Husserlov prístup k sfére zážitkov v úvodných textoch o intersubjektivite

Úvod – psychickézážitky v rámci Husserlovho skúmania subjektivity

Problematika zážitkov otvára priestor pre vysvetlenieHusserlových analýz imanencie ega a toho, ako ego prežíva, súdi, pociťuje,mieni a hodnotí. Explikácia psychických zážitkov zároveň ponúka prienik dohlbšieho a podrobnejšieho pochopenia problému subjektivityv Husserlovej fenomenológii a do vzťahu fenomenológiek psychológii. V tomto texte sa zameriame na Husserlovo rozlíšenie medzivnímaním psychických zážitkov a čistých zážitkov. Naším cieľom je rozlíšiť,vyčleniť a vysvetliť Husserlov prístup k sfére zážitkov najmä v 13.zväzku Husserlian nazvanom K fenomenológii intersubjektivity,a objasniť tak význam čistých a psychických zážitkov pre sférusubjektivity, ako aj intersubjektivity.[1] Husserlov opis týchtorôznych sfér zážitkov vychádza z Brentanovho rozlíšenia psychickýcha fyzických fenoménov, ktoré sa zdá byť kľúčové pri určení toho, čoznamená subjektívny priebeh skúsenosti.

Tematizovanie a rozlíšenie sfér zážitkov ukazujú, žeprostredníctvom nich je možné ďalej sledovať, ako vzniká intersubjektívnyvzťah, aké rôzne podoby môže mať a čo znamená Husserlova téza, žesubjektivita je intersubjektivitou.[2] Tomu však predchádza pozorovanieštruktúry zážitku, ako zážitky vníma samotné ego, pričom pri opise tohtoproblému sú zaujímavé tzv. psychické a tzv. čisté zážitky, ako ichcharakterizoval Husserl, pretože práve ony umožňujú preniknúť do oblastisubjektivity a skúmania jej podstatných štruktúr.

Vymedzenie psychickýchzážitkov

Preskúmajme, čo možno chápať pod fenomenologickým pojmomvnútornej skúsenosti v rámci toho, čo je psychické.[3] Z tohto hľadiska saHusserl pozerá na oblasť psychického ako na oblasť väzieb, vzťahovaní sa asubjektívnych zameraní v súvislosti s rôznymi formami objektivity. Husserlsleduje, čo tvorí oblasť poznania v subjektívnom zmysle, k čomusa viaže, pričom sa v XIII. zväzku textov o intersubjektivite, vtexte č. 6, v § 11, pýta: „Ako je to s celou sférou poznaniav subjektívnom zmysle na rozdiel od v nej mieneného, predmetnéhozmyslu, ktorému sme už jeho právo ponechali?“[4] Tento problém Husserlaviedol k tomu, aby sledoval a rozpracoval problematiku štruktúry zážitkova ich hraníc.

1. Psychickéa fyzické fenomény. Vychádzame z toho, žepsychické ako také intencionálne súvisí s predmetnými elementmi,nachádzajúcimi sa napr. v procese vnímania, pociťovania, predstavovania,ktoré sú však celkovo priradené k psychickým fenoménom ako určitej základnejčasti.[5] Tieto fenomény súvýsledkom subjektívnych výkonov zapojených do korelatívnych vzťahov a sútakisto súčasťou vnútorného vnímania. V oblasti psychického Ja sú subjektívnevýkony sprostredkúvané práve vnútorným vnímaním. Na základe toho sa Husserlzaujímal o psychické fenomény, ktoré pôvodne nachádzal v Brentanovej koncepciipsychických a fyzických fenoménov.[6] V Brentanovej verziisa fyzické fenomény týkajú určitých reálnych častí vnímania. Z hľadiskarozlíšenia týchto fenoménov je dôležité sledovať, ako fyzická oblasť vstupujedo vnímania a pozorovania a ako nadobúda intencionálny charakter.Podľa Morana sú „fyzické fenomény potom fenomenálne výskyty vonkajších predmetovv našich aktoch vnímania“.[7] Na rozdiel od toho aktypredstavovania, cítenia, porozumenia ako psychické fenomény patria kvnútornému vnímaniu. Pre Brentana je teda „vlastnosťou všetkých psychickýchfenoménov to, že sú iba vo vnútornom vedomí vnímané, naproti tomupri fyzických je možné iba vonkajšie vnímanie“.[8] Tieto psychické fenoménymajú bezprostrednú, neomylnú evidenciu, pretože sa týkajú prežívaného stavu,ktorý je priamo zakúšaný.[9] Podľa Jana Patočku, ktorýsleduje diskusiu medzi Husserlom a Brentanom, „sa teda psychické fenoményvyznačujú evidentnosťou svojej existencie, ktoré fyzické nemajú. Tak jespoločným rysom všetkých intencionálnych aktov (predstáv, súdov, lásky –nenávisti) evidencia vnútorného vnímania, vnútornej danosti týchto aktov,a tak sú teda psychické fenomény ostro vyznačené proti fyzickým, ktoré junemajú, a to bez metafyzických predpokladov, ktoré by sa týkali telesnéhoči duševného súcna“.[10] Tieto subjektívnecharakterizované zážitky sú evidentné a platné, ale sú charakterizované tým, žesa nachádzajú ako psychické akty v tom, čo tvrdíme, ako v aktoch,v ktorých si niečo predstavujeme, popierame, súdime, nenávidíme, ľúbime a podobne.[11] Subjektívne akty súprežívané a uchopujú sa v reflexii, mienení, spomínaní, rozprávaní acítení. Rozlíšením týchto základných fenoménov je možné ďalej pokračovaťv odhaľovaní štruktúry zážitkov aj v Husserlovej fenomenológii.[12]

