51] MARTIN-STOREY, A. – DIRKS, M. – HOLFELD, B. – DRYBURGH, N. S. J. – CRAIG, W.: Family relationship quality during the COVID-19 pandemic: The value of adolescent perceptions of change. In: Journal of Adolescence, vol. 93, 2021, pp. 190-201. https://doi.org/10.1016/j.adolescence.2021.11.005
[52] SHEEN, J. – ARIDAS, A. – TCHERNEGOVSKI, P. – DUDLEY, A. – MCGILLIVRAY, J. – REUPERT, A.: Investigating the Impact of Isolation During COVID-19 on Family Functioning – An Australian Snapshot. In: Front. Psychol., 12, 2021, no. 722161. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2021.722161; CRESPO, C. – KIELPIKOWSKI, M. – PRYOR, J. – JOSE, P. E.: Family rituals in New Zealand families: Links to family cohesion and adolescents‘ well-being. In: Journal of Family Psychology, vol. 25, 2011, no. 2, pp. 184–193. https://doi.org/10.1037/a0023113; SANTOS, S. – CRESPO, C. – CANAVARRO, M. C. – KAZAK, A. E.: Family Rituals and Quality of Life in Children With Cancer and Their Parents: The Role of Family Cohesion and Hope. In: Journal of Pediatric Psychológy, vol. 40, 2015, no. 7, pp. 664-671. https://doi.org/10.1093/jpepsy/jsv013
[53] ARSLAN, G. – YILDIRIM, M. – TANHAN, A. – BULUS, M. – ALLEN, K. A., c.d.; BROOKS, S. K. – WEBSTER, R. K. – SMITH, L.E. – WOODLAND, L. – WESSEL,Y S. – GREENBERG, N. – RUBIN, G. J., c.d.; PRIME, H. – WADE, M. – BROWNE, D.T., c.d.; MERTENS, G. – GERRITSEN, L. – DUIJNDAM, S. – SALEMINK, E. – ENGELHARD, I. M.. c.d.
[54] MACKOLIL, J. – MACKOLIL, J. (2020).: Addressing psychosocial problems associated with the COVID-19 lockdown. In: Asian Journal of Psychiatry, vol. 51, 2020. https://doi.org/10.1016/j.ajp.2020.102156; MOLINO, M. – INGUSCI, E. – SIGNORE, F. – MANUTI, A. – GIANCASPRO, M. L. – RUSSO, V. – ZITO, M. – CORTESE, C. G., c.d.
[55] AHORSU, D. K. – LIN, C. Y. – IMANI, V. – SAFFARI, M. – GRIFFITHS, M. D. – PAKPOUR, A. H., c.d.
[56] MERTENS, G. – GERRITSEN, L. – DUIJNDAM, S. – SALEMINK, E. – ENGELHARD, I. M., c.d.
[57] AHORSU, D. K. – LIN, C. Y. – IMANI, V. – SAFFARI, M. – GRIFFITHS, M. D. – PAKPOUR, A. H., c.d.
[58] SARIALIOĞLU, A. – ATAY, T. – ARIKAN, D.: Determining the relationship between loneliness and internet addiction among adolescents during the covid-19 pandemic in Turkey. In: Journal of Pediatric Nursing, 2021. https://doi.org/10.1016/j.pedn.2021.11.011
[59] OZTURK, F. O. – AYAZ-ALKAYA, S.: Internet addiction and psychosocial problems among adolescents during the COVID-19 pandemic: A cross-sectional study. In: Archives of Psychiatric Nursing, vol. 35, 2021, no. 6, pp. 595-601. https://doi.org/10.1016/j.apnu.2021.08.007
[60] SERVIDIO, R. – BARTOLO, M. G. – PALERMITI, A. L. – COSTABILE, A.: Fear of COVID-19, depression, anxiety, and their association with Internet addiction disorder in a sample of Italian students. In: Journal of Affective Disorders Reports, vol. 4, 2021. https://doi.org/10.1016/j.jadr.2021.100097
[61] PRIME, H. – WADE, M. – BROWNE, D.T., c.d.
[62] PRIME, H. – WADE, M. – BROWNE, D.T., c.d.
[63]COSTA, N. – WEEMS, C. – PELLERIN, K. – DALTON, R.: Parenting stress and childhood psychopathology: an examination of specificity to internalizing and externalizing symptoms. In: Journal of Psychopathology and Behavioral Assessment, vol. 28, 2006, pp. 113–122. https://doi.org/10.1007/s10862-006-7489-3; CRUM, K. I. – MORELAND, A.D.: Parental stress and children’s social and behavioral outcomes: the role of abuse potential over time. In: Journal of Child and Family Studies, vol. 26, 2017, pp. 3067–3078. https://doi.org/10.1007/s10826-017-0822-5; HE, M. – CABRERA, N. – RENTERIA, J. – CHEN, Y. – ALONSO, A. – MCDORMAN, S. A. – KERLOW, M. A. – REICH, S. M.: Family Functioning in the Time of COVID-19 Among Economically Vulnerable Families: Risks and Protective Factors. In: Front. Psychol., vol. 12, 2021. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2021.730447
[64] DALTON, L. – RAPA, E. – STEIN, A.: Protecting the psychological health of children through effective communication about COVID-19. In: Lancet Child & Adolescent Health, vol. 4, 2020, no. 5, pp. 346–347. https://doi.org/10.1016/S2352-4642(20)30097-3; EISENBERG, N. – GERSHOFF, E. – FABES, R. – SHEPARD, S. – CUMBERLAND, A. – LOSOYA, S. H. – GUTHRIE, I. K. – MURPHY, B. C.: Mother’s emotional expressivity and children’s behavior problems and social competence: mediation through children’s regulation. In: Developmental Psychology, vol. 37, 2001, no. 4, pp. 475–490. https://doi.org/10.1037/0012-1649.37.4.475

Mgr. Mária Čuchtová
PhDr. Kinga Izsóf Jurásová, PhD.
Katedra psychológie
Filozofická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave
e-mail: maria.cuchtova@centrum.sk, kinga.izsof.jurasova@gmail.com