Je dovolené ublížiť jednému človeku s cieľom zachrániť viacerých ľudí? Možno obetovať život jedného za život väčšiny? Tí, ktorí majú tendenciu odpovedať na takéto otázky pozitívne, čo aj s najväčšou pravdepodobnosťou pri tejto klasickej dileme možno predpokladať, sa podľa prvých zistení najnovších vedeckých výskumov vyznačujú nedostatkom určitého druhu empatie.[1]

Tak filozofi, ako i psychológovia, venovali nemálo svojho času a úsilia hľadaniu odpovede na zložité morálne otázky, či už z hľadiska utilitárnej etiky[2] alebo, naopak, z hľadiska rigorózneho dodržiavania stanovených presných pravidiel a jasných princípov (napríklad známy príkaz „Nezabiješ“), ktoré sú hlboko zakorenené v samej podstate a nevyčísliteľnej hodnote ľudského života i jeho dôstojnosti.[3]

Spoločný pozoruhodný výskum Gleichgerrchta a Youngovej prináša interesantný záver, že empatia je kľúčovým, zásadným faktorom morálnych úsudkov.[4] Autori štúdie v kontexte zložitého procesu morálneho rozhodovania nastoľujú dve primárne otázky: Po prvé, ktorý špecifický aspekt afektívnej odpovede zohráva relevantnú úlohu pri morálnych úsudkoch? Po druhé, dochádza k určitej selekcii afektívnej reakcie v zmysle jej redukcie u utilitaristicky zmýšľajúcich alebo, naopak, v zmysle jej posilnenia u neutilitaristov?

Rezultáty nedávno realizovaných empirických štúdií jednoznačne podporujú dôležitosť a nezastupiteľnú úlohu empatie pri morálnom usudzovaní.[5] Stotland uvádza, že každé morálne správanie je založené na empatii.[6] Empatiu možno považovať za jednu zo základných ľudských charakteristík a schopnosť prejavovať empatiu voči druhým predstavuje dôležitý a významný aspekt pozitívnych sociálnych zmien.[7] V minulosti existovala výrazná tendencia považovať empatiu čisto len za kognitívny proces[8] alebo len za afektívny proces,[9] ale v súčasnosti na základe výskumných tvrdení môžeme jednoznačne konštatovať, že empatia je multidimenzionálny konštrukt obsahujúci kognitívnu i afektívnu dimenziu zároveň.[10]

Pokroková Lindova dvojaspektová teória morálneho vývinu a správania zdôrazňuje prepojenie kognitívnej a afektívnej zložky v procese morálneho usudzovania a následného morálneho rozhodovania.[11] Podľa uvedeného teoretického modelu obidva spomínané procesy, afektívny proces, ktorý sa spúšťa automaticky, a kognitívny proces, ktorý podlieha kontrole, vo vzájomnej interakcii riadia morálny úsudok. Napríklad, ak sa ľudia rozhodujú, či majú nejakým spôsobom poškodiť, ublížiť jednotlivcovi, aby vďaka tomu mohli zachrániť väčšinu ľudí, afektívna dimenzia zvyčajne podporuje neutilitárne rozhodnutie, t. j. za žiadnu cenu neškodiť jednotlivcovi, zatiaľ čo kognitívne procesy, naopak, produkujú utilitárne rozhodnutie, t. j. za akúkoľvek cenu zachrániť životy čo najväčšieho počtu osôb.

Rozoberaná štúdia spomínaných autorov ukázala, že utilitárne rozhodnutie vzniká nielen na základe zvýšenej kontroly kognitívnych procesov, ale, a to predovšetkým, aj kvôli nedostatku empatických schopností.[12] Ich precízne spracované výskumné zistenia potvrdzujú, že existuje signifikantný vzťah medzi morálnym úsudkom a aktuálne prejaveným empatickým záujmom, a to najmä pri pociťovaní vrelosti a súcitu s ťažkým núdznym stavom inej osoby. Tiež bola v silnej miere odhalená korelácia medzi utilitárnym morálnym úsudkom a redukovaným empatickým záujmom. V súvislosti s demografickými premennými, kultúrnymi ukazovateľmi či v spojitosti s empatickou reakciou determinovanou osobnou nepohodou alebo sociálnou perspektívou na jednej strane a utilitárnym morálnym rozhodnutím na strane druhej, sa nijaký vzťah nepotvrdil.