2. Základné vymedzeniesféry psychického. Husserl v textoch o intersubjektivitepristupuje k tejto téme v rámci určenia zážitkov ako zážitkovpatriacich nejakému Ja, keď najskôr neoddeľuje a nevyčleňuje zážitky mimotelesnosti a mimo empirických udalostí: „… viaceré Ja alebo duše akoľudská osobnosť v čase, zážitky ako objektívne časovo určené zážitkytakýchto empirických Ja patriacich k telám a pod., medzi tým aj javyvecí ako javy, ktoré v akomkoľvek konkrétnom čase patria tomu alebo onomupsychickému indivíduu.“[13] Duševno sa nedá odlúčiťod vnemov, spomienok, skúseností, ktoré patria aj k vlastnému telu.A toto prežívajúce – duševné Ja je systematicky začlenené a zahrnuté docelku v rámci časopriestorového bytia, ktoré je empiricky uchopiteľné:„… Ja zakúšané ako člen prírody, ako predmet v rámci časopriestorovéhobytia a je zakúšané tak vďaka svojmu skúsenostnému napojeniu na vecné telo. Ja prežíva, zážitky sú všakzakúšané ako tie, ktoré sú vo vzťahu k telu, v istom stupňovitomporiadku…“[14]Zmyslový zážitok sa začína vnemom veci, ako je napr. vnem predmetu, farby, vnemtónu, a v rámci tohto pociťovania sa vytvára pre subjektivitujedinečný vzťah k javiacej veci, ktorý sa prejavuje vo zvláštnejtelesnej lokalizácii.[15] Husserl si uvedomujekomplexnosť a zložitosť problematiky psychického Ja, do ktorej patrítelesnosť, vnímanie a intencionalita.[16] Ako túto tému analyzovať,aby sa nestratila jej jedinečnosť? To je záležitosť fenomenologického prístupuk problému psychického Ja.

Najskôr sledujeme, ako Husserlove analýzy rozpracúvajúa zachytávajú skúsenostný charakter toho, ako sa psychické ako zážitok spájas určitým predmetným korelátom a s vecou ako takou.[17] Vec ako taká, však nemápsychické určenia, má časopriestorovú povahu, skôr ide o to určiť, ako sapsychické vzťahuje na vec, na predmetnosť. Aby sme mohli vymedziť to, čo jepsychické, je dôležité sledovať, akým spôsobom sa na rôznych úrovniachpsychický zážitok spája s predmetnou vecou, napr. pri vnímaní, túžení,súdení. Pri tematizovaní zážitku hrá dôležitú úlohu nositeľ samotného zážitku a ten,kto prežíva zážitky, teda subjekt, ktorému tieto psychické zážitky patria.„Veľmi všeobecná, univerzálna vlastnosť ega je, že je možným subjektomzážitkov: byť subjektom intencionálnych zážitkov je podstatný, eidetický ryskaždého aktuálneho ega alebo možného ega quaega“.[18] Zážitky sú do tej miery psychické, do akejpatria zakúšajúcemu Ja, ktoré sa v rôznych reláciách a aktocha rôznymi možnými spôsobmi skúsenosti vzťahuje na predmet.

