MURÁNSKY, M. – KARUL, R. (eds.): Konanie, normy a konflikty v globálnej situácii. Bratislava: Filozofický ústav SAV, 2006.
Rozvoj modernej civilizácie, rozvoj jej technológií a prekračovanie hraníc štátov a zoskupení štátov vyvoláva mnohé otázky, ktoré sa bytostne dotýkajú mravného základu ľudského konania, jeho vedomých a nevedomých, želaných, ale aj neželaných a neželateľných dôsledkov, ktoré sa veľmi často prejavujú ďaleko od miesta svojich prvotných príčin.
Z tohto hľadiska treba privítať každú diskusiu, ktorá sa usiluje kriticky prehodnotiť smerovanie a posuny v normách upravujúcich a ospravedlňujúcich ľudské konanie, ktorá problematizuje nielen to, čo by sa mohlo zdať priezračne jasné, ale predovšetkým problematizuje už problematizované, vnáša do diskusie nový pohľad a upozorňuje na závažný rozmer každého ľudského konania, rozmer, ktorého význam sa zintenzívňuje s globalizujúcim sa charakterom konania a ktorý má tendenciu absentovať v technokratickom videní sveta a v technokraticky orientovaných diskusiách o jeho zmene – rozmer morálneho základu a morálnych dôsledkov konania, noriem, o ktoré sa opiera a ktoré sa menia, o povahe, potrebe a dôsledkoch týchto zmien.
Zborník Konanie, normy a konflikty v globálnej situácii obsahuje príspevky pätnástich slovenských a troch nemeckých autorov, ktoré odzneli na rovnomennej medzinárodnej konferencii Filozofického ústavu SAV zaoberajúcej sa naliehavosťou morálneho aspektu konania v globalizujúcom sa svete. Príspevky sú zoradené do troch oddielov: prvý oddiel sa zaoberá všeobecnými problémami konania a noriem konania predovšetkým z hľadiska interpretácie Kantovej praktickej (morálnej) filozofie. Príspevky tejto časti možno považovať za teoretický úvod, hľadanie prístupu k nastoleniu a riešeniu otázok mravnosti, mravného konania v prípade konfliktu odlišných kultúr reprezentujúcich rozličné hodnotové systémy, ale aj konfliktu rozličných hodnotových systémov v rámci jednej kultúry, stretu jestvujúcich noriem s novou situáciou, ako aj k otázkam pôvodu a uplatnenia morálnych noriem v ľudskom konaní.
Druhý a tretí oddiel obsahujú príspevky, ktoré sa venujú aktuálnym a naliehavým problémom súčasnosti vyplývajúcim z prudkého rastu poznania narážajúceho na hraničné otázky ľudskej existencie a z jeho celosvetových dôsledkov, ku ktorým nevyhnutne dochádza vďaka neustále sa zrýchľujúcej globalizácii. Druhý oddiel zavádza motív hranice – hranice nielen v geografickom, ale v širšom slova zmysle, hranice ako ohraničenia mravného, hranice, ktorú vymedzuje zákon. Hranica je daná tradíciou, vytvorenými, ustálenými a rešpektovanými normami, ale zároveň znamená, určuje, vymedzuje svoje prekročenie, teda možnosť a nevyhnutnosť zmeny daného hodnotového a normatívneho rámca. Hranica ako ohraničenie určitých noriem v rámci danej kultúry nevyhnutne predpokladá stret, konflikt s inou tradíciou. Príspevky sa z perspektívy hranice zaoberajú problémami bioetiky, ktorej výzvy budú s pokrokom biomedicínskych vied čoraz naliehavejšie a budú si vyžadovať odpovede na mnohé otázky bytostne sa dotýkajúce samotného základu ľudskej existencie. Nastoľujú sa problémy eutanázie, klonovania, etických dôsledkov vzťahu biologického a sociálneho, problému výberu pohlavia dieťaťa, problém cností pre eticky vedený život, teda problémy, v ktorých azda najvýraznejším spôsobom dochádza ku konfliktu rozličných hodnôt a hodnotových systémov. V týchto otázkach, kde proti sebe často stoja navzájom sa vylučujúce pozície, pričom každá predkladá závažné argumenty zdôvodňujúce danú pozíciu, sa len ťažko hľadá riešenie prijateľné nielen pre tých, ktorí sa zúčastňujú teoretických diskusií, ale predovšetkým pre vytvorenie a uplatnenie primeraných noriem prípustného správania. Práve diskusiu na tieto témy treba obzvlášť privítať, pretože napriek celosvetovej naliehavosti a závažnosti na Slovensku akoby chýbala chuť a vôľa sa týmto otázkam venovať aj na inej než politickej úrovni. Z tohto hľadiska treba dúfať, že zborník sa stane jedným z faktorov, ktoré budú viesť k širokej diskusii o týchto otázkach, do ktorej sa zapoja odborníci z rozličných disciplín a oblastí poznania.
Tretí oddiel si všíma hodnotové zmeny, ku ktorým dochádza v dôsledku spoločenských, ekonomických a kultúrnych zmien, ktoré majú globálny a globalizujúci dosah. Autori sa zamýšľajú nad zmyslom globalizácie, spôsobom, akým zasahuje do života ľudí rozličných kultúr bez toho, aby oni sami mali možnosť tento proces ovplyvniť, nehovoriac už o možnosti jeho riadenia v súlade so svojimi predstavami a hodnotami. Táto situácia nevyhnutne vyvoláva konflikty medzi kultúrami, ale zároveň vyvoláva otázky (nielen) o mravnom obsahu globalizácie, ale aj o priamych a nepriamych spôsoboch zasahovania do životov iných kultúr, o spôsoboch ich odôvodňovania a o ich oprávnenosti. To samozrejme vyvoláva celý rad otázok týkajúcich sa medzinárodného práva, možností jeho uplatnenia, ako aj množstvo ďalších teoretických problémov, na ktoré treba hľadať odpovede.
Napriek rozmanitosti problémov, ktoré autori riešia, pôsobí zborník jednotným a vyváženým dojmom. Z hľadiska rozsahu tvorí určitú výnimku príspevok P. Janssena prevyšujúci ostatné trojnásobným počtom strán. To je zrejme odrazom faktu, že prednáška P. Janssena tvorila úvod, východisko, oporný bod konferencie. Hoci je vecou zostavovateľov umiestnenie tohto príspevku do prvého oddielu, možno stálo za zváženie – vzhľadom na jeho štruktúru a rozsah – jeho postavenie mimo oddielu, na úvod celého zborníka. Príspevky sú vypracované na štandardnej argumentačnej úrovni. Hoci sa autori usilujú nájsť primerané odpovede na stanovené problémy a hoci je spôsob formulovania otázok a hľadania odpovedí prirodzene determinovaný pozíciou toho-ktorého autora, treba príspevky pokladať skôr za úvod do diskusie o daných problémoch než za postulovanie definitívnych odpovedí, čo napokon zrejme bolo aj cieľom tak konferencie.
PhDr. Dušan Gálik, CSc.
Filozofický ústav SAV
Klemensova 19
813 64 Bratislava 1