Štúdia, ktorá zahŕňala 2748 dobrovoľných účastníkov mužského i ženského pohlavia vo veku približne 25 rokov, pozostávala z troch jednoduchých experimentov, ktoré obsahovali morálne dilemy. Počas prvých dvoch experimentov bol participantom predložený scenár dvojakej verzie, „osobnej“ i „neosobnej“. V prvom experimente v „osobnej“ verzii bolo respondentom prezentované, že môžu prinútiť vysokého mocného muža hodiť sa pod prichádzajúci vlak, čím by sa idúci vlak musel zastaviť a tým by bolo možné zachrániť piatich ľudí, ktorí nešťastnou náhodou uviazli na koľajniciach. Teda, zjednodušene povedané, obetovať jeden život na záchranu piatich. „Neosobná“ verzia spočívala v tom, že participanti mohli využiť alternatívu otočiť malým gombíkom, a tak presmerovať trasu vlaku.

V priebehu druhého experimentu v „neosobnej“ verzii bola respondentom ponúknutá voľba presmerovať toxické výpary z miestnosti, v ktorej sa nachádzali traja ľudia, do druhej miestnosti, v ktorej bol v tom čase iba jeden človek. Vo verzii „osobnej“ boli účastníci konfrontovaní s dilemou, či je počas vojny morálne akceptovateľné a dovolené udusiť k smrti plačúce dieťa, ktoré svojím krikom prezradí úkryt ostatných skrytých civilistov, čím ich vystaví hrozbe smrti.

Záverečný experiment, podobne ako predchádzajúce experimenty, opäť prezentoval dvojicu rozdielnych morálnych scenárov, ale zároveň predostrel aj dilemu ponúkajúcu možnosť spáchať morálny prehrešok pre vlastné sebecké výhody (nie kvôli dobru pre ostatných). Hlavným cieľom tohto experimentu bolo priblížiť účinky pozorované v predošlých pokusoch, ale sekundárne sa zisťovalo, či sa nízky empatický záujem jednoznačne spája len s utilitárnym riešením, alebo či sa všeobecne viaže s akceptovaním akéhokoľvek podvodného konania (napr. pri falošných daňových priznaniach). Schvaľujú teda utilitaristi rozhodnutie ublížiť jednému, a tak zachrániť viacerých len preto, že nemajú problém stotožniť sa s utilitárnymi riešeniami na akejkoľvek inej rovine a v akejkoľvek inej podobe? Nadobudnuté výsledky priniesli negatívnu odpoveď. Utilitaristi síce uprednostňujú voľbu radšej ublížiť jednej osobe, a tak zachrániť viaceré životy, ale len kvôli zníženému stupňu empatie, nie kvôli nedostatočnému morálnemu zmýšľaniu.

Vo všetkých troch experimentoch sa ukázalo, že respondenti, ktorí sa vyznačovali nižšou schopnosťou prejaviť súcit a empatický záujem druhým – kľúčový aspekt empatie – mali jednoznačnú tendenciu voliť si utilitárne riešenia pred neutilitárnymi. Avšak ostatné aspekty viacdimenzionálneho konštruktu empatie, ako byť schopný vidieť perspektívu druhého, prežívať úzkosť či bolesť alebo iné nepríjemné pocity pri pohľade na niekoho, kto sa ocitol v núdzi, trápení, sa vôbec neprejavili ako signifikantné pri morálnych rozhodnutiach. Podobne ako sociodemografické ukazovatele, vrátane veku, pohlavia, vzdelania či náboženskej orientácie, ktoré tiež nezohrávali relevantnú úlohu pri morálnom rozhodovaní.

