Osobnosť a tvorca

Print Friendly, PDF & Email

Dňa 20. apríla 2005 sa na Trnavskej univerzite konalo podujatie J. S. Bach: Osobnosť tvorcu – tvorca osobnosti. Po prednáške Mgr. art. Stanislava Šurina, ktorý voviedol poslucháčov do sveta Bachovej, prevažne organovej, tvorby a v ktorej zároveň upozornil na niektoré zaujímavosti Bachovhokompozičného umenia, mali účastníci možnosť vypočuť si šesť skladieb v nasledovnom poradí:

1. J. S. Bach: Fantázia a fúga g mol, BWV 542
2. G. F. Händel: Organový koncert č. 1, g mol, Andante
3. J. S. Bach: Schmücke Dich, o liebe Seele, BWV 654 (chorálová predohra zo zbierky 18 Lipských chorálov)
4. Prelúdium Es dur, BWV 552, 1
5. Liebster Jesu, wir sind hier, BWV 731 (chorálová predohra)
6. Fúga Es dur, BWV 552, 2

Pred koncertom bol prečítaný list slovenského spisovateľa Ivana Kadlečíka, ktorý tu celý uverejňujeme:

O Bachovi sa písať nedá a potom zvyšuje už len paradox, že som o ňom popísal takmer knihu. Johann Sebastian je starý provokatér.

Nedá sa o ňom písať, lebo z hľadiska biografie a vonkajšej dynamiky ide o dosť nevýrazný profil. Banalita a zároveň neuveriteľne (z dnešného hľadiska) integrovaná personalita. Akoby sa všetko odohrávalo vnútri. Od narodenia  nič nerobil, iba hral a hral a prestal len vtedy, keď sa bolo treba starať, aby uživil seba a veľkú milú rodinu. Bol to akoby hudobný nástroj. Ako keď sám organ, flauta, harfa, husle hrajú samy od seba a na sebe. Hrajúca hmota, znejúce drevo, kov či mäso, vzduch, oheň i voda. Živly. Hlasivka, struna, zvon, píšťala, para. Chemické prvky a kvantové fyzikálne častice sa zázračne i zákonite zoskupili do podoby hudby. Z kozmického prachu vznikajú husle, vytvarovala sa hudba: alebo naopak?

O Bachovej hudbe sa nedá písať, treba ju počúvať. Zavrieť oči i zobák a držať ho ešte dlho po doznení posledného akordu. Lebo táto hudba, to sú otázky.  Nie definície a dôkazy, ale spytovania. Namiesto odpovedí nekonečné otázky. A vďaka. Ďakuje, že sa smie pýtať, ďakuje, že smie a vie a môže hrať.

Preto aj ja sa teraz radšej pýtam a ešte si aj otázky požičiam od saských Nemcov, ktorí, pripravujúc jubilejný májový Bachfest 05 v Lipsku, dávajú si otázky pod mottom Bach und Zukunft. Vychádzajú z precedentov a paradigiem. Keď sme v závoze, treba cúvnuť, vie každý furman. Keďže máloktorý dávny tvorca tak neožiaril budúcnosť ako Johann Sebastian Bach, dá sa dôvodne predpokladať a očakávať, že posolstvo bude trvať a pokračovať, hoci celkom netušíme, ako, v akej podobe a forme a miere. Čo bude vhodné, prijateľné a rozhodujúce? Čo sa z retrospektívy premietne do perspektívy? Čo zostane, čo bude? Vieme len to, že áno.

Som rád, priatelia v Trnave, že sa vás môžem pýtať, že môžem písať.

S vďakou v Pukanci v piatok pred nedeľou Smrtnou zvanou Iudica 2005
Ivan Kadlečík

Mgr. Anton Vydra 
Autor je doktorandom na Katedre filozofie FF TU v Trnave