Traumy sa vynárajú z tmy

Šipöcz, J.: Traumy sa vynárajú z tmy. In: Ostium, roč. 6, 2010, č. 3.

Slovenský fotograf Ján Šipöcz sa narodil roku 1983 v Bratislave, v súčasnosti žije v Prahe a v Bratislave. Je absolventom Školy úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave (odbor Úžitková fotografia) a Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, kde navštevoval Ateliér fotografie pod vedením odborného asistenta Mgr. art Filipa Vanča a Ateliér výtvarnej fotografie pod vedením prof. Miloty Havránkovej. V roku 2006 absolvoval zahraničnú stáž na Akademii Sztuk Pięknych v Poznani v Poľsku.
Ján Šipöcz sa zúčastnil fotografických workshopov 4noci-4dni (Kremnica), FOTOTYPO (Bratislava), 2D-3D (Kremnica), Donarch (Donovaly) a súťaží Kultúrne dedičstvo vo fotografii 2002 a Kultúrne dedičstvo vo fotografii 2003 (organizovaných Radou Európy) a Plagátová súťaž Fondu OSN pre populáciu v New Yorku, kde sa v národnom kole v kategórií nad 18 rokov umiestnil na 1. mieste.
Od roku 2004 je členom fotografickej skupiny JeBe (spolu s Barborou Haviarovou) a zakladajúcim členom združenia fotografov PHOTOPORT (združenie založené roku 2006, viac informácií na www.photoport.sk, www.photoportgallery.com).

Pochádzate z Bratislavy, kde ste vyštudovali fotografiu na strednej a vysokej škole. Ako hodnotíte kvalitu fotografickej tvorby a jej prezentácie v našom hlavnom meste?
Je dobre, že sa fotografia v Bratislave prestala točiť len okolo jednej, dvoch inštitúcií, že vznikli alternatívy. Prináša to väčšiu diverzitu, rozmanitosť prezentácie domácich i zahraničných autorov. V Bratislave je však kvalita fotografie rôzna. Digitalizáciou sa stala masovou zábavou, koníčkom. Ľudia fotografujú, fotografii však nerozumejú. Pekné fotografie si buď odfotografujú sami (svoje krásne deti, zvieracích miláčikov, milujúce priateľky), alebo si ich kúpia v Baumaxe. Na druhej strane som rád, že sa fotografia objavuje na aukciách súčastného umenia a že sa objavujú prví zberatelia.

Spolu s Barborou Haviarovou ste vo fotografickej skupine JeBe. Ako by ste charakterizovali túto spoluprácu? Čo Vás k nej priviedlo?
Skupina JeBe vznikla zo spoločného stavu mysle, ktorý sme spolu s Be prežívali počas 12-hodinových zmien v jednom minilabe, kde sme obaja pracovali. JeBe je fonetickou skratkou prvých písmen našich prvých mien. Tento stav nás podnietil k prvým spoločným projektom, ktoré sa vyvinuli od cvičení do školy až po semestrálne práce… Je to kamarátstvo.

Ste spoluzakladateľom združenia Photoport. Minulý rok vyšla i rovnomenná kniha, kde je jedna kapitola venovaná vašej tvorbe. Mohli by ste tento publikačný projekt priblížiť? Ako súvisí s aktivitami združenia Photoport?
Photoport sme založili, lebo sme mali potrebu urobiť/robiť pre fotografiu viac než ju len študovať a používať… Keďže nám nikto nechcel dať priestor na prezentáciu, rozhodli sme sa, že si ho vytvoríme sami. Tak vzniklo združenie, ktoré sme založili s Be a Filipom Vančom. Spustili sme prvý projekt, druhý projekt, vznikol časopis, galéria. Názov knihy je Photoport – výzvy súčasnej slovenskej fotografie a je snahou o zdokumentovanie nástupu novej generácie slovenských fotografov. Koncepciu a výber autorov vytvorili Lucia Gavulová, Michaela Paštéková, Jozef Kovlačík a Filip Vančo. Cítim sa byť súčasťou tejto nastupujúcej generácie a verím, že tých kapitol bude viac…

Mohli by ste v základných rysoch charakterizovať vašu fotografickú koncepciu? K akým prejavom vo svojej tvorbe inklinujete, čo vás inšpiruje?
Všetci bažia po novinkách, atrakciách, snažia sa byť originálni, inovatívni, výrazní, trendy, aktuálni, iní, zaujať, byť kontroverzní, perverzní, limited edition, Superstars! Všade okolo nás je neuveriteľné množstvo informačného balastu, ktorý denne vstrebávame a vôbec ho nepotrebujeme. Vyčerpáva nás, no nedá sa ignorovať. A pritom nám unikajú jednoduché a podstatné veci, základné pocity… Ja si všímam objekty, priestor okolo seba. Námety, ktoré ma zaujmú, si vyberám intuitívne. Rád ľudí sledujem, ale nefotografujem. Fotografujem predmety, zátišia, často tak, ako keby ich niekto práve opustil a odišiel. Stále je tam prítomný odkaz na človeka. Fotografiu kompozične čistím, aby divákovi nedávala možnosť ľubovolne interpretovať, čítať ju inak, ako chcem ja. To, ako obraz „spracuje“, je už však samozrejme na ňom. Dôležité je, aby mal snahu „spracovať“ ho.

Kam by ste situovali vašu tvorbu z hľadiska súčasných fotografických trendov? Máte nejaké vzory z oblasti fotografie alebo inej umeleckej oblasti? Ak áno, aké?
Myslím si, že dnes sa už nedá hovoriť o nejakých súčasných trendoch. Už aj tých trendov začína byť veľa… Nijaký vzor mi nenapadá.