Znížená úroveň empatického záujmu umožňuje utilitaristicky zmýšľajúcim preferovať škodlivé činy za účelom maximalizovania celkovej pohody. Z uvedeného vyplýva, že spôsob, ktorým riešime morálne dilemy, závisí nielen od nášho abstraktného uvažovania a kognitívnych procesov, ale predovšetkým od nášho empatického záujmu voči potenciálnym obetiam.

Autori uvedenej štúdie konštatujú, že znížená afektívna reakcia, konkrétne redukovaný empatický záujem, sa zdá byť kritický pri utilitárnom riešení morálnych dilem charakteristických výrazným emocionálnym obsahom.[13]

Ďalšie štúdie v predmetnej oblasti skúmania pokračujú; nútia o morálke premýšľať ako o objektívnom fakte, nie ako len o subjektívnych preferenciách, čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť k zlepšeniu morálneho správania a konania.

L i t e r a t ú r a
BLAIR, R. J.: A cognitive developmental approach to mortality: investigating
the psychopathy. In: Cognition, roč. 57, 1995, č. 1, s. 1 – 29.
BOSTON, D. W.: Toward a Neuroscience of Empathy: Integrating Affective and Cognitive Perspectives.In: Neuropsychoanalysis: An Interdisciplinary Journal for Psychoanalysis and the Neurosciences, roč. 9, 2007, č. 2, s. 119 – 140.
Gleichgerrcht E., Young, L.: Low Levels of Empathic Concern Predict Utilitarian Moral Judgment. In: PLoS ONE,roč. 8, 2013, č. 4.
HOFFMAN, M. L.: Empathy, its development and prosocial implications. In: KEASY, C. B. (ed.): Nebraska Symposium on Motivation (Vol. 25). Lincoln: Nebraska University Press 1977, s. 169 – 217.
HOFFMAN, M. L.: Empathy and moral development. Cambridge, UK: Cambridge University Press 2000.
HOGAN, R.: Development of an empathy scale. In: Journal of Consulting and Clinical Psychology, roč. 33, 1969, č. 3, s. 307 – 316.
LIND, G.: The meaning and measurement of moral judgment competence revisited – A dual-aspect model. In: Fasko, D., Willis, W. (Eds.): Contemporary Philosophical and Psychological Perspectives on Moral Development and Education. Cresskill, NJ: Hampton Press 2008, s. 185 – 220.
LOEWENSTEIN, G. F., THOMPSON, L., BAZERMAN, M. H.: Social utility and decision making in interpersonal contexts. In: Journal of Personality and Social Psychology, roč. 57, 1989, č. 3, s. 426 – 441.
MEHRABIAN, A., EPSTEIN, N.: A measure of emotional empathy. In: Journal of Personality, roč. 40, 1972, č. 4, s. 525 – 543.
MEHRABIAN, A., O’REILLY, E.: Analysis of personality measures in terms of basic dimensions of temperament. In: Journal of Personality and Social Psychology, roč. 38, 1980, č. 3, s. 492 – 503.
NICHOLS, S.: Norms with feeling: towards a psychological account of moral
judgment. In: Cognition, roč. 84, 2002, č. 2, s. 221 – 236.
ORBELL, J. M., DAWES, R. M.: Social dilemmas. In: STEPHENSON, G. M., DAVIS, J. H. (eds.): Progress in applied social psychology (Vol. 1). Chichester, England: Wiley 1981, s. 37 – 65.
PRINZ, J.: The Emotional Construction of Morals. New York: Oxford University Press 2008.
SPAEMANN, R.: Štěstí a vůle k dobru. Praha: Oikoymenh 1998.
STOTLAND, E.: Exploratory investigations of empathy. In: BERKOWITZ, L. (ed.): Advances in Experimental Social Psychology (Vol. 4). London: Academic Press 1969, s. 271 – 314.

