V príručkách pre polročné dojčatá sa uvádza: zaveďte pravidelné rituály – k jedeniu, spaniu, hre, zábave aj učeniu. Toto celkom nenápadné pravidlo, ktoré sme sa so ženou chystali uplatniť na našom dieťati, ma priviedlo k poznaniu, že každodennosť sa skladá z jednoduchých aj zložitejších rituálov a každý z nás je naučený nasledovať isté formy rituálneho správania. A tiež, že ak dieťa isté rituály nenaučíme, riskujeme vážne poruchy, o čom by vedeli rozprávať najmä psychológovia.
Vo všeobecnosti sa rituál definuje ako akýkoľvek predpísaný systém konania (platí to tak vo sfére sakrálnej, ako aj profánnej). Susan Preston Blierová, profesorka dejín umenia a afroamerických štúdií na Harvardskej univerzite, píše, že rituálu sú vlastné na jednej strane stagnácia (časová viazanosť, štruktúra, podobnosť) a na druhej strane prechod (zmena, pohyb, rozdielnosť). Zdieľanie rituálov spája partnerov, priateľov, komunity, obce aj celé národy. Tajný rituál môže byť kľúčom k vstupu medzi „vyvolených“ a naopak porušenie niektorých rituálov môže viesť k sankciám.
Každý, kto sa zaujíma o výtvarné umenie, sa už isto pasívne alebo aktívne podieľal na verejnom rituáli zvanom vernisáž. Povedzme, výstavu súčasného umenia nerozpoznáte ani tak podľa toho, aký druh objektov sa v galérii nachádza, ako skôr podľa toho, že okrem stanoveného času trvania (spravidla je to mesiac) je jednoducho v jeden večer (takmer vždy je to večer, nikdy nie ráno alebo cez obed) rituálne otvorená. Okrem samotného otvorenia už nič nemusí zodpovedať našim predstavám o „výstave“. Môžeme tam nájsť čerstvý nákup z hypermarketu, vypustenú paru, zabudnutý spacák alebo čarbanice po stenách. Spôsob, akým sa výstava otvorí pre verejnosť, hovorí o výstave aj galérii dosť veľa. Niektoré výstavy bývajú otvárané za účasti politikov, celebrít, zberateľov, novinárov, iné za prítomnosti pozvaných hudobníkov alebo dídžejov. Býva dobrým zvykom, že kurátor prečíta úvodnú reč a privíta publikum. Potom nasleduje prudký pohyb davu k… pohárikom s bielym alebo červeným vínom a ak je dobrý sponzor, nechýbajú ani pagáče. Postupne sa začnú utvárať debatné krúžky a návštevníci po sebe veľavýznamne pokukujú, zdravia sa, prípadne sa aktívne ignorujú.
Čítanie časopisu sa tiež môže stať rituálom a následne príležitosťou k debatám a polemikám. Dobrý časopis predstavuje myslený bod (uzol), okolo ktorého sa sústreďujú prispievatelia, pravidelní čitatelia a napokon aj tí celkom náhodní „preklikávači“. Hoci Ostium ako internetový časopis zatiaľ nemá vôňu čerstvo vytlačených stránok a listuje sa v ňom rolovaním myškou, vyzývam Vás, aby ste si s týmto číslom zaviedli nejaký malý rituál, ktorý uplatníte aj pri čítaní nasledujúcich čísel. Napríklad, uvarte si svoj obľúbený čaj, pustite si dobrú hudbu alebo si len tak pískajte. Týmto prianím teda rituálne končím svoj rituálny úvodník o rituáloch a rituálne Vás pozývam: prosím, vstúpte.
Daniel Grúň