Heinz-Peter Röhr: Nedostatečný pocit vlastní hodnoty. Praha: Portál 2013, 174 s.

Skvelý nemecký psychoterapeut Röhr sa vo svojej novej knihe venuje problematike týkajúcej sa pocitu vlastnej hodnoty. Opisuje sebadeštruktívne vnútorné programy, ktoré v nás pôsobia od raného detstva a bránia nám v spokojnosti a šťastí. Pripodobňuje ich k softwaru v počítači, ktorý však umožňuje len niektoré operácie. V knihe ponúka cestu, ako spoznávať a prekonávať tieto staré programy a ako inštalovať nové programy, ktoré otvoria nové možnosti.

Celá kniha je rozdelená do troch častí: sila tajných programov, antiprogramy-falošná spása a nové programy pre lepší život. V prvej časti sa venuje tomu, ako vzniká škodlivý vnútorný program a vysvetľuje jednotlivé druhy tajných programov. V našom mozgu sú inštalované už počas raného detstva určité programy a vzorce, ktoré môžu byť adaptívne alebo dysfunkčné. Nedá sa ich tak ľahko zbaviť, nakoľko nám boli vpísané emocionálnou cestou a sú súčasťou našej osobnosti. Tieto negatívne programy vznikli na základe nejakých ťažkých zážitkov v detstve a obmedzujú fungovanie človeka v dospelosti. Je potrebné im porozumieť a namiesto antiprogramov, ktoré sme vyvinuli na potlačenie trápenia, vytvoriť nové funkčné programy.

Tajné programy sa vpečaťujú často do šiesteho roka života dieťaťa pod vplyvom postojov vzťahových osôb. V rodine vzniká program určujúci pocit vlastnej hodnoty. Nakoľko sa vytvoril tento program v ranom veku, je náročné ho meniť. Ak človek bojuje proti tomuto starému vzorcu, len ho tým posilňuje. Dôležité je rozpoznať svoj program a postupne ho meniť inštalovaním nových programov. Autor vysvetľuje rôzne druhy dysfunkčných programov, ktoré negatívne vplývajú na pocit vlastnej hodnoty: „som nevítaný“, „som nedostatočný“, „mal by som byť iný“, „som bezcenný“, „som vinný“, „všetko robím zle“ atď. Korene týchto programov sú často v tom, nakoľko sa dieťa cíti byť zrkadlené rodičmi, či sa v ich očiach vzhliada ako vzácne, vítané a milované.

Druhá časť knihy je venovaná antiprogramom, ktoré si ľudia vytvorili nevedome s cieľom vymazať deštruktívne programy. Antiprogramy však ponúkajú iba zdanlivé riešenie a v skutočnosti držia človeka v začarovanom kruhu. Röhr ponúka prehľad rôznych antiprogramov, ktoré sa vyvinuli ako odpoveď na deštruktívny program. Reakciou na tajný program „som nedostatočný“ môže byť antiprogram založený na podávaní výkonov a dosahovaní úspechov, čím sa človek snaží získať pocit svojej hodnoty. Reakciou na pocit vlastnej nedostatočnosti môže byť aj snaha o dokonalosť – perfekcionizmus, ktorý však nevedie človeka k spokojnosti. Autor vysvetľuje ďalšie antiprogramy, ako je napr. workoholizmus, snaha o moc, skrývanie sa za maskou, extrémna prispôsobivosť, neplodné úvahy, šport, násilie, sex, konzum atď. Mnohé veci sa môžu stať antiprogramom, ak sú používané ako reakcia na tajný program. Ak je človek presvedčený, že musí toho veľa urobiť, aby ho iní mali radi, je riziko, že si vytvorí antiprogram z pomáhania a bude rolou záchrancu zvyšovať pocit vlastnej hodnoty. Ľudia, ktorí nezažili dostatok lásky a prijatia od vzťahových osôb, môžu klásť neprimerané nároky na svojich partnerov a očakávať od nich zhojenie raných zranení. Oslobodiť sa od antiprogramov je náročné, býva to sprevádzané niečím takým, ako sú abstinenčné príznaky. K opusteniu antiprogramov je dôležité mať vytvorené nové funkčné programy.

Človek nie je vinný za to, aký tajný program je v ňom nainštalovaný, ale je zodpovedný za to, čo s ním urobí. Spoznať starý program, rozpoznať antiprogramy vyvinuté proti nemu a objavovať nové adaptívne programy – to predstavuje cestu k skutočnému riešeniu. Tomu sa venuje autor v tretej časti knihy. Zavádzanie nových programov býva spojené s ťažkosťami. Nie je ľahké zbaviť sa toho, s čím človek doteraz žil. Proti novému programu môže prísť silný vnútorný odpor, ale čím je silnejší, tým istejší si človek môže byť, že objavil pre seba ten pravý nový program. Röhr ponúka prehľad a vysvetlenie nových funkčných programov. Nové programy sú protikladom tajných programov a majú byť formulované pozitívne. Namiesto starého programu „som nevítaný“ sa inštaluje nový vzorec „som vítaný“, ktorý ovplyvňuje všetko, čo človek robí a ako sa cíti. Odpoveďou na životný pocit, že človek si nezaslúži, aby ho mal niekto rád, je nový program „som hodný lásky“. Namiesto potlačovania pocitov môže prísť adaptívny program „mám právo na svoje pocity“. Nové programy potrebujú určitý čas na ustálenie. Dôležitý je princíp malých krokov, ktoré poskytujú dostatok času na integráciu nových zmien.

Starý program bol inštalovaný v detstve a stal sa súčasťou osobnosti. Nový program musí byť emocionálne zakotvený, aby nezostal len na povrchu. Pomáha tomu dobrý vzťah s terapeutom a práca s vnútorným dieťaťom, ktorá umožňuje ošetriť jeho zranenia.

Autor poukazuje na to, že pri zavádzaní nových programov do života je potrebné rátať s regresiou, ktorá nie je dôvodom na rezignáciu. Je to prirodzená súčasť osobnostného vývinu. Dôležité je, aby sa človek na seba nehneval za svoje regresie, ale vedel ich akceptovať a používať ich ako podnet k tomu, aby sa znovu viac zameral na svoj nový program.

Celá kniha je ukončená krátkymi kazuistikami ilustrujúcimi prácu s odhaľovaním tajných programov a zavádzaním nových funkčných programov.

Kniha je vhodná pre každého človeka, ktorý vníma, že ho obmedzujú v živote staré nefunkčné programy a chce sa od nich oslobodiť. Každý program môže byť zmenený, aj ten, ktorý je v nás už dlho. Chce to len odvahu, dobrý vzťah s terapeutom a trpezlivosť so sebou. Prajem úspešné zavádzanie nových programov, ktoré vedú k životnej spokojnosti a šťastiu.

Mgr. Tatiana Sabová
psychologička a psychoterapeutka
Zitako, s.r.o.
Neštátna psychologická ambulancia
Banská Bystrica