P o z n á m k y
[1] Porov. Gleichgerrcht E., Young, L.: Low Levels of Empathic Concern Predict Utilitarian Moral Judgment. In: PLoS ONE, roč. 8, 2013, č. 4.
[2] Hlavným princípom utilitárnej etiky je porozumieť zvyšujúcemu sa všeobecnému súhrnu šťastia všetkých ľudí. Kritické stanovisko k utilitarizmu zaujal o. i. Robert Spaemann. Porov. SPAEMANN, R.: Štěstí a vůle k dobru. Praha: OIKOYMENH 1998.
[3] Porov. LOEWENSTEIN, G. F., THOMPSON, L., BAZERMAN, M. H.: Social utility and decision making in interpersonal contexts. In: Journal of Personality and Social Psychology, roč. 57, 1989, č. 3, s. 426 – 441; ORBELL, J. M., DAWES, R. M.: Social dilemmas. In: STEPHENSON, G. M., DAVIS, J. H. (eds.): Progress in applied social psychology (Vol. 1). Chichester, England: Wiley 1981, 37 – 65.
[4] Gleichgerrcht E., Young, L.: Low Levels of Empathic Concern Predict Utilitarian Moral Judgment, c. d.
[5] Porov. BLAIR, R. J.: A cognitive developmental approach to mortality: investigating
the psychopathy. In: Cognition, roč. 57, 1995, č. 1, s. 1 – 29; NICHOLS, S.: Norms with feeling: towards a psychological account of moral judgment. In: Cognition, roč. 84, 2002, č. 2, s. 221 – 236; PRINZ, J.: The Emotional Construction of Morals. New York: Oxford University Press 2008.
[6] Porov. STOTLAND, E.: Exploratory investigations of empathy. In: BERKOWITZ, L. (ed.): Advances in Experimental Social Psychology (Vol. 4). London: Academic Press 1969, s. 271-314.
[7] Porov. MEHRABIAN, A., O’REILLY, E.: Analysis of personality measures in terms of basic dimensions of temperament. In: Journal of Personality and Social Psychology, roč. 38, 1980, č. 3, s. 492 – 503.
[8] Porov. HOGAN, R.: Development of an empathy scale. In: Journal of Consulting and Clinical Psychology, roč. 33, 1969, č. 3, s. 307 – 316.
[9] Porov. STOTLAND, E.: Exploratory investigations of empathy, c. d.; MEHRABIAN, A., EPSTEIN, N.: A measure of emotional empathy. In: Journal of Personality, roč. 40, 1972, č. 4, s. 525 – 543; HOFFMAN, M. L.: Empathy, its development and prosocial implications. In: KEASY, C. B. (ed.): Nebraska Symposium on Motivation (Vol. 25). Lincoln: Nebraska University Press 1977, s. 169 – 217.
[10] Porov. BOSTON, D. W.: Toward a Neuroscience of Empathy: Integrating Affective and Cognitive Perspectives.In: Neuropsychoanalysis: An Interdisciplinary Journal for Psychoanalysis and the Neurosciences, roč. 9, 2007, č. 2, s. 119 – 140; HOFFMAN, M. L.: Empathy and moral development. Cambridge, UK: Cambridge University Press 2000.
[11] Porov. LIND, G.: The meaning and measurement of moral judgment competence revisited – A dual-aspect model. In: Fasko, D., Willis, W. (eds.): Contemporary Philosophical and Psychological Perspectives on Moral Development and Education. Cresskill, NJ: Hampton Press 2008, s. 185 – 220.
[12] Porov. Gleichgerrcht E., Young, L.: Low Levels of Empathic Concern Predict Utilitarian Moral Judgment, c. d.
[13] Tamže.

PaedDr. Petra Lajčiaková, PhD.
Katedra psychológie
Filozofická fakulta KU v Ružomberku
Hrabovská cesta 1
034 01 Ružomberok
lajciakova@ff.ku.sk