V aktuálnom čísle časopisu Ostium vystavujeme vašu fotografickú sériu „Traumy z detstva“. Mohli by ste uviesť, na aký podnet tento fotografický projekt vznikol? Ak išlo o zadanie semestrálnej práce, aká bola téma? Aké prostriedky a prístup ste zvolili na jej spracovanie?
K traumám som sa dostal, keď som mal 25 rokov a nedokázal som dojesť špenát z vajcom. Podvedome. I na protest. Keď som si naložil veľa, posledné sústa sa vo mne zháčili. A potom prišla tá kožka z mlieka, a ďalšie… Tému som si vybral sám a formu som zvolil takú, aby fotografia hovorila len o konkrétnej spomienke a nedávala možnosť obraz interpretovať inak. Traumy sa na fotografiách vynárajú z tmy – ako spomienky z podvedomia…

Séria fotografií Traumy z detstva reflektuje obavy zo znepokojujúcich podnetov. Mám dojem, že v tomto projekte interagujú dve veci: vnímanie zobrazených „traumatických“ podnetov sa spája s vašimi vlastnými zážitkami z detstva a zároveň vás detstvo zaujíma modelovo – ako obdobie, keď si zvykneme tieto podnety uvedomovať a intenzívnejšie ich vnímať. Zároveň si však uvedomujeme, že pohľad na tieto „staré“ traumy v nás prebúdza obavy, ktoré nás dosiaľ celkom neopustili. Možno váš projekt takto chápať? Ako by ste ho charakterizovali vy sami?
Tým, že som spracoval tému detských tráum, som sa snažil trochu odľahčiť tému tráum. Sú to malé traumy, detské. Rozhodol som sa o nich hovoriť. Ukázal som ich, priznal, definitívne sa s nimi vyrovnal. Teraz prišiel rad na divákov. Majú nejaké traumy? Vedia o nich, alebo ich zatlačili do podvedomia? Sú schopní o nich hovoriť? Sú s nimi vyrovnaní? Sú oveľa horšie/väčšie traumy než kožka z mlieka, ale aj s nimi sa dá vyrovnať… Zaujímavé je, že za mnou na výstavách chodia ľudia a rozprávajú mi o svojich traumách. To ma teší, vtedy viem, že tie fotografie „fungujú“…

V posledných troch rokoch ste mali viaceré výstavy, vaše fotografie bolo možné vidieť nielen doma, ale aj v zahraničí (vo Fínsku, Rakúsku, Českej republike). Predpokladám, že je to z hľadiska vašej kariéry dôležité. Ktorú z výstav považujete za najdôležitejšiu a prečo?
Samozrejme, vystavovať je hneď po tvorbe druhá najdôležitejšia vec. Momentálne sú pre mňa najdôležitejšie dve výstavy – v Lučenci a v Bratislave. Za dôležitý považujem i Viedenský veľtrh s umením a výstavu Magisterských diplomoviek.

Plánujete v najbližšom období nejaké ďalšie výstavy či iné projekty?
Momentálne pripravujem dve výstavy. Série Traumy z detstva, Biela labuť a ďalšie fotografie budem vystavovať od 28. 8. do 8. 9. v galérií Priestor v Lučenci. V čase od 9. 9. do 5. 10. pripravujem výstavu vo Photoportgallery na Grösslingovej 21 v Bratislave, kde bude možné vidieť (okrem sérií Biela labuť a Sucháre) aj nové fotografie. Na obe výstavy srdečne pozývam. V novembri bude združenie Photoport prezentovať slovenskú fotografiu na veľtrhu Paris photo a v decembri pripravujeme viacero výstav v Prahe na Minifestivale slovenskej fotografie.

Za rozhovor ďakuje Michaela Fišerová.

Fotografie Jána Šipöcza bolo možné vidieť na týchto výstavách:

Na Slovensku:

For sale II. (Photoportgallery, Bratislava 2008), Vnútri (Galéria mladých, Nitra 2008), Projekt 50 slov (fotografie v MHD, Bratislava 2007, 2008, 2009), Výstava fotografickej skupiny JeBe (Photoportgallery, Bratislava 2008), For sale I. (Photoportgallery, Bratislava 2008), Bakalárske práce z Katedry fotografie VŠVU (Open gallery, Bratislava 2007), Žil a tvoril doma, ale aj v zahraničí (Galéria 340*, Bratislava 2007), Prvý polčas (Galéria Medium, Bratislava 2007), Projekt 40 slov (Bratislava 2006), JeBe v BB (Irish Pub, Banská Bystrica 2006), Cesty (Habánsky dom, Veľké Leváre 2004), Francúzsko vo fotografií (Francúzsky Inštitút, Bratislava 2003), Kryštalizácia (Café u Mňa, Bratislava 2002), Portréty (Art kino Istropolis, Bratislava 2000), Výstava magisterských diplomových prác Katedry Fotografie na VŠVU (Dom fotografie, Bratislava 2009), Druhý polčas (Galéria Medium, Bratislava 2009)

V zahraničí:

Photoport vol. 1. (galéria Universita, Jyväskylä, Fínsko 2010), Brno Art Fair (Veletrhy, Brno, ČR 2009), Photoport vol.1. (Mestská knižnica, Ulvila, Fínsko 2009), Viennafair 09 (Messe Wien, Viedeň, Rakúsko 2009), Praguephoto 09 (Mánes, Praha, ČR 2009), Mesto ako ateliér (Galerija Photon, Ljubljana, Slovinsko 2009).