Keď sme robili minulé Ostium, úvodník prišiel posledný. Písal ho Matúš Porubjak a jeho prvá veta ma celkom pobavila. Nestíhal. Napriek tomu bolo číslo pripravené načas a pokiaľ ma pamäť neklame, dokonca v predstihu. Už sme si začali zvykať, že to tak bude vždy. Ako vidíte, toto číslo mešká a priznávam, že som to bol ja, kto zapríčinil sklz. Nebudem sa vyhovárať na to, že mám veľa práce – chcem skôr povedať, že odkedy mám práce veľa, uvedomujem si, čo znamená písať do periodika, ako je toto. Chcem vysloviť uznanie tým, ktorí napriek množstvu iných povinností „stíhali“ a poslali svoje príspevky.

Prvým z nich je Daniel Grúň, ktorého štúdia o Dominikovi Tatarkovi vrhá nové svetlo na spisovateľa. Autor upriamuje pozornosť na jeho víziu kultúry, vyjavujúcej sa vo výtvarnom umení – presnejšie v sochárstve. Súčasťou článku sú archívne fotografie s Dominikom Tatarkom. Ďalší príspevok poteší nielen filozofov, ktorí sa špecializujú na antiku, ale aj historikov či lingvistov. Andrej Kalaš ponúka preklad zlomkov k pyrrhónizmu, ktoré na Slovensku zatiaľ neboli publikované. Tým, ktorí poznajú písmenká gréckej alfabety, odporúčam bilingválnu verziu na konci článku.

Obrázkov je v tomto čísle naozaj dosť. Okrem reportážnych záberov z Izraela od Jany Trajtelovej, ktoré robia kulisu jej „izraelskej“ ceste, je tu opäť Galéria. Vystavujeme v nej desať fotografií Alexandry Borsíkovej. Tie rozprávajú jej vlastný príbeh, samozrejme, bez slov.

Nakoniec by som chcel upozorniť na poslednú sekciu. Nie je náhoda, že pomer medzi Štúdiami a prídavkami v Supplemente kolíše. Zrejme to súvisí s ročnými obdobiami, ktoré sú na akademickej pôde vlastne iba dve. V zimnom období býva viac štúdií. Akademici neradi píšu v lete, obzvlášť nie vtedy, keď je také pekné ako to, ktoré sa práve končí. Zato sa však na konci akademického roka nazbierajú študentské práce a medzi nimi sa nájdu vždy také, ktoré by bola škoda založiť do fascikla na katedre. Ani minulý rok nebol výnimkou a preto sme sa rozhodli dať priestor študentským prácam, ktoré stoja za prečítanie. Ich autormi sú Mišo Lipták, Katka Sedláková, Denisa Ďurišová.

Nie je samozrejmosťou, že sa nájdu ľudia, ktorí sú ochotní bez nároku na honorár napísať štúdiu či recenziu. Skôr než sa takíto nenájdu vôbec, som rád, že vás môžem pozvať na spríjemnenie pracovných prestávok alebo predlžujúcich sa večerov.