Juhásová, J.: S gotickou madonou na čaji v pasáži. In: Ostium, roč. 12, 2016, č. 2.
Juraj Kuniak – Ján Kudlička: Rosa Mystica. Kordíky : Skalná ruža, 2016, 72 s.
9. mája 2016 sa iniciáciou knihy Rosa Mystica pod rovnomenným názvom, aký nesie aj recenzia, otváral v Ružomberku prvý ročník Týždňa kresťanskej kultúry (9. – 15. máj 2016). Výber autorov a témy nebol náhodný, spĺňal podmienky kladené na povahu celého podujatia. Tou prvou bola prepojenosť umelcov s regiónom mesta – Ján Kudlička je ružomberským rodákom, pracuje na Katolíckej univerzite a v Ružomberku má jeden zo svojich ateliérov; rodina Juraja Kuniaka pochádza z Černovej, v Ružomberku strávili jeho rodičia posledné obdobie života a autor, hoci žije a pôsobí v banskobystrickom regióne, dlhodobo spolupracuje s ružomberskou umeleckou komunitou. Druhou podmienkou vo výbere témy bol jej aktuálny status – snaha prezentovať diela súčasného spirituálneho umenia, moderných výrazových foriem. Montážnosť použitá pri tvorbe názvu podujatia vyjadruje snahu zachytiť synestéziu spirituálneho prvku, jeho bohatej kultúrnej tradície, so svetom a jazykom súčasníka – symbióza motívov odkazuje na jemné vnútorné prepojenia a súvislosti.
Autorská spolupráca maliara Jána Kudličku a básnika Juraja Kuniaka, vrátane grafika Pavla Chomu, prebieha už niekoľko rokov – ich prvým spoločným projektom bola rozsiahla monografia dokumentujúca tvorbu Jána Kudličku Mystérium krajiny / Mystery of Landscape (2008), časovo knihe predchádzal projekt Krajina vo mne (2015), zjednotený priateľstvom a spoluprácou piatich umelcov (okrem Kuniaka a Kudličku ho spolutvorili básnici Rudolf Jurolek, Mila Haugová a sochár Rastislav Biarinec); za dvojičku publikácie možno považovať dielo Lamium Album (2012) s témou piety. Mariánsky motív, ktorý tvorí platformu aktuálnej knihy, je druhým dielom pomyseľnej trilógie, ktorú by mala uzatvárať téma kríža.
Kniha vo viacerých znakoch napĺňa vopred stanovenú formu, danú jej predchodkyňou. Architektonika je založená na variačnom princípe – cyklus siedmich básní (Snežná madona, Gotická madona, Kvapka rosy, Lateránska bazilika, Jazero, Fantázia, Rosa mystica) s reflexívnym komentárom Mily Haugovej je preložený do ďalších troch jazykov (poľština, nemčina, angličtina), čím sa potenciálne vytvára široký okruh čitateľov, dielo napĺňa i podobu reprezentatívneho kultúrneho artefaktu. Vizuálna, k básnickému textu rovnocenná zložka, je zastúpená 33 stranami Kudličkových kresieb z cyklu Madony (2014 – 2016), z ktorých väčšia tretina má povahu zväčšeného fragmentu predchádzajúcej kresby, umožňujúc tak čitateľovi meniť vzdialenosť i zorný uhol pohľadu. Túto techniku možno vnímať aj ako snahu virtuálne simulovať prostredie galérie, zdôrazniť matériu diela ako jeho dôležitý komponent. Obrazovú sériu uzatvárajú fotografie Kudličkovej priestorovej kompozície a siedmich historických madon prevažne ľudového pôvodu; autor sa celoživotne k folklórnej a regionálnej tradícii hlási. Na prepojenosť súčasného a v tradícii nadčasovo platného elementu odkazuje aj séria invokácií v Kuniakovej básni Fantázia: „Madona s anjelmi Ľudovíta Fullu, / Zlatá Madona Ester Šimerovej-Martinčekovej, / Madona z riečnej peny / na fotografii Martina Martinčeka, / Kľačiaca madona neznámeho rezbára… // Nekončiaci rad umelcov, každému z nich / sa podarilo urobiť niečo pre to, / aby sa Božie dieťa narodilo znova.“ (s. 14).
Spoločným znakom oboch „poetík“ je vedomý minimalizmus, ktorý je v porovnaní s knihou Lamium Album ešte prehĺbený. V tvorbe Jána Kudličku je trvalým znakom maliarovho rukopisu, Kuniak sa k minimalizmu dopracúva najmä v ostatných dielach – napríklad v nedávno vydanej zbierke Za mestom (2015), kde v súlade s recenzovanou knihou je príznakový aj prírodný princíp a ženský element. Básnik tlmí expresiu jazyka, dopovedúvanie obrazov a rovnako výskyt lyrického subjektu v 1. osobe sg. Kudlička redukuje ornament, ktorý po vzore Ľudovíta Fullu či revúckej výšivky uplatňoval v cykle Lamium Album, a pracuje so súborom elementárnych geometrických tvarov – trojuholník, kruh; farieb – modrá, červená, žltá; a perforovaného papiera. Tieto prostriedky variuje a vytvára meditatívny cyklus založený na mnohorakých prienikoch (matka – dieťa, mužský a ženský princíp, sakrum – profanum, viditeľný svet – tajomstvo či transcendencia). Maliarovu kompozíciu, ktorá v súzvuku s názvom primárne evokuje sakrálny motív – Madonu s dieťaťom, možno nazerať aj cez prírodné a vesmírne elementy – kresby môžu byť aj slnkom ponárajúcim sa do krajiny; sústredené, excentrické kružnice tiež pripomínajú vesmír a jeho „nekonečnosť“ či neobsiahnuteľnosť.
