Prisťahovalectvo a kriminalita


Démuthová. S.: Prisťahovalectvo a kriminalita. In: Ostium, roč. 7, 2011, č. 2.


Ceobanu, A. M.: Usual suspects? Public views about immigrants’ impact on crime in European countries. In: International Journal of Comparative Sociology, roč. 52, 2011, č. 1 – 2, s. 114 – 131.

V súvislosti s aktuálnou situáciou v Líbyi a Egypte sa najmä južné krajiny Európy vyrovnávajú s vyšším prívalom imigrantov. Obavy domáceho obyvateľstva z dôsledkov tejto vlny poukazujú na existenciu psychologických fenoménov, ktoré sa prekrývajú (či už vedome, alebo neuvedomele) s kvázi argumentmi proti poskytnutiu nového domova azylantom.

Domáce obyvateľstvo najčastejšie tvrdí, že sa obáva zvýšených nákladov na zabezpečenie životných potrieb imigrantov, ktoré by muselo znášať. Ďalším veľmi frekventovaným argumentom je strach z obsadenia pracovných miest imigrantmi, ktoré by inak mohli zastávať domáci, a v neposlednom rade sú prítomné obavy z kriminality, ktorá sa s prisťahovalectvom spája. Viaceré odborné organizácie (napr. Medzinárodná organizácia pre migráciu – IOM) však tvrdia, že dopady na ekonomiku a trh práce krajín, ktoré prisťahovalcov prijímajú, sú nepodstatné. Migranti tvoria iba 3 % celkovej populácie (IOM 2011) a pokiaľ sa aj na trhu práce umiestnia, obsadia tie miesta, o ktoré domáce obyvateľstvo nemá záujem (nízkokvalifikované pozície) alebo ich samo nedokáže obsadiť (špecializované pozície, do ktorých sú zahraniční pracovníci zámerne vyhľadávaní).

Pri problematike spojitosti kriminality a prisťahovalectva sa vynárajú viaceré otázky súvisiace napr. s odlišnou kultúrou a hodnotami (často sa spomína postoj k telesným trestom alebo postaveniu žien u imigrantov z východu), odlišnosťami v uplatňovaní práva a poriadku a pod. Z psychologického hľadiska je však v tejto súvislosti veľmi zaujímavé sledovať, do akej miery je averzia voči prisťahovalcom spätá s presvedčením o ich potenciálnom vplyve na ekonomiku, kriminalitu a pod. a do akej miery je výsledkom iracionálneho, objektívnymi faktami nepodloženého predsudku vo forme xenofóbnych tendencií.

Spojenie prisťahovalectva a zločinnosti je pomerne frekventovaná téma, či už ide o agendu nacionalistov, názory laickej verejnosti či seriózne vedecké štúdie. Je treba podotknúť, že aj názory odborníkov odrážajú istú dynamiku v postojoch k tejto problematike a pôvodné jednoduché štúdie hľadajúce korelačné vzťahy medzi množstvom prisťahovalcov v krajine a kriminalitou sa v súčasnosti nahrádzajú sofistikovanejšími, ktoré rátajú so zložitejšími premennými vstupujúcimi do celej problematiky. Napriek tomu aj v súčasnosti možno nájsť množstvo štúdií, ktoré prezentujú odlišné zistenia – od pozitívneho vplyvu prisťahovalectva na zníženie kriminality vo veľkomestách (Wadsworth 2010, Williams et al. 2005) cez neutrálne zistenia až po dôkazy o negatívnom vplyve imigrantov na úroveň kriminality (Wesley 1997).

V tejto súvislosti je zaujímavá štúdia Alina M. Ceobanu, výskumníka z Katedry sociológie, kriminológie a práva Floridskej univerzity, ktorý sa vo svojom článku Usual suspects? Public views about immigrants impact on crime in European countries posledného čísla časopisu International Journal of Comparative Sociology nezameriava priamo na vplyv prisťahovalectva na kriminalitu, ale skôr na to, čo vôbec pôsobí na vznik presvedčenia o hrozbe kriminálneho správania u imigrantov.

Podkladom pre štúdiu boli rozsiahle dáta získané v rámci Európskeho sociologického prieskumu v 21 krajinách Európy: Rakúsku, Belgicku, Českej republike, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku. Veľkej Británii, Grécku, Maďarsku, Írsku, Taliansku, Luxembursku, Holandsku, Nórsku, Poľsku, Portugalsku, Slovinsku, Španielsku, Švédsku a Švajčiarsku. Na vzorke 37 085 probandov sa zisťovalo, čo vplýva na ich vnímanie vplyvu imigrantov na kriminalitu. Tento subjektívny pohľad bol konfrontovaný s konkrétnymi údajmi štatistík rozličných druhov trestnej činnosti. Scatterplot sledujúci vzťah výskytu homicíd (na 100 tisíc obyvateľov) a miery presvedčenia o vplyve imigrantov na kriminalitu v každej zo sledovaných krajín nesleduje priamku, a teda nepoukazuje na vzájomný vzťah týchto premenných (pozri obr. 1).

Obrázok 1
Vnímaný vplyv imigrantov na kriminalitu a počet homicíd v 21 európskych krajinách (Ceobanu 2011, s. 122)

homicidy

 

Podobné zistenia prinášajú i výsledky skúmajúce vzťah vnímaného vplyvu imigrantov na kriminalitu a počtu odsúdených (obr. 2).

Obrázok 2
Vnímaný vplyv imigrantov na kriminalitu a počet odsúdených v 21 európskych krajinách (Ceobanu 2011, s. 123)
odsudeni 2


Z d r o j e
CEOBANU, A. M.: Usual suspects? Public views about immigrants’ impact on crime in European countries. In: International Journal of Comparative Sociology, roč. 52, 2011, č. 1 – 2, s. 114 – 131.
IOM – International Organization for Migration. About Migration. [online]. URL: <http://www.iom.int/jahia/Jahia/about-migration/lang/en> [cit. 2011-04-25].
WADSWORTH, T.: Is immigration responsible for the crime drop? An assessment of the influence of immigration on changes in violent crime between 1990 and 2000. In: Social Science Quarterly, roč. 91, 2010, č. 2, s. 531 – 553.
WESLEY, Ch. D.: Ausländer raus? The Empirical relationship between immigration and crime in Germany. In: Social Science Quarterly, roč. 78, 1997, č. 2, s. 543 – 558.
WILLIAMS, R. L.: The immigration-crime relationship: Evidence across US metropolitan areas. In: Social Science Research, roč. 34, 2005, č. 4, s. 757 – 780.

Spracovala Slávka Démuthová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *