Baďová, P.: Nový výskum starých príbehov. In: Ostium, roč. 14, 2018, č. 1.
Mariana Čechová a kolektív: Osnovné tematické algoritmy v slovesnom umení (s intersemiotickými a interdisciplinárnymi presahmi). Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 2016. 206 s.
Príbeh o Popoluške poznáme azda všetci. Stretávame sa s ním od detstva v rôznych verziách, spracovaniach, umeleckých žánroch, podobne ako s príbehom o Babe Jage. Autori recenzovanej monografie (Martin Boszorád, Mariana Čechová, Michaela Malíčková, Eva Pariláková, Ľubomír Plesník, Zoltán Rédey, Peter Zlatoš, Peter Žiak) si zvolili klasické rozprávky a naratívy ako východisko pre výklad osnovných tematických algoritmov v slovesnom umení. Podujali sa „doplniť súdobé poznanie najosnovnejších tematických algoritmov z hľadiska archetypálneho, (pre)historického, areálového, žánrového alebo aktuálne trendového“ (s. 8). Pojem tematického algoritmu definovali hneď v úvodnej časti publikácie. Ide o príbehový vzorec, schému, model, ktorý sa vyskytuje vo viacerých umeleckých textoch. So zázemím skúmanej (na Slovensku takmer neznámej) problematiky sa čitateľ môže oboznámiť najmä v prvej kapitole monografie. Predstavuje výskumy, ktoré uskutočnili Vladimir Jakovlevič Propp, Herman Northrop Frye, Marian Roalfe Coxová, Antti Aarne, Stith Thompson, Hans-Jörg Uther, Raymond De Loy Jameson, Anna Birgitta Roothová, Harold Bayley, Fay Beauchampová, Viera Gašparíková, Božena Filová a ďalší. Prvá kapitola zároveň preukazuje univerzálnosť tematického algoritmu popoluškovského príbehu a odhaľuje jeho súčasti – protagonistov/protagonistkin postup spojený so strácaním a znovunadobúdaním pôvodného statusu hrdinu/hrdinky (ďalej rozvíjaný v druhej kapitole) a konfrontáciu postavy s antagonistom (analyzovanú v tretej kapitole).
Monografia je usporiadaná v dvoch oddieloch podľa zvolených prístupov k osnovným tematickým algoritmom. Prvý oddiel Interpretačno-typologický nukleus (1. – 3. kapitola) sa venuje „interpretačno-deskriptívnemu a typologicko-klasifikačnému postihnutiu osnovných tematických algoritmov“ (s. 9). Osviežujúco a čitateľsky pútavo pôsobia interpretácie arcinaratívov, mýtov, románov, filmov a seriálov, organicky včlenené do hlavnej línie výkladu.
Druhý oddiel monografie nesie názov Metodologicko-pojmoslovný apendix. Táto časť spisu upevňuje predstavený výskum, je jeho pevným koncepčno-metodologickým pozadím. Zároveň čitateľovi ponúka definície literárnovedných i estetických pojmov a výklady vzťahov medzi textom, realitou a jazykom v ich aktuálnej platnosti. Metodologicko-pojmoslovný apendix zastáva, ako autori sami uvádzajú, funkciu terminologického slovníka, má však podobu súvislého výkladu. Doplňme, že apendix ako slovník môže byť veľmi osožný pre kohokoľvek, kto sa zaujíma o súčasné umenovedné myslenie.
Text publikácie je dôkladne koncipovaný, informačne hutný. Autori čitateľa sprevádzajú, prihovárajú sa mu kultivovaným a štýlovo zjednoteným jazykom, výklad často abstrahujú do schém, komparačných tabuliek či grafov.
Po prečítaní pomerne rozsiahlej publikácie možno skonštatovať, že autorom sa podarilo naplniť cieľ, ktorý si stanovili. Monografia – výsledok ich hĺbkového tematologického umenovedného výskumu rozširuje a prináša nové poznatky o osnovných tematických algoritmoch platných vo fikčnom svete umeleckých diel. Text je primárne určený odbornej verejnosti, avšak môže osloviť aj „nevedecky“ orientovaného čitateľa. Autori v každej časti spisu totiž nestrácajú zo zreteľa presah problematiky k životnému svetu človeka, analógiu príbehových a existenciálnych vzorcov.
Mgr. Petra Baďová, PhD.
Ústav literárnej a umeleckej komunikácie
Oddelenie semiotických štúdií
FF UKF v Nitre
Štefánikova 67
949 74 Nitra
e-mail: pbadova@ukf.sk