Robert J. Sternberg: Láska je príbeh: nová teória vzťahov. Bratislava: Ikar 2008, 201 s.

Robert J. Sternberg patrí k výnimočným odborníkom v psychológii, ktorí i v súčasnosti produkujú nové teórie v oblastiach, kde sa väčšina profesionálov obmedzuje na spoznávanie a spracovávanie už existujúcich faktov. Prekračuje tým horizonty zaužívaných prístupov a prezentuje na jednej strane vysoko originálne a odborne fundované pohľady a na strane druhej stále široko prístupné a prakticky využiteľné teórie.

Robert J. Sternberg vyštudoval psychológiu na Yale University (1972) a doktorát získal na Stanford University (1975). Relatívne skoro začal byť vplyvným psychológom a v roku 1981 ho APA (Americká psychologická asociácia) ocenila titulom Early Career Contribution to Psychology. Neskôr sa stal jej predsedom a ako dekan riadil Filozofickú fakultu súkromnej, na výskum špecializovanej Tufts University (Medford, Massachusetts). K dominantným oblastiam jeho záujmu patrí predovšetkým problematika inteligencie (je autorom triarchickej teórie inteligencie, ktorá našla praktické vyústenie v novom inteligenčnom teste STAT – Sternberg Triarchic Abilities Test), tvorivosti a v neposlednom rade venuje intenzívnu pozornosť láske ako špecifickému interpersonálnemu vzťahu.

Monografia Láska je príbeh: Nová teória vzťahov vznikla po desaťročiach intenzívnej práce na poli medziľudských vzťahov. Predchádzal jej výskum a množstvo publikácií (najvýznamnejšia The Triangle of Love, 1988), ktoré pôvodne prezentovali autorovu triangulárnu teóriu lásky. Podstatu tvorila koncepcia, že v každom vzťahu sa v rozličnej miere kombinujú tri komponenty lásky – intimita, vášeň a záväzok, pričom miera ich zastúpenia určuje charakter (typ) lásky. Postup, akým sa Sternberg prepracoval od svojej staršej idey k novšej teórii lásky prezentovanej práve v knihe Láska ako príbeh, odráža jeho svojský prístup k riešeniu problémov. Triangulárna teória pomerne jednoducho, no výstižne popisovala jednotlivé typy lásky a stala sa úspešnou a rozšírenou. Bola originálna a zároveň veľmi prístupná: spĺňala všetky predpoklady, aby mohla na dlhú dobu zostať jednou z hlavných teórií vo svojej oblasti. Profesionálny a odborný prístup hraničiaci s perfekcionizmom typickým pre odborníka v oblasti psychometrie však viedol k jej spochybneniu v okamihu, keď narazila na ťažkosti vysvetliť niektoré aspekty skúmanej problematiky. Veľkým pozitívom Roberta J. Sternberga je jeho prístup k aplikačným potenciám skonštruovaných teórií. Dôležitou podmienkou je ich funkčnosť v praxi, čo povyšuje jeho prácu na celospoločensky prínosnú. Práve tento charakter Sternbergovho prístupu sa odráža i v publikácii Láska je príbeh: Nová teória vzťahov.

Hlavným cieľom monografie (popri nemenej dôležitom prezentovaní novej teórie) je nájsť odpoveď na otázku: „Prečo v niektorých vzťahoch láska pretrváva, kým iné stroskotávajú a končia rozchodom?“ Je nesporné, že konzumný spôsob života sa odráža i v medziľudských vzťahoch. Ľudia spolu žijú najmä preto, že chcú saturovať svoje potreby prostredníctvom vzťahov s inými, túžia a potrebujú napĺňať svoje citové potreby. Ak partner nie je viac schopný/nechce túto úlohu plniť, končí aj podstatný dôvod pre vzájomné spolužitie. Zveľadenie majetku, založenie rodiny, vytvorenie párového zväzku, posilnenie spoločenskej pozície už nie sú primárnymi dôvodmi na uzatvorenie manželstva. Ľudia cítia, že chcú predovšetkým zažiť pocit vzájomnej blízkosti a naplnenia potrieb prostredníctvom vzťahov s inými. Ak tieto základné charakteristiky pominú, pominie i dôvod na spolužitie. V tomto kontexte je publikácia prinášajúca revolučný pohľad na podstatu vytvárania partnerstiev vysoko aktuálna a spoločensky prínosná. Podstatou inovatívneho prístupu R. J. Sternberga je pohľad na to, čo si pod vzťahom lásky a jeho priebehom jednotlivec predstavuje. Podľa autora je táto predstava dôsledkom našich skúseností so vzťahmi (či už našimi vlastnými v detstve, adolescencii a dospelosti, alebo tými, ktoré sme videli u našich blízkych), akýsi príbeh, rozprávka o láske, ktorú sa pokúšame naplniť. Láska nie je vecou rozumu, racionálneho výberu. Ide o myslenie s naratívnymi prvkami – myslenie holistické, intuitívne, nelogické a spontánne. Také sú i príbehy, podliehajú intuitívnym a zážitkovým pravidlám, nie logickým a racionálnym. V každom človeku je skrytá predstava o tom, s kým a ako by mal ľúbostný vzťah prežiť. Ak sa stretnú dvaja ľudia s podobnými predstavami, príbehmi, je predpoklad, že ich spolužitie bude harmonické. A naopak – ľudia sa nerozchádzajú preto, lebo ich vzťah je búrlivý, plný hádok, ale preto, lebo príbeh o láske, ktorý v sebe nosia, sa nevyvíja podľa predstáv. Vysvetľuje to, prečo niektoré zdanlivo ideálne páry končia rýchlym rozchodom a manželstvá plné hádok a nespokojnosti môžu vydržať po celý život.

