Motýľ, B.: Teológia – praktická veda. In: Ostium, roč. 4, 2008, č. 4.
Michal Chabada: Filozofické aspekty teológie Jána Dunsa Scota. Bratislava: Univerzita Komenského 2008, 128 s.
Michal Chabada nás vo svojej knihe opäť pozýva k štúdiu myslenia stredovekého autora Jána Dunsa Scota, ktorému sa dlhodobo systematicky venuje. Ako sám hovorí: „Táto kniha nadväzuje na našu monografiu Ján Duns Scotus: Vybrané kapitoly z jeho epistemológie a metafyziky (Bratislava: Univerzita Komenského, 2007) a dopĺňa ju o teologický horizont, ktorý je najmä pre stredovekých scholastických autorov neodmysliteľným a často tvorí pozadie, na ktorom sa ukazujú „skryté“ motívy aplikácie filozofických postupov v teológii“ (s. 9). Dovolil by som si k tomu podotknúť, že je zároveň aj výborným doplnením Chabadovho prekladu Scotovho textu De theologia quatenus scientia practica, ktorý vyšiel spolu s jeho úvodnou štúdiou v roku 2005 vo vydavateľstve Serafín pod názvom Ján Duns Scotus: Teológia ako praktická veda. Autor tak slovenským čitateľom nie len sprostredkoval možnosť nahliadnuť do myšlienkových postupov Jána Dunsa Scota, ale ponúka im aj pomocnú ruku systematickým výkladom základných problémov, ktoré určujú v Scotovom myslení vzájomný vzťah a status filozofie a teológie.
Častým problémom pri štúdiu stredovekého myslenia je, že sa nám postoje a riešenia otázok u jednotlivých autorov zlievajú. Strácame zo zreteľa ich odlišnosť a zostávame iba pri zjednodušených výkladoch. Nie sme potom schopní postihnúť názorovú pluralitu, v ktorej sa ukazuje dynamika a živosť myslenia tohto obdobia. Chabadova kniha je v tomto zmysle prísnou odbornou štúdiou, ktorá sa zjednodušeniam vyhýba. Práve naopak, jasným spôsobom poukazuje na originalitu riešení, s ktorými Scotus prichádza a odkrýva tým pred slovenskou filozofickou verejnosťou živý obraz stredovekého myslenia.
Autor tematicky vymedzuje obsah knihy v Predslove: „Naša kniha sa teda v podstate venuje Scotovej odpovedi na najvážnejšie výzvy aristotelizmu, ktoré boli pre kresťanskú teológiu rozhodujúce a s ktorými sa teológia musela vyrovnať“ (s. 3 – 4). Chabada ich sformuloval do podoby štyroch aristotelovských výziev.
Prvá sa týka určenia predmetu metafyziky. Vychádza predovšetkým z dvoch rozdielnych arabských anticipácií Aristotelovej metafyziky vzhľadom na jej predmet: z Avicenovej ontologickej (súcno ako súcno) a Averroovej teologickej (Boh) koncepcie. Súčasťou výzvy je aj problém samotného pojmu súcna, a to analogického (aristotelovsko-tomistického) a Scotovho jednoznačného chápania súcna.
Druhá výzva vychádza z Aristotelových „teologických ambícií“ metafyziky ako prirodzeného poznania Boha, čo vyvolalo v kresťanskom vedeckom svete často až prehnanú reakciu na Aristotelovo dielo. Zdalo by sa, že k dosiahnutiu najvyššieho stavu blaženosti človek nepotrebuje „vyšší zásah“, t. j. zjavenie (milosť), čo bolo v rozpore so základnou myšlienkou kresťanskej teológie, ktorá stála na platónsko-augustinovských základoch.
Tretia výzva spočíva v posúdení, či zjavená teológia môže byť vedou. Ak áno, potom akou? Veď nespĺňa všetky základné charakteristiky vedy, ktoré Aristoteles požaduje vo svojom diele Druhé analytiky.
A napokon štvrtá výzva. Scotus vymedzuje teológiu ako praktickú vedu. Z hľadiska Aristotelovho rozdelenia vied, by však nebola najvyššou vedou, čo viedlo filozofa k hľadaniu nového významu praxe a s tým spojenej otázke vzťahu dvoch najvyšších ľudských mohutností: rozumu a vôle.
Scotove reakcie na aristotelovské výzvy Chabada postupne analyzuje v šiestich samostatných kapitolách, ktoré sú (ak smiem použiť autorov slovník) výzvou pre samotného čitateľa. Zvládnutie textu predpokladá základnú znalosť klasickej filozofickej terminológie. Náročné odborné analýzy autor pedagogicky a citlivo dopĺňa zrozumiteľnými príkladmi a kapitoly ukončuje zhrnutiami, v ktorých má čitateľ ešte raz prehľadne zopakované analyzované problémy.
Verím tomu, že kniha môže vyvolať pozitívny ohlas v odbornej verejnosti a môže byť inšpiráciou pre slovenskú filozofickú obec. Myslím si, že Chabadova filozofická práca, ktorá sa odráža aj v tejto knihe, obstojí aj pred vysokými nárokmi odbornej kritiky.
Mgr. Branislav Motýľ
Katedra filozofie
Filozofická fakulta UCM v Trnave
Námestie Jozefa Herdu 2
917 01 Trnava
bmotyl[zavináč]gmail.com