Začnem obrazom, ku ktorému ma inšpiroval jeden dávny rozhovor. Elektrická rozvodná sieť tvorí zložitý systém, ktorý dlhý čas budovalo mnoho ľudí. Dnes jeho nerušený chod zabezpečuje niekoľko zamestnancov v centrále. Vďaka nim má obrovský počet ľudí uľahčený život: nemusia sa starať o technické pozadie systému, stačí drobný pohyb zapnutia vypínača a rozsvieti sa svetlo, zohreje sa voda na kávu, spustí sa počítač a je možné písať článok… Nemusia všetci vedieť, čo všetko je za tým, ale niektorí by to vedieť mali. Tak aj filozofia a ďalšie humanitné disciplíny tvoria takéto skryté pozadie našich životov, nemusia ich všetci poznať do podrobností, ale mali by v spoločnosti byť tí, ktorí im rozumejú do hĺbky a pomáhajú udržiavať stabilitu našich racionálnych modelov, pomocou ktorých rozvíjame samých seba, spoločnosť aj náš vzťah k svetu.

Veľké otázky si ľudia kladú asi najmä v krízových situáciách, v čase životných zlomov jednotlivca alebo spoločnosti. Vtedy je otrasený základný rámec, do ktorého sú zasadené naše malé každodenné starosti, rozhodovania, hodnoty. Stačí si spomenúť na Boethiovu Útechu z filozofie.

Pre mnohých ľudí až toto je obdobie, v ktorom si vôbec uvedomujú existenciu širšieho rámca a tiež možností a spôsobov, ako ho prehodnotiť, ako nájsť odstup od svojich racionálnych schém. Vtedy sú otvorenejší pre možnosť venovať sa disciplínam, ktoré viac súvisia s rámcom než s praktickými otázkami všednej každodennosti.

J. R. Searle za mnohých hovorí, že filozofia kladie „rámcové“ otázky. To sú také, ktoré sa zvyčajne „zaoberajú skôr intelektuálnym rámcom nášho života než špecifickými štruktúrami vnútri týchto rámcov“. Takéto otázky si ľudia síce bežne nekladú, ale určité odpovede na ne, možno aj neuvedomované, sú predpokladom toho, aby sme si mohli klásť tie bežné otázky spojené s napĺňaním základných potrieb.

V tomto čase si také otázky kladú mnohí. Vražda investigatívneho novinára a jeho snúbenice dala otvorenosti pre rámcové otázky silný existenciálny náboj. My sa nevenujeme investigatíve, ale dúfame, že svojou prácou podporujeme kritické myslenie a vedomé prekračovanie bežných starostí našich malých svetov smerom k širším rámcom.

Ostium bolo od začiatku dielom kolektívu, ktorý zdieľal spoločné nadšenie. Počas rokov sa redakčné kolégium menilo a od posledného čísla sme si zvolili aj novú šéfredaktorku – Jaroslavu Vydrovú. Jarka bola od začiatku dušou časopisu a vykonala preň obrovské množstvo práce. Ako Tvoj predchodca Ti, Jarka, prajem ďalšie krásne a obohacujúce roky s Ostiom a skvelými ľuďmi okolo neho. Verím, že spolu svojou troškou prispejeme k zrelšej a citlivejšej spoločnosti.