Výsledkom autorovho príznačného perfekcionizmu, ktorým sa snažil napraviť nedostatky predošlej teórie, je 26 modelových príbehov lásky založených na type (obsahu) úloh, ktoré partneri v konkrétnych príbehoch zohrávajú. V konkrétnych podobách tak ide o: príbeh sebaobetovania, príbeh učiteľ-žiak, mocenský, policajný, pornografický a hororový príbeh (zaradené do skupiny asymetrických príbehov); ďalej vedecko-fantastický, zberateľský, umelecký, domácky, náboženský, hráčsky príbeh a príbeh uzdravenia (skupina tzv. predmetných príbehov); cestovateľský, krajčírsky, záhradný, obchodný príbeh a príbeh závislosti (zaradené do skupiny spolupracovníckych príbehov); potom rozprávkový, historický, vedecký a kuchársky príbeh (rozprávačské príbehy); no a napokon vojnový, divadelný príbeh spolu s mysterióznym a humorným (tvoriace poslednú skupinu žánrových príbehov). Každý z príbehov lásky má svoj teoretický konštrukt vsadený do uvedených piatich všeobecnejších kategórií (skupín), pričom okrem jasného popisu podstaty príbehu v ňom vystupujú i reálne dvojice predstavujúce konkrétne formy partnerstiev a lásky. Autor sa snaží pomocou týchto skutočných protagonistov načrtnúť podstatu daného príbehu tak, aby čitateľ vedel, či je daná schéma (typ) preňho charakteristická. Overenie tejto skutočnosti má zaručiť diagnostika príbehu, ktorú predstavuje súbor otázok, na ktoré pri každom príbehu čitateľ odpovedá, a tým zisťuje, nakoľko sa jeho vlastná predstava lásky zhoduje s daným typom príbehu.

Realizácia tejto výnimočnej idey však zaostáva za očakávaniami vyplývajúcimi zo skúseností zo Sternbergových prác. Vymedzenia jednotlivých typov sú pomerne vágne, kritériá diferenciácie až príliš priepustné. Čitateľ, oboznamujúc sa s jednotlivými príbehmi, má pocity študenta medicíny, ktorý štúdiom každej diagnózy nachádza väčšinu symptómov na sebe samom a prepadá ho panika, že trpí množstvom chorôb. Trvá mu potom dlhú dobu, kým prestane svoje symptómy úzkostlivo sledovať a jeho optika sa vráti do „normálu“. Podobným procesom prechádza v knihe aj čitateľ – zdá sa mu, že väčšina kritérií z až príliš mnohých príbehov sa týka práve jeho predstáv ľúbostného vzťahu, navyše je neustále zneisťovaný autorovými upozorneniami a svedectvami o tom, že ľudia si svoje príbehy málokedy uvedomujú, často ich zle interpretujú a dokonca, ak im odborník poskytne analýzu a zoznámi ich s ich vlastnými predstavami, nie vždy im uveria. Príbehy lásky, ktoré si v sebe nosíme, sú intuitívne, často nepoznané, a dokonca aj prekryté inými, nesprávnymi predstavami. Často sa nám zdá, že náš partner je ten „pravý“, no analýza autora ukáže náš omyl a postaví nás pred neprekonateľné rozdiely. Vysvetlí, prečo sú zle vyzerajúce vzťahy (plné hádok a násilia) vlastne dobré, a naopak, prečo sú harmonické manželstvá odsúdené na zánik. Ak chce čitateľ spoznať pravdu a očakáva, že prostredníctvom kategorizácie príbehov a diagnostiky dospeje k zisteniu toho, ktorý príbeh je príbehom jeho predstáv o láske, môže byť sklamaný. Roztriedenie pôsobí skôr ako prvý pokus nejakým spôsobom nájsť niečo spoločné pre istú skupinu rozličných druhov príbehov, s ktorými sa autor vo svojej praxi stretol (čo je chvályhodný posun, keďže s presvedčením, že každý vzťah je neopakovateľný a jedinečný súhlasí väčšina teoretikov i „praktikov“ lásky), no chýba mu akýkoľvek systém, skutočná kategorizácia. Prečítaním publikácie čitateľ prichádza o mnohé ilúzie, zisťuje, že neplatí množstvo z jeho presvedčení a pravdepodobne láske rozumie ešte menej… Avšak na druhej strane, teraz už vie prečo.

Robertovi J. Sternbergovi nemožno uprieť poctivosť v práci i výskume – len čo zistí nedostatky svojich teórií, neváha sa k nim priznať a pracovať na lepšej koncepcii. Publikáciu Láska je príbeh: Nová teória vzťahov treba považovať za prvý krok na ešte dlhej ceste autora pri predstavovaní inovatívnej koncepcie vzťahov lásky, ktorú bude pravdepodobne časom dopĺňať. Napriek spomínaným výhradám jej nemožno uprieť revolučnú myšlienku chápania podstaty vzťahov, ktorá vo svojom princípe nachádza odozvu u každého z nás. Väčšina ľudí vnútorne cíti, že sny a túžby sú práve tým meradlom, ktoré určuje našu spokojnosť. A tak ak po čase prestaneme na sebe úzkostlivo sledovať symptómy jednotlivých príbehov a vrátime sa do „normálu“, uvidíme aj čaro teórie príbehov lásky, ktorá nám poodhalila opäť niečo z tajomstiev, ktoré sú nám v živote skryté.


PhDr. Slávka Démuthová, PhD.
Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Námestie J. Herdu 2
917 01 Trnava
demuthovci [zavináč] yahoo.com