Fraňo, P.: Stručné dejiny rímskej filozofie. In: Ostium, roč. 7, č. 2, 2011.
Gregor Maurach: Geschichte der Römischen Philosophie. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft 2006, 210 s.
Spracovať komplexné dejiny filozofického myslenia určitého obdobia je vždy časovo a obsahovo náročné. Autor musí pri svojej práci postupovať precízne, aby mohol čo azda najvernejšie a najkomplexnejšie zachytiť hlavné vývojové tendencie, ktoré sú typické pre danú epochu. Hoci kniha nemeckého klasického filológa Gregora Mauracha Geschichte der Römischen Philosophie nevyniká veľkým formátom či obsiahlym počtom strán, predsa však predstavuje jeden z mála pokusov o komplexný výklad dejín rímskej filozofie.[1]
Po krátkom úvode (s. 4 – 6) venovanom zobrazeniu základných princípov rímskeho myslenia a stručnému náčrtu dejín jeho bádania v 20. storočí, nasleduje hlavná časť (s. 7 – 177), ktorá sa člení na viacero kapitol. Pri pohľade na ne je zrejmé, že pisateľ sa rozhodol pristupovať k téme prísne chronologicky od najstarších čias až po obdobie 6. storočia nášho letopočtu. Štruktúra každej časti vyniká prehľadnosťou – po analýze života, diela a myslenia jednotlivých autorov, nasleduje za každou kapitolou krátke zosumarizovanie zistených poznatkov. Hlavným znakom publikácie teda nie je problémové, ale personálne vymedzenie dejín rímskej filozofie.
Úplne prvou pertraktovanou osobnosťou je politik Appius Claudius Cæcus, od ktorého sa nám do dnešných čias zachovali len tri krátke fragmenty sentencií moralistického zamerania. Nízky počet primárnych prameňov, ako aj ich zlomkovitosť charakterizujú počiatočné štádium rímskeho myslenia trvajúce až do začiatku 1. storočia pred naším letopočtom. Gregor Maurach si túto skutočnosť uvedomuje, no napriek tomu dokáže aj z mála dostupných informácií vykresliť ďalšie zaujímavé portréty Fulvia Nobiliora, Quinta Ennia či Gaia Lucilia. Výnimku predstavuje iba zachovaný súbor Plautových a Terentiových komédií, ktorých obsah však nemá primárne filozofický charakter. Hlavná pozornosť monografie sa samozrejme sústreďuje na postavy s najväčším počtom neporušených písomných pamiatok. Z 1. storočia pred našim letopočtom sú to: autor spisu De natura deorum Titus Lucretius Carus a predovšetkým najvýznamnejší rímsky filozof Marcus Tullius Cicero. Popri nich je dostatok priestoru venovaný ešte aj senátorovi Marcovi Porciovi Catonovi a predstaviteľom filozofickej „školy“ Quinta Sextia Patera. Nasledujúce obdobie cisárstva zastupuje v knihe najmä literárne dielo Quinta Horácia Flacca a monumentálna filozofická pozostalosť Lucia Annæa Senecu. Okrem nich však autor problematizuje aj myslenie zástupcov takzvanej „stoickej opozície“ (napríklad Helvidia Prisca), ktorí vyjadrovali otvorenú nespokojnosť s vládnucim režimom a kritizovali sociálne, morálne a politické pomery v štáte. Vo výpočte významných osobností nemôže samozrejme chýbať ani jediný cisár – filozof Marcus Aurelius a dejinným ukončením vývoja rímskej filozofie sa stal literárny odkaz Aurelia Augustina a Ancia Manlia Severina Boëthia.
Po zavŕšení diachrónneho skúmania sa Gregor Maurach v predposlednej kapitole s názvom Cesta rímskej filozofie (s. 178 – 182) pokúša zhrnúť výsledky svojej práce na základe systematického hľadiska. Podľa prevládajúcej filozofickej tematiky a štýlu jej skúmania rozdeľuje dejiny rímskej filozofie na štyri fázy. Prvému štádiu dominuje téma spoločnosti (Appius Claudius Cæcus, Fulvius Nobilior). Druhému systematický a nezaujatý prístup k otázke „všeobecného bytia – allgemeine Dasein“ (Marcus Tullius Cicero). Tretia fáza sa zaoberá najmä problémom afektov a jej cieľom je „formovať náš život – Lebensgestaltung“ (napríklad u Lucia Annæa Senecu). A posledná štvrtá je typická svojím záujmom o Boha – stvoriteľa a sudcu, pričom najdôležitejšou témou sa stáva vlastný vzťah medzi „človekom a Bohom – Ich und Gott“ (napríklad u Aurelia Augustina).
Na konci recenzovanej práce je ako dodatok uverejnená krátka filozofická analýza všetkých šiestich kníh Ciceronovho spisu De re publica (s. 183 – 201), kde si autor všíma námet, spôsob myslenia a vplyv tohto diela na epochu, v ktorom vzniklo.
Predkladané Dejiny rímskej filozofie sú vďaka svojmu prehľadnému usporiadaniu ideálnou príručkou na oboznámenie sa s dobou, o ktorej sa na hodinách dejín antickej filozofie až tak často nehovorí. Pred očami čitateľov sa vynárajú osudy jednotlivých postáv či celých smerov a hnutí, ktoré už dávno „zapadli prachom“ nášho poznania. Preto hlavným prínosom tejto publikácie je jej edukačný rozmer. Ak by sme chceli s niečím polemizovať, tak najmä s autorským výberom reprezentantov rímskej filozofie. Uvedomujeme si pritom, že otázka voľby je doménou individuálnej licencie, ale v niektorých prípadoch panuje v odbornej verejnosti všeobecný konsenzus. Týka sa to obzvlášť Ancia Manlia Severina Boëthia, ktorým sa vo väčšine prípadov začína výklad stredovekej filozofie. Úvodu by zas celkovo viac prospelo zaoberať sa príčinami vzniku filozofie v rímskom kultúrnom prostredí a analyzovať postupné prenikanie všetkých jej hlavných smerov (stoicizmu, epikureizmu, skepticizmu) na územie starovekej Itálie, než preferovať jednu vybranú postavu (Appia Claudia Cæca). Stručnú zmienku o epikurejcovi Filodémovi (s. 29) považujeme za žalostne málo. Viac priestoru by si takisto zaslúžili dostať básnik Vergílius a stoici Lucanus a Epiktétos.
Napriek týmto drobným výhradám je monografia Gregora Mauracha neoceniteľným sprievodcom po dejinách rímskej filozofie a stálo by za uváženie, či by nebolo žiaduce pre rozvoj nášho poznania preložiť túto knihu do slovenského jazyka.
P o z n á m k a
[1] Okrem recenzovanej knihy a diela Marka Morforda (MORFORD, M.: The Roman Philosophers. London: Taylor & Francis e-Library 2003) existuje len veľmi malý počet publikácií, ktoré by sa v nedávnej minulosti komplexne venovali problematike dejín rímskej filozofie.
Mgr. Peter Fraňo
Katedra filozofie
Filozofická fakulta UCM v Trnave
Nám. J. Herdu 2
917 01 Trnava
p.frano[zavináč]gmail.com