Hoci sú vo viacerých názvoch básní sakrálne odkazy a niektoré texty cyklu simulujú náboženské výrazové formy (báseň Fantázia litanický princíp, v texte Rosa mystica je ódická introdukcia), základná tonalita Kuniakovho textu je civilná. Prestúpenie náboženského a civilného, často prírodného prvku, má viacrozmernú funkciu – postup možno vnímať ako snahu situovať spirituálny zážitok do sveta zmyslovej, telesnej skúsenosti („Chlapec študuje jarné mapy snehu, / číta si poľského básnika Wojciecha Banacha, / jeho modlitbu k Matke Božej, / ktorej sošku našiel na smetisku v ulici Bocianowo.“, s. 11), či schopnosť tejto skúsenosti trasformovať sa vo vedomí človeka do rozmerov hĺbky („zmestiť sa do najmenšej veľkosti, / prijať dieťa do seba, / otvoriť svoje vnútorné oči a potichu, / s úžasom vysloviť: vitaj!“, s. 14). Princíp vzájomného odkazovania a prestupovania sakrálneho, civilného a prírodného sveta je zjednocovaný najmä návratným motívom okna, ktoré má povahu priepustu, stierania ostrých hraníc: „Na strome dozrievajú plody, sú to okná, / zjavujú sa v nich duše v podobe zvierat, / rastlín a vtákov (…)“ (s. 7). Básnik pri iniciácii knihy priznal aj inšpiráciu micro-softovými „oknami“ Billa Gatesa, ktoré analogicky poukazujú na možnosť simultánneho pohybu v rôznych sférach a odkazoch. Metóda ekvivalentnej substitúcie – keď sa na vysoké tematické obsahy poukazuje prostriedkami nízkeho tematizmu (cez motívy všednosti, každodennosti, pozorovaním sveta a starosťou o jeho súcna), je osvedčeným postupom neprvoplánového, nielen sakrálneho umenia.
Motív Márie je v básnickom cykle organicky prepojený s obrazom pozemskej matky, pričom obe postavy sú zároveň odsunuté na perifériu „diania“ básní a ich význam sa odhaľuje až cez kauzálne pôsobenie v živote človeka; vedomie ich prítomnosti vnáša do jeho sveta mier a istotu: „Ó, matka, pri rozlúčke s ňou kňaz povedal: / ,Ako tkáč dotkal si môj život a odstrihol / si ma z osnovy.ʽ Ten odstrihnutý obraz / je vystavený vo mne. To on ma vedie ďalej / žiť v zhode so sebou, zmenšovať sa, / nedať si strhnúť tvár, vnímať / v blízkosti materinu dúšku a dobrú myseľ, / na horizonte končiare, krajinu vo mne // (…) / slovo obrastené živým tkanivom.“ (s. 15). V Kudličkových kompozíciách je symbióza matky a dieťaťa vyjadrená prienikovou formou zobrazovaných telies, perforácia papiera zase odkazuje na svet za zobrazovanou matériou.
Monografiu zjednocuje snaha o subtílnosť výrazu, ktorá v modernom umení nenásilne evokuje spirituálne odkazy: (…) matka bola vtedy ďaleko, / teraz je ešte ďalej, vždy chcela, a učila to aj jeho, / urobiť niečo citlivo a presne, niekto by povedal / skalpelom rozrezať kvapku rosy.“ (s. 11). Podľa Tezaura estetických výrazových kvalít (Plesník /ed./, 2008) tvorí kategória subtílnosti spolu so sakrálnosťou, vznešenosťou a komornosťou príbuzné výrazové okruhy, usilujúce sa „zachytiť najjemnejšie polohy recepčnej citlivosti nášho vedomia. (…) K významom subtílnosti sa prikláňajú aj výrazy detailný, podrobný, presný, jednoduchý, obyčajný a prostý.“ (2008, s. 298). V diele oboch umelcov pripisujem subtílnosti rozmer túžby priblížiť sa tajomstvám života, a zároveň pokory pred ich neobsiahnuteľnosťou a autonómnosťou.
Mgr. Jana Juhásová, PhD.
Katedra slovenského jazyka a literatúry
Filozofická fakulta Katolíckej univerzity
Hrabovská cesta 1
034 01 Ružomberok
jana.juhasovaksjl@ku.sk