Z úvodných Husserlových analýz sféry zážitkov, ktoréešte do veľkej miery vychádzajú z prirodzeného postoja a ktorými Husserlmapoval terén pre ďalšie skúmanie už na rovine čistého fenomenologickéhopostoja, teda vyplývajú dve základné zistenia: 1. psychický zážitok sa ako takývymedzuje vo vzťahu k tomu, čo je fyzické, a charakterizuje ho subjektívnenasmerovanie a priebeh. 2. Tento zážitok patrí k určitému Ja a orientujesa naň subjektívny výkon, a tým je zážitok vždy zážitkom zakúšajúceho Ja.Tieto zistenia majú predovšetkým vysvetľujúci, no aj metodologický význam preprechod k fenomenologickému skúmaniu.

Zážitky z pohľadupsychológie ako vedy

Skúmanie psychických zážitkov súvisí ajs Husserlovým záujmom o psychológiu, pričom jeho vzťah k nej akovede a k jej úlohe sa vyvíjal a modifikoval v jeho myslenírôznym spôsobom.[19]V prvom rade to bol vplyv Brentanovej psychológie, neskôr to bolo ostrévystupovanie proti psychologizmu a nakoniec aj snaha chápaťa vypracovať psychológiu ako vedeckú disciplínu alebo ako časťfenomenológie pod názvom čistá alebo fenomenologická psychológia. V texteč. 6, v § 11 opisuje Husserl poznanie v subjektívnom zmyslez hľadiska psychológie najskôr takto: „Všetko subjektívne patrí samok prirodzenej sfére a presnejšie k sfére psychológie. Ako faktum príslušného empirického subjektu, všeobecneako faktum poznávajúceho prežívania v ľudskom svete vôbec, patrísamozrejme do psychológie ako prírodnej vedy.“[20] Psychológia má zahŕňaťduševno, ktoré patrí k subjektivite, o ktorej je možné vypovedať nazáklade zistení o prežitých alebo prežívaných zážitkoch. Intencionálnaštruktúra vedomia má byť prebádaná psychológiou, ale takou, ktorá je oslobodenáod pozitivistických vied a pri skúmaní psychických fenoménov postupujeinak než ako prírodné vedy.[21]

Psychologická veda by mala opísať zákonitosti, ktoré savzťahujú na ľudské duševno. Je však možné chápať psychológiu ako prírodnú vedu?S psychickými zážitkami sa nedá narábať ako s vecami fyzickéhocharakteru, ako s predmetmi exaktných, pozitívnych vied. Podľa Husserla trebaodlíšiť to, ako psychológia – podobne ako to robí prírodná vedao fyzických veciach – opisuje „kauzálne zákonným spôsobom“ ľudskéosobnosti „s ich meniacimi sa stavmi a aktmi a ich meniacimidispozíciami (charakterovými vlohami)“.[22] Na základe Husserlovýchanalýz by sa malo rozlišovať medzi javením v zmysle sebareflexie,sebauvedomovania ega a javením veci v rámci fyzického usporiadania.„Vec je fyzická, a nie psychická.“[23] Tento rozdiel by sa malchápať aj ako rozdiel v pohľade vied, pretože duševno so svojím plynúcima meniacim sa subjektívnym charakterom má nevyhnutne iné znaky ako neživésúcna, ako predmety. „Ja nie je predmetom medzi predmetmi, ale subjektomvšetkých predmetov.“[24]

Psychologické prežívanie sa odohráva vo svete a vovzťahu k telesnosti, ale predsa sa vyznačuje osobitosťou, ktorá si vyžadujezvláštny teoretický pohľad. „Psychologické Ja prislúcha objektívnemu času,k tomu istému času, aký patrí k priestorovosti sveta (Raumwelt), času, ktorý sa meriaprostredníctvom hodín a iných chronometrických meraní. A toto Ja sačasopriestorovo (raumzeitlich) viažena telo, od ktorého fungovania závisia psychické stavy, a akty, ktoré všakmajú svoje usporiadanie v objektívnom čase, závisia od ich objektívneho,teda časopriestorového tu-bytia a tak-bytia. Všetko psychické je časopriestorové(raumzeitlich).“[25] Zážitok ako zážitokprežívaný empirickou osobou je taktiež usporiadaný v určitom časea v určitých priestorových podmienkach, ale má subjektívny charaktera vyznačuje sa svojou jedinečnosťou. Tento zážitok už nie je možnézopakovať v rovnakej situácii, pretože ako súčasť nejakého Ja v rámcicelku sveta je prežívaný ako jedinečný. No na druhej strane môže byťsprítomnený, napríklad ako alebo predstava (imaginácia).

Vedu, ktorá sa má zaoberať vnútorným prežívaníma zážitkami Ja, nemožno podľa Husserla vybudovať na základoch pozitivizmu.Ak sa má psychično ako dynamické a meniace sa prežívanie uchopiť, nedá sato dosiahnuť vedeckým spôsobom na základe naturalizácie psychických zážitkov.Podľa Golomba sa Husserl práve „snažil oslobodiť psychológiu od naturalizáciea od zlúčenia s pozitivistickou filozofiou“.[26] Husserl tým sledoval ajiný cieľ a oslobodením psychológie od naturalizmu chcel získať nezávislosťlogických štruktúr od psychologizácie. „Oslobodenie psychológie od pozitivizmua logiky od psychologizmu nie je len kompatibilné, ale skutočnekomplementárne.“[27]Na rozdiel od spredmetnenia psychických aktov sa má podľa Husserla psychológiazamerať na vnútorné vnímanie a na určitý spôsob opisu zážitkov. „Vnútornévnímanie znamená schopnosť vedomia reflektovať vlastnú aktivitu, to je celkomkorektná a legitímna ‚metóda‘ uplatnenia deskriptívnej vedy psychickýchzážitkov a ich predmetností (ak existujú).“[28] Deskriptívna psychológiaje podľa Husserla vedou o zážitkoch a presnejšie intencionálnychpsychických zážitkoch, ktoré sú vo vedomí reflektované, prežívané. Sporya diskusie medzi psychológiou a fenomenológiou pokračujú ajv súčasnosti, v aktualizovanej podobe predstavujú problémnaturalizácie fenomenológie, problém vzťahu medzi pozíciou z prveja tretej osoby a možného prieniku fenomenológie a kognitívnychvied.

Husserlov záujem o psychológiu a jej rôznevýznamy a podoby je vedený tým, kam siahajú a ako možno opísaťsubjektívne procesy, čím sa dostáva aj k otázke intersubjektivity. Duševno,prežívanie, cítenie sa neobmedzuje len na ľudí, ale týka sa aj iných živýchbytostí. „Prostredníctvom vcítenia a vciťujúceho porozumenia výpovediam[ľudia] nevystupujú prakticky len vo výmennom kontakte, vzájomne sa ajpozorujú, aby sa poznali a získali – ako vo forme sebavnímaniaa sebaspomínania, tak aj vo forme skúsenosti vcítenia a na tomzaloženom teoretizovaní – takzvané psychologické poznanie.“[29] Takto uchopené psychičnona základe skúsenosti nie je teoreticky chápané ako spredmetnené, ale berie saako vnútorne prežívané. Do tejto charakteristiky psychických zážitkov vstupujeHusserl novým určením, ktoré súvisí s otvorením fenomenologického poľaskúmania tzv. čistých zážitkov.

Uchopenie čistéhozážitku z fenomenologického hľadiska

Husserl metodicky rozpracováva viaceré vrstvy zážitkova zvláštne postavenie v jeho filozofii majú práve čisté zážitky.Zážitky vo svojej podobe majú výhodu v tom, že sa dajú bytostne uchopiťoproti prírodným, fyzickým predmetom, pretože zážitky súv duševno-telesnom svete neustále prežívané a prítomné. Spôsob, akosa k nim dá dostať, podľa Husserla podmieňujú rôzne roviny ichskúmania a odhaľovania: „Uvedomme si čo najzrozumiteľnejšie protikladmedzi empirickým bytím a fenomenologickým bytím a korelatívneempirickým vnímaním a fenomenologickým vnímaním ako protiklad zmyselpredpisujúcich aktov jednému a druhému bytiu.“[30] Jednoduchá skúsenosťa bežné vnímanie sa líšia od vnímania čistých zážitkov, ktorév čistom zmysle stále pretrvávajú. „Celkom inak ako s jednoduchouskúsenosťou a predovšetkým s empirickým vnímaním je to s takýmvnímaním čistých zážitkov, ktoré od nich odstriháva všetko empirické uchopeniea berie ich podľa ich čistého zmysludo seba.“[31]

Ak chceme podľa Husserla zážitok, ktorý práve prežívame,uchopiť čisto v sebe samom, tak ho nemôžeme uchopiť ako naše vlastnéprežívanie, „v ktorom sa my, tieto empirické osoby, títo ľudia, nachádzame zamomentálnych psychofyzických okolností“.[32] Na tomto mieste vykonávaHusserl metodický posun, ktorým sa zbavuje kladenia existenčnej tézy, zbavujesa na jednej strane faktickosti, na druhej strane súdov o prírode ako takej,čím sa približuje k sfére čistých zážitkov. Ak naše faktické telesné,duševné, sociálne nároky necháme bokom, tak nám ostane zážitok sám v sebe.[33] Husserlovi ideo rozlíšenie empirickej roviny a čistej roviny zážitkov, a tedana jednej strane je tu zážitok, ktorý je môj, je tu túžba, ktorú cítim ja tu ateraz, a je tu bolesť, ktorá ma bolí tu, teda je to príslušné empirické,faktické zakúšanie. Na druhej strane je to odlišná časť zážitku, ktorá saprejavuje ako uchopenie zážitku, jeho pomenovanie, v ktorom ideo odhliadnutie od toho, čo sa empiricky kladie, a je to zameranosť načisté uchopenie zážitku, na jeho podstatu.[34]

Na zážitok sa možno pozrieť z rôznych hľadísk ako naurčitú dvojjedinosť: ako na zážitok, ktorý má dvojitý charakter. „Terazvšak zamerajme našu pozornosť na jednej strane na pocit v sebe samoma na strane druhej s ním prepletené uchopenie v sebe samom.“[35] Zážitok ako taký má podľaHusserla dvojitú rolu, pretože je to zážitok, ktorý prežívam Ja, tak ako hoempiricky kladiem, alebo nekladiem, ktorý sa týka mojej telesnosti a mojejosobnosti, ale je to aj zážitok, ktorý je v sebe samom zachytený a jeuchopený vlastným spôsobom.

Z fenomenologického hľadiska je zážitok vždyvnútorne zakúšaný a má charakter psychicky nasmerovaného stavu, čoznamená, že je vždy zážitkom niekoho, kto ho prežíva. V Husserlovomfenomenologickom opise má zážitok dve spolu súvisiace úlohy. Na jednej straneje to empirické prežívanie zážitku, v ktorom sa prežívanie menía vykonáva, a na druhej strane je to čisté uchopovanie zážitku,v ktorom ide o odmietnutie empirična a vyzdvihnutie čistéhocharakteru zážitku a jeho čistého vnímania. Získanie čistého zážitku jepodľa Husserla úlohou fenomenologickej redukcie, ktorej výkon opisujenasledujúcim spôsobom: „Až keď sa konzekventnea úplne vykoná fenomenologickáredukcia a pri imanentnom opise psychického zážitku tento sa už viacneuchopuje a nekladie ako stav, ako ‚zážitok‘ prežívajúceho Ja a akobytie v objektívnom čase, získava sa čistýzážitok ako predmet fenomenologického vnímania a vykonáva sa predovšetkýmpravé fenomenologické vnímanie v jeho radikálnom rozlíšení od empirickéhovnímania.“[36] Rozlíšenie dvoch rovínzážitkov má za cieľ to, že zážitok ako taký nie je možné uchopiť v staveprežívania, konkretizácie, ale možno ho uchopiť po vylúčení z empirickéhochápania. Takýto cieľ má podľa Husserla fenomenologický postoj, a tozachytiť čisté zážitky.

Záver

Zachytenie čistých zážitkov, oddelenie vecí odimanentných zážitkov sa v Husserlovom filozofickom uvažovaní neuskutočňujeumelo a abstraktne, ale v určitom metodologickom postupe.U Husserla je metodické oddelenie, vylúčenie empirických zložiek vnímaniaod čistých zážitkov legitímna metodologická báza pre uchopenie zážitkov akopodstát.[37]V tomto zmysle sa fenomenologická redukcia prelína s postupomeidetickej redukcie ako prechodom od faktov k podstatám. „Poznanie podstatnýchznakov psychických zážitkov a ich predmetov (ak existujú) je produktomeidetického preniknutia do vnútra, alebo eidetickej abstrakciez faktického zážitku.“[38] Takýto spôsob zachyteniačistých zážitkov bez konkrétneho faktického prežívania má za úlohu vrátiť sak podstatnej, pôvodnej štruktúre vedomia a jej predmetností. Je tosnaha dopracovať sa k podstate zážitku.

Prvá rovina chápania zážitkov sa uskutočňujev bežnom vnímaní, rozprávaní, chápaní a pociťovaní, keď sú zážitkyprežívané ako pocity, ktoré sú vlastné nejakému Ja, sú empiricky vnímanéa majú premenlivý charakter. Tieto zážitky sa v praktickýchsituáciách neštruktúrujú, pretože sa prežívajú v aktuálnej prítomnostia netreba ich tematizovať, pretože sú to city, chcenia, postoje, mienky,presvedčenia, ktoré majú charakter individuálnosti. Na druhej rovine dochádzak odmietnutiu empirického obsahu zážitkov a toho, čo je v živejkonkrétnosti hlavným impulzom k prežívaniu. Na tejto rovine dochádzak uchopeniu zážitku bez vnímania, bez prežívania v zmysle empirického Ja.Tematizovanie druhej roviny zážitkov je snahou o uchopenie zážitkovv čistom zmysle bez empirickej premenlivosti a o narábanie sozážitkom ako s podstatou. Husserl tento problém v textocho intersubjektivite nedopracoval do dôsledkov, ale skôr ho uplatnil akoprechod k ďalším témam. Na jednej strane sa teda táto téma zdá byťčiastková, pretože nie je ucelená a nemá charakter systematickejfilozofickej teórie. Na strane druhej v rámci Husserlovho myslenia je témapsychických a čistých zážitkov zásadná pre vývoj jeho filozofickéhouvažovania a vyjasňovania vzťahu k psychológiia v nadväznosti na problematiku subjektivitya intersubjektivity. V prvom zväzku textov o intersubjektiviteHusserl na jednej strane postupne vyjasňuje jednotlivé pojmy – psychické,čisté, empirické, vedomie, danosť, telesnosť a pod. Na strane druhej sledujedosah fenomenologickej metódy, postupov, akými sa dá skúmať sféra subjektivity,pretože až na základe toho je možné vypracovať tému vcítenia, druhého, cudziehov rámci rozvinutia intersubjektívneho vzťahu.[39]

L i t e r a t ú r a

BRENTANO, F.: Psychologievom empirischen Standpunkt. ErsterBand. Hamburg: Felix Meiner Verlag 1924.

GOLOMB, J.: Psychology from the PhenomenologicalStandpoint of Husserl. In: Philosophy and PhenomenologicalResearch, roč. 36, 1976, č. 4, s. 451 – 471.

HUSSERL, E.: ZurPhänomenologie der Intersubjektivität I. Texte aus dem Nachlass 1905 – 1920.Vyd. Iso Kern. Den Haag: Martinus Nijhoff 1973.

HUSSERL, E.: Zur Phänomenologie der Intersubjektivität II. Texte aus dem Nachlaß, ZweiterTeil: 1921 – 1928, Vyd. Iso Kern. Den Haag: Martinus Nijhoff 1973.

KUNSCHOVÁ, J.: Psychológia a fenomenológia – paradoxnáštruktúra. In: Ostium [online], roč. 2,2006, č. 1,

MACO, R.: Husserl a (anti)psychologizmus. In: FARKAŠOVÁ,E., BOHUNICKÁ, L., MARCELLI, M. (eds.): Brnianskeprednášky. Prednášky členov Katedryfilozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského vBratislave. Brno: Masarykova univerzita 2003, s. 180 – 202.

MACO, R.: Husserlova kritika psychologizmu. In: FARKAŠOVÁ,E., SZAPUOVÁ, M. (eds.): Filozofia:Minulé podoby – súčasné perspektívy (Zborník z konferencie 6. 2. – 7.2. 2003). Bratislava: Maxima 2003, s. 131 – 137.

MCDONNELL, C.: Husserl’s Critique of Brentano’s Doctrineof Inner Perception and its Significance for Understanding Husserl’s Method inPhenomenology. In: Maynooth PhilosophicalPapers, roč. 6, 2012, s. 74 – 111.

MCINTYRE, R., SMITH, D. W.: Husserl and Intentionality: A Study of Mind, Meaning, and Language.Dordrecht and Boston: D. Reidel Publishing Co. 1982.

MORAN, D.: Introductionto Phenomenology. London and New York: Routledge 2000.

MORRISON, C. J.: Husserl and Brentano on Intentionality. In:Philosophy and Phenomenological Research,roč. 31, 1970, č.1, s. 27 – 46.

PATOČKA, J.: Úvoddo studia Husserlovy fenomenologie. Praha: Státní pedagogickénakladatelství 1966.

URL: https://ostium.sk/index.php?mod=magazine&act=show&aid=234.

VYDROVÁ, J.: Cestyfenomenológie. Fenomenologická metóda neskorého Husserla. Pusté Úľany:Schola Philosophica 2010.

ZAHAVI, D.: Husserl’sPhenomenology. Stanford: Stanford University Press 2003.

P o z n á m k y

[1] Téma psychických a čistých zážitkov saobjavuje takmer vo všetkých Husserlových textoch (spomeňme napríklad Fenomenologickú psychológiu alebo článokpre Encyklopédiu Britannica), no mysa zameriavame na texty K intersubjektivite,v ktorých je táto téma rozpracovaná ako odrazová téma pre skúmanieširšieho rámca intersubjektivity.

[2] Podľa Zahaviho interpretácie sú subjektivita a intersubjektivitadoplňujúce sa a od seba vzájomne závislé pojmy ZAHAVI, D.: Husserl’s Phenomenology. Stanford:Stanford University Press 2003, s. 123.

[3] porov. MCDONNELL, C.: Husserl’s Critique of Brentano’s Doctrine of InnerPerception and its Significance for Understanding Husserl’s Method inPhenomenology. In: Maynooth PhilosophicalPapers, roč. 6, 2012, s. 74 – 111.

[4] HUSSERL, E.: Zur Phänomenologie der Intersubjektivität I. Texte aus dem Nachlass1905 – 1920. Vyd. Iso Kern. Den Haag: Martinus Nijhoff 1973, Husserliana XIII, s. 139. „Wie steht esmit der ganzen Sphäre der Erkenntnis im subjektiven Sinn im Unterschied von demin ihr vermeinten, ihrem gegenständlichen Sinn, dem wir schon sein Recht habenzukommen lassen?“ (Hua XIII, 139).

[5] GOLOMB, J.: Psychology from the Phenomenological Standpoint of Husserl.In: Philosophy and PhenomenologicalResearch, roč. 36, 1976, č. 4, s. 451 – 471.

[6] Tamže, s. 454. U Brentana sa všetky dáta vedomia členiana dve triedy, na fyzické a psychické fenomény. Dôležité je to, že oblastitýchto fenoménov nie sú reálne oddelené, ale ide o ich zameranie sa naintencionálny predmet. Psychické fenomény sa týkajú vnútorného vnímania, ako súnapr. cítim intenzívnu bolesť v kolene po zlom skoku, žiarlim na kamaráta,mám závrat pred dôležitou skúškou, a fyzické fenomény sa týkajúvonkajšieho vnímania, ako sú napr. cítim chlad, vidím stoličku, počujem hudbu apod. MORAN, D.: Introduction toPhenomenology. London and New York: Routledge 2000, s. 52 – 53.

[7] MORAN, D.: Introductionto Phenomenology, c. d., s. 53.

[8] BRENTANO, F.: Psychologie vomempirischen Standpunkt. Erster Band.Hamburg: Felix Meiner Verlag 1924, s. 128.

[9] Podľa Brentana napr. poznanie, radosť, túžba sú skutočné, aktuálne afarba, tón, teplo majú len fenomenálnu a intencionálnu existenciu. Tamže, s. 129.

[10] PATOČKA, J.: Úvoddo studia Husserlovy fenomenologie. Praha: Státní pedagogickénakladatelství 1966, s. 37.

[11] Tamže, s. 37.

[12] Podrobnejšiemu rozlíšeniu medzi Brentanovým a Husserlovým prístupomsa na tomto mieste nebudeme venovať, k tejto téme porov. MCDONNELL, C.:Husserl’s Critique of Brentano’s Doctrine of Inner Perception and itsSignificance for Understanding Husserl’s Method in Phenomenology, c. d., s. 94a n., ZAHAVI, D.: Husserl’sPhenomenology, c. d., s. 21 – 22.

[13] „… Ich’s oder Seelen als menschliche Persönlichkeit in derZeit, Erlebnisse als objektiv zeitlich bestimmte Erlebnisse solcher zu Leiberngehörender empirischer Ich usf., darunter auch Dingerscheinungen alsErscheinungen, die in irgendeiner bestimmten Zeit von dem oder jenempsychischen Individuum gehabte sind“ (HuaXIII, 141).

[14] „… das Ich erfahren als Glied der Natur, als Objekt innerhalb desräumlich-zeitlichen Daseins, und es wird so erfahren vermöge seinererfahrungsmässigen Anknüpfung an den dinglichen Leib. Das Ich erlebt, die Erlebnisse aber werden erfahren als zudem Leib in Beziehung stehend, in gewisser Stufenordnung…“ (Hua XIII, 141).

[15] Hua XIII, 141 – 142.

[16] V rámci tejto zložitosti Husserla zaujíma, čo patrí pod zážitky a ako je ich možné tematizovať.„Podobne je to aj v prípade, ak chceme preukázať, čo patrí k podstatezážitkov, pokiaľ sú to zážitky prežívajúcich osôb, pokiaľ im patria ako aktyalebo stavy s týmito ich objektívnymi umiestneniami v čase“ (Hua XIII, 140). To, čo patrík skúsenosti Ja ako zakúšané duševno, má vždy charakter plynúceho, vopredneurčeného zážitku, ktorý prebieha v určitom prúde alebo toku.

[17] Napríklad Hua XIII, 142 – 143.

[18] MCINTYRE, R., SMITH, D., W.: Husserland Intentionality: A Study of Mind, Meaning, and Language. Dordrechtand Boston: D. Reidel Publishing Co. 1982, 3. kapitola, § 1.2., s. 103.

[19] K pochopeniu úlohy psychológie, deskriptívnejpsychológie, psychologizmu a vzťahu medzi filozofiou a psychológiouu Husserla pozri GOLOMB, J.: Psychology from the PhenomenologicalStandpoint of Husserl, c. d., s. 451 – 471; VYDROVÁ, J.: Cesty fenomenológie. Fenomenologická metóda neskorého Husserla.Pusté Úľany: Schola Philosophica 2010, s. 43 – 52.

[20] „Alles Subjektive gehört selbstzur natürlichen Sphäre, und näher zur Sphäre der Psychologie. Als Faktum des betreffenden empirischen Subjekts,allgemein als Faktum des erkennenden Erlebens in der Menschenwelt überhaupt,gehört es selbstverständlich in die Psychologie als Naturwissenschaft“ (Hua XIII, 139).

[21] GOLOMB, J.: Psychology from the Phenomenological Standpoint ofHusserl, c. d., s. 453. Pre bližšie pochopenie statusupsychológie ako vedy pozri Brentanovo rozlíšenie medzi deskriptívnou agenetickou psychológiou, pozri KUNSCHOVÁ, J.: Psychológia a fenomenológia –paradoxná štruktúra. In: Ostium[online], roč. 2, 2006, č. 1, URL: https://ostium.sk/index.php?mod=magazine&act=show&aid=234.U Brentana sa deskriptívna psychológia definuje ako veda, ktorá narábas totalitou fundamentálnych psychických prvkov a zahŕňa intencionálnevzťahy s ostatnými psychickými fenoménmi. Genetická psychológia narába sovzťahmi medzi mentálnymi fenoménmi a fyzicko-fyziologickými fenoménmi,pozri GOLOMB, J.: Psychology from the Phenomenological Standpoint of Husserl, c.d., s. 453 – 454; a takisto VYDROVÁ, J.: Cesty fenomenológie. Fenomenologická metóda neskorého Husserla, c. d., s. 46.

[22] Hua XIII, s. 123.

[23] Tamže.

[24] HUSSERL, E.: ZurPhänomenologie der Intersubjektivität II. Texte aus dem Nachlaß, Zweiter Teil: 1921 – 1928, Vyd. Iso Kern. Den Haag: Martinus Nijhoff 1973, Husserliana XIV, s. 84.

[25] „Das psychologische Ich gehört der objektiven Zeit an, derselben Zeit, derdie Raumwelt angehört, der Zeit, die durch Uhren und sonstige Chronometergemessen wird. Und dieses Ich ist raumzeitlich gebunden an den Leib, von dessenFunktionieren die psychischen Zustände und Akte, die abermals ihre Einordnungin die objektive Zeit haben, abhängig sind, abhängig in ihrem objektiven, d.i.raumzeitlichen, Dasein und Sosein. Alles Psychische ist raumzeitlich“ (Hua XIII, 123 – 124).

[26] GOLOMB, J.: Psychology from the Phenomenological Standpoint ofHusserl, c. d., s. 457.

[27] Tamže, s. 457. K Husserlovej kritike psychologizmua k pochopeniu toho, aká bola Husserlova cesta k pozíciiantipsychologizmu v logike, vede a filozofii pozri MACO, R.:Husserlova kritika psychologizmu. In: FARKAŠOVÁ, E., SZAPUOVÁ, M. (eds.): Filozofia: Minulé podoby – súčasnéperspektívy (Zborník z konferencie 6. 2. – 7. 2. 2003).Bratislava: Maxima 2003, s. 131 – 137;MACO, R.: Husserl a (anti)psychologizmus. In: FARKAŠOVÁ, E., BOHUNICKÁ, L.,MARCELLI, M. (eds.): Brnianske prednášky.Prednášky členov Katedry filozofie adejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.Brno: Masarykova univerzita 2003, s. 180 – 202.

[28] MCDONNELL, C.: Husserl’s Critique of Brentano’s Doctrineof Inner Perception and its Significance for Understanding Husserl’s Method inPhenomenology, c. d., s. 94 – 95.

[29] „Durch Einfühlung und einfühlendes Aussageverständnis treten sie nicht nur praktisch in Wechselverkehr, sie beobