Peter Fraňo: O Ríme trochu inak [On Rome in a different way]. In: Ostium, vol. 20, 2024, no. 4. (review)
This work is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivatives 4.0 International License.
Fulvio Abbate: Roma vista controvento. Firenze; Milano: Bompiani, 2018, 480 s.
Hoci s nástupom internetu a digitálnych technológií už knižní cestovní sprievodcovia, tzv. bedekre, pomaly vymierajú, stále ich ešte môžeme občas vidieť v rukách blúdiacich turistov po európskych metropolách počas letných dovolenkových mesiacov. Väčšina z týchto príručiek sa sústreďuje na krátky faktografický popis najpamätihodnejších miest v turistických lokalitách, ktorý je doplnený o bohatý obrazový materiál, aby si cestovateľ vedel naživo predstaviť, čo ho čaká po príchode k danej pamiatke, a na mieste porovnať túto predstavu s originálom. Nech už zoberieme so sebou na cesty akýkoľvek bedeker, tak ponuka opísaných lokalít, múzeí či gastronomických zážitkov je približne rovnaká, čo má za následok, že davy turistov sa zhromažďujú stále na tých istých miestach a môžu nám tak znepríjemňovať naše predstavy o dovolenke.
Kniha talianskeho spisovateľa Fulvia Abbateho Roma vista controvento stojí niekde na pomedzí literárnych žánrov. Na jednej strane ju môžeme čítať práve ako cestovateľský bedeker, ktorý nám ponúkne radikálne odlišný pohľad na známe architektonické a umelecké diela v meste Rím. No na strane druhej je to aj cestovateľský román po kultúrnej a historickej geografii Ríma, okorenený autorovým humorom a iróniou. Rím je totiž predovšetkým mesto mnohých protikladov a kultúrnych vrstiev, ktoré ho v minulosti formovali a zanechali na ňom stopy až dodnes. Antické pohanské dedičstvo sa tu premiešava s náboženskou predstavou o vyvolenom centre kresťanského sveta, obdivované renesančné umenie s prebujneným barokom, ľavicový modernizmus a veľkomestská liberálnosť s fašistickou a konzervatívnou tradíciou a pod. Fulvio Abbate veľmi dobre pozná tieto mnohé tváre Ríma, a preto v knihe zámerne čitateľa provokuje; to, čo je posvätné, sa stáva profánnym a naopak. Jedno miesto tak môže pre zahraničného návštevníka predstavovať vrchol antickej architektúry či kresťanského umenia, no rodený Riman v ňom vidí iba prekážku, ktorá mu pre svoju obľúbenosť bráni sa včas dostať do civilného zamestnania, a preto sa jej z taktických dôvodov neustále vyhýba.
Čitateľ sa s autorovým humorom stretne hneď v úvodných kapitolách. Zo všetkých rímskych antických, kresťanských či svetských pamätihodností si autor vyberá ako prvé Medzinárodné letisko Leonarda da Vinciho Rím-Fiumicino. Pre väčšinu návštevníkov Ríma je ono totiž naozaj prvým miestom, ktoré môžu po príchode do večného mesta obdivovať. Náboženskí pútnici či známi literáti už dávno nechodia do Ríma pešo a nemôžu byť tak ohúrení veľkoleposťou iných stavieb, keď by sa ocitli pred jeho bránami. Filozofické otázky, ktoré si dozaista niektorí z nich kládli po vstupe do mesta, sú tak v modernej dobe nahradené inými otázkami, ktoré ale nestrácajú svoju pôvodnú hĺbku. Nervózny cestovateľ po vystúpení z lietadla zastane pred batožinovým dopravníkovým pásom, sústredí sa očami na pohybujúce sa predmety pred ním a v duchu premýšľa: Bude tam môj kufor alebo nebude? Atmosféru letiska dotvára socha Leonarda da Vinciho od bulharského umelca Asseina Peikova, o ktorej sa vraj mal Pablo Picasso vyjadriť, že pripomína čašníka, ktorý nesie na podnose kávu zákazníkom. Po vybavení letiskových formalít imaginácia návštevníka neustále rastie, a to vďaka ceste do centra mesta, kam má väčšina z nich namierené sa ubytovať. Popri ceste či železničnej trati sa objavujú sklady, mosty alebo iné neurčité budovy a zatiaľ akoby nič nenaznačovalo, že pomaly prichádza do mesta, ktoré v minulosti vládlo takmer celému svetu. Až keď uvidí Aureliánske hradby, prípadne zbadá z okna vlaku mieriaceho do hlavnej stanice Termini Hrobku pekára Eurysaka pri Porta Maggiore, prvýkrát pocíti, že sa ocitol v magickom meste Rím.
Kniha je rozdelená do krátkych kapitol, ktoré sa vždy venujú popisu nejakého konkrétneho miesta alebo osoby spojenej s mestom Rím. Nájdeme tu jednak tradičné antické pamätihodnosti (napr. Panteón, Caracallove kúpele, Ara Pacis), náboženské (napr. Kapucínska krypta, Bazilika sv. Petra, Bazilika sv. Kríža v Jeruzaleme) či svetské (napr. Oltár vlasti, Piazza Navona, Villa Doria Pamphili) objekty. Autor sa ale venuje aj popisu niektorých ulíc (napr. Via Margutta, Via Taranto, Via del Corso), celých štvrtí (napr. EUR, Garbatella, Pigneto) či iných objektov (napr. rímske metro, železničná trať do Ostie, letisko Ciampino). Nevyhýba sa ale ani reflexii známych literátov (napr. Alberto Moravia, Julius Evola, Filippo Ceccarelli), politikov (napr. Giulio Andreotti, Silvio Berlusconi, Francesco Cossiga), hercov (napr. Ornella Muti, Gina Lollobrigida, Riccardo Garrone) alebo filmárov (napr. Federico Fellini, Pierre Paolo Pasolini, Ettore Scola). Abbate je predovšetkým skvelý rozprávač. Autora nezaujímajú informácie o období vzniku, výzdobe interiérov či historických zaujímavostiach turistických lokalít, venuje sa rozprávaniu príbehov, ktoré demaskujú a demýtizujú tieto miesta a navracajú im tak ich obyčajnosť.
Kým si návštevník Ríma pri pohľade na Circus Maximus asi predstaví závody koní či rekonštrukcie námorných bitiek, pre Rimanov je táto časť mesta spojená s masovými kultúrnymi akciami. Jedni tam pozerali na veľkoplošnej obrazovke priebeh pohrebu pápeža Jána Pavla II., iní majstrovstvá sveta vo futbale či koncerty Rolling Stones alebo Genesis. Pre mladú generáciu je to predovšetkým miesto večernej a nočnej zábavy spojenej s konzumáciou alkoholických nápojov. Koloseum zas nie je slávne ani tak svojimi krvilačnými gladiátorskými hrami ako skôr známou hláškou amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorý ho pri svojej návšteve Ríma v roku 2014 prirovnal k antickému bejzbalovému štadiónu. Podobne Španielske schody nie sú len ideálnym miestom na robenie selfie fotiek, ale v zimných mesiacoch pripomínajú Rimanom aj množstvo zlomenín, ktoré potenciálne hrozia, ak by sa niekto rozhodol po nich vystúpiť až nahor. Prípadne sú spojené s kurióznou nehodou z roku 2007, keď sa po nich previezol na aute jeden mladík s pomocou štyroch podgurážených amerických námorníkov.
Na inom mieste Abbate venuje svoju pozornosť bizarným rímskym postavičkám či slávnym osobnostiam, alebo aj nacistickým zločincom. Na Piazza Barberini pred Berniniho fontánu pravidelne chodil asi tridsať rokov tancovať istý Remigio Leonardi. Remigio každý deň poskytoval zadarmo živé vystúpenie všetkým Rimanom a turistom, ktorí chodili a jazdili okolo neho. Podľa jednej z urbánnych legiend to bol bývalý riaditeľ banky, ktorý sa po ozbrojenej lúpeži jednoducho zbláznil. Keď jedného dňa zomrel, prestalo Piazza Barberini ako turistické miesto existovať. Erich Priebke, kapitán SS, sa zas stal neslávne známym vďaka masakru civilistov zo dňa 24. marca roku 1944 v Ardeatinských jaskyniach. Po vojne, tak ako mnohí iní nacisti, utiekol do Argentíny, odkiaľ bol vydaný do Talianska až v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Nakoniec bol odsúdený na doživotie, avšak trest si vzhľadom na pokročilý vek odpykával v domácom väzení a až do konca svojho života popieral holokaust. Keď v roku 2013 zomrel, vyvolal jeho pohreb v Albano Laziale, malom mestečku kúsok od Ríma, protesty a násilné výtržnosti medzi prívržencami extrémnej pravice a antifašistami. Pohreb nakoniec musel byť zrušený a skončil sa útekom mŕtveho tela v pohrebnom voze za sprievodu ochranky, ktorá mala zadržať hnev obyvateľov Albano Laziale, mesta vyznamenaného za statočnosť počas druhej svetovej vojny. A presne toto je Rím – mesto, v ktorom človek môže na ulici stretnúť pouličných bláznov a inokedy zas masových vrahov.
Ak chce teda čitateľ spoznať radikálne iný Rím, než pozná z turistických príručiek, a zároveň sa pobaviť na niektorých príbehoch a mestských legendách, môže siahnuť po tejto knihe. Svoje rozhodnutie určite neoľutuje.
doc. Mgr. Peter Fraňo, PhD.
Katedra filozofie a aplikovanej filozofie
Filozofická fakulta
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Nám. J. Herdu 2
917 01 Trnava
e-mail: peter.frano@ucm.sk
ORCID: 0000-0002-0909-2699