Filozofický ústav SAV s podporou Francúzskeho inštitútu v Bratislave usporiadal v novembri minulého roka za účasti hostí z Francúzska, Nemecka, Nórska a Čiech v rámci druhého ročníka Bratislavských filozofických dní konferenciu o intersubjektivite. Je výborné, že prednesené príspevky mohol v spolupráci s OZ Schola Philosophica ponúknuť aj v knižnej podobe, a tak preniesť podnety zo zaujímavého rokovania aj medzi širšiu odbornú verejnosť. V tejto súvislosti treba hneď na úvod oceniť výborný preklad zahraničných príspevkov, ako aj jazykovú úroveň textov.

V prvej časti knihy ide hlavne o metodické problémy a predstavujú sa v nej ako autori jednotlivých kapitol M. B. Tin, M. Muránsky, J. Fulka, P. Urban, J. Vydrová, M. Fišerová, M. G. Burkhart, A Démuth, J. Hrkút, A. Slavkovský, P. Tavel, J. Sivák a K. Mitterpach. Venujú sa sémantickým zdrojom problému intersubjektivity: fenomenológii, hermeneutike a transcendentálnej filozofii rozumu. Knihu otvára analýza otázky, ako dokáže množstvo subjektívnych centier, ktorými sme, vytvoriť intersubjektivitu, pokračuje riešením metodických otázok pojmu intersubjektivy vo vzťahu k morálnym normám, ďalej sartrovskou reflexiou intersubjektivity ako lásky a prvá časť sa končí kapitolami zameranými na jednotlivé aspekty mentálneho, estetického a praktického bytia so sebou samým a s inými.

Druhá časť predstavuje príspevky autorov, ako sú Ch. Lazzeri, E. Tassin, F. Novosád, S. Rapic, I. Komanická, P. Korený, D. Smreková, Z. Palovičová, J. Pauer, L. Hohoš, A. Vydra, V. Gluchman, E. Smolková, S. Malankievičová. Obsahuje príspevky prednesené v druhej sekcii a sústreďuje sa na globálne a regionálne podoby intersubjektivity vo vzťahu k formovaniu identity a na problémy spojené s náročnosťou modernej intersubjektivity pri zvládaní vlastnej existencie. Keďže som sa zúčastnila na rokovaní tejto sekcie, dovolím si venovať viac pozornosti týmto príspevkom.

Christian Lazzeri začína svoj výklad problematiky boja o uznanie konštatovaním, že ide o výraz explózie očakávaní a požiadaviek uznania v dnešných demokratických spoločnostiach. Týka sa tak požiadaviek formulovaných v rámci verejného priestoru, ako aj tých, ktoré pochádzajú zo súkromnej oblasti. Uznanie ako intelektuálna operácia, prostredníctvom ktorej sa v prípade pochybností znovu potvrdzuje úsudok, ktorým sa prisudzujú vlastnosti alebo schopnosti určitým jednotlivcom, je zároveň súdom pripísania hodnoty tým istým vlastnostiam alebo schopnostiam. Odohráva sa teda v dvoch rovinách: kognitívnej a hodnotiacej. Lazzeri zdôrazňuje, že proces uznania predpokladá primát intersubjektivity, je intersubjektívnym procesom utvárania pozitívneho vzťahu k sebe, ktorý konštituuje a posilňuje identitu jednotlivcov aj sociálnych skupín. K boju o uznanie dochádza len preto, že uznanie chýba, alebo ho treba dosiahnuť, je reakciou na odopretie uznania, ktoré si vyžaduje nápravu. Étienne Tassin pokračuje analýzou vzťahu medzi fenomenológiou intersubjektivity a politikou plurality, hľadaním odpovedí na otázky, či môže mať intersubjektivita politický rozmer a akým spôsobom ho pojem plurality zahŕňa.

František Novosád sa zaoberá analýzou fenoménu nenávisti v sociálnych súvislostiach. Ako hovorí, človek žije v situáciách mocenských, sociálnych a kultúrnych asymetrií, pričom za zdrojom a živnou pôdou nenávisti sú práve „zaseknuté“, znehybnené asymetrie. Nenávisť je primárne reakciou na neodstrániteľnú nespravodlivosť, výrazom bezmocnosti voči pomerom, ktoré nemôžeme zmeniť. Zdrojom nenávisti je odoprenie uznania, na ktoré cítime nárok. Reálne riešenie konfliktov, v ktorých sa nenávisť stala faktorom ich iracionalizácie, je možné len odstránením zdrojov znehybnenia a fixácie sociálnych a kultúrnych asymetrií, pretože skutočným problémom nie sú asymetrie, ale ich fixácia.

Podľa Smaila Rapica naliehavé problémy súčasnej doby môžu byť prekonané len v univerzalistickej perspektíve osvietenstva. Budovanie celosvetovej demokratickej verejnosti svojimi spoločenskými iniciatívami zamedzuje tomu, aby vedúca elita spoločnosti vytláčala občanov z ich úlohy suveréna demokratického štátu. Víťazstvo partikulárnych ekonomických záujmov nad všeobecným blahom však hrozí tým, že znemožní zvládnutie globálnych problémov ľudstva. V tejto situácii je posilnenie občianskej spoločenskej verejnosti nevyhnutnou úlohou a filozofia musí byť prítomná vo verejnom diskurze – ako teoretická disciplína, a to na základe argumentačne zdôvodneného pojmu verejnosti.

Toto presvedčenie o dôležitej úlohe filozofie v spomenutých procesoch zastávajú v explicitnej aj implicitnej podobe aj Silvia Malenkievičová aj Jozef Pauer, ktorý s preňho príznačnou naliehavosťou upozorňuje na zosilnené napätie medzi rôznymi víziami zjednotenia sveta, rôznymi krajinami či kultúrnymi doménami. Arogancia, rozpínavosť a svojvôľa niektorých národných kultúr na medzinárodnej scéne môže podľa neho vyvolávať konflikty práve tak ako despotickosť jednoty. Ak sa nemáme stratiť v bezodnej úzkosti dezorientácie, potrebujeme si opäť vytvoriť obraz o našej situácii, ktorý nám umožní orientovať sa v nej, prijať zodpovednosť za svet a iného v ňom.

Ďalšie kapitoly sa venujú predovšetkým etickej problematike: kantovskému pozadiu Derridovej etiky, právnej ochrane slobody svedomia založenej na úcte k mravným identitám, zmyslu aktu odpustenia, otázke identity a inštrumentalizácie ako bioetického problému, podobám intersubjektivity v evanjelickej etike. Nasledujú témy, ako sú koncept pozitívnej slobody, autenticita, intersubjektivita a dobrý život. Celkovo sa druhou časťou knihy ako červená niť vinie téma dialógu. Jeho zmysel vystihuje Anton Vydra výrokom, ktorý by sa dal považovať aj za jej motto: „Intersubjektivita prestáva byť zaujímavá, keď sa pýtame na to, či rozumieme slovám druhého, omnoho pozoruhodnejšie je to, že slová spôsobujú v druhej bytosti pohyby.“ (s. 241)

Je veľmi ťažké aspoň naznačiť celú škálu mnohovrstevných otázok, ktorými sa knižka zaoberá. Pri jej čítaní vzniká oprávnený dojem, že uvažovanie o intersubjektivite v dnešnom svete nemá začiatok ani koniec a že ho ani netreba obmedzovať nejakými hranicami, ak máme čo len trocha zachytiť šírku a hĺbku problematiky, ktorá s ňou súvisí. Je dobre, že máme možnosť siahnuť po knižke, ktorá nám dáva toľko rozmanitých, naliehavých a v pozitívnom zmysle slova aj neočakávaných podnetov pre naše vlastné premýšľanie.

PhDr. Blanka Šulavíková, CSc.
Kabinet výskumu sociálnej a biologickej komunikácie
Slovenská akadémia vied
Dúbravská cesta 9
Bratislava