Zadie Smithová: O kráse. BB/art s. r. o., Praha 2006. 444 s.
David Lodge: Nice Work. Penguin Books, Harmondsworth, Middlesex, England, 1990 (1. vyd. 1988). 277 s.
Čas, ktorý oddeľuje jeden akademický rok od druhého, je zvláštnym intermezzom. Človek ich môže využiť plodne, čas však môže aj ľahko pretiecť medzi prstami. „Prázdniny“, na ktoré radi poukazujú ľudia z mimouniverzitnej sféry, sa spájajú aj s pohľadom na kopu kníh, ktoré sú odložené na obdobie, ktoré bude voľnejšie, bez učenia, keď bude viac času na čítanie a písanie. Tie kopy sú väčšinou dve – jedna je vyskladaná z beletrie, druhá z kvalitných odborných kúskov. Je to chiméra: času nie je toľko, aby sa dali zdolať dve hory (dokonca by nestačil ani na jednu z nich). Pri výbere knihy, ktorá začne byť čítaná, sa zvažujú mnohé okolnosti, pragmatické, estetické, labužnícke…, ale často má tá odborná kopa navrch. Toto leto som sa nedala, do zoznamu som si pretlačila aj dva beletristické tituly: O kráse od Zadie Smithovej a Nice Work od Davida Lodga.
Akademické prostredie som tým neopustila. David Lodge poukazuje na kontrast univerzitného života a práce v továrni, Zadie Smithová premiešava život dvoch rodín profesorov s čiernym prostredím ulice („štreetu“). Hoci by som nechcela porovnávať oboch autorov – u Davida Lodga je to známy univerzitný román, u Zadie Smithovej je to viac o etnickej otázke, ale odlišností medzi autormi by bolo viac – v určitom zmysle kladú pred akademické prostredie náročné témy. A akademické prostredie pred nimi často mlčí, odvracia oči, zlyháva. Nadaný mladý černoch Carl, pouličný umelec, ktorý sa dostal na jeden z kurzov o poézii a nachádza si prácu v knižnici, vnútorne prehráva súboj medzi tým, čo ho baví a tým, kto je. „Vždyť vy už nejste černosi – vůbec nevíte, co jste zač.“ Univerzitné prostredie s opovrhnutím a sklamaním opúšťa. „Máte svoje univerzitní diplomy, ale ani neumíte pořádně žít. Jste všichni stejní…, musíte být mezi svýma – tohle už dál dělat nemůžu.“ Hoci vrstiev príbehu je viac a autorka sa na vec nepozerá čiernobielo, toto upozornenie je užitočné.
Pokojná hladina akademického života je rozrušená aj v druhom príbehu. Doktorka Robyn Penrose, mladá asistentka na katedre anglickej literatúry (pod vedením známeho Philipa Swallowa) sa neochotne zapája do programu Industry Year Shadow Scheme. Robyn každú stredu počas jedného semestra sleduje pri práci Vica Wilcoxa, riaditeľa podniku. Ako Robyn nepozná prácu v továrni, tak Vicovi nič nehovorí prostredie univerzity. Vládny program má tieto odlišné optiky zblížiť. Robyn opisuje svojmu priateľovi prijatie zo strany pracovníkov vo fabrike: „… nevedia, čo robíme a aj keby sme sa im to pokúsili vysvetliť, nerozumeli by nám, a aj keby rozumeli tomu, čo robíme, nerozumeli by, prečo to robíme, alebo prečo by nás mal niekto platiť za to, aby sme to robili.“ Z komickosti a absurdnosti stretu týchto svetov si možno odniesť drobné nuansy, ktoré zo zanieteného, hĺbavého, intelektuálneho prostredia robia neautentické miesto et vice versa. Ani tento príbeh nie je čiernobiely a rozbieha sa do viacerých rovín.
Oba romány s humorom pripomínajú, aby sme sa v niektorých situáciách nebrali až tak príliš vážne, ale aby sme sa zase v iných situáciách vedeli zachovať normálne. Ako poukazujú synovia Neda Flandersa vSimpsonovcoch vo filme: „Konzistence!“
Mgr. Jaroslava Vydrová, PhD.
Filozofický ústav SAV
Klemensova 19
813 64 Bratislava
filojaku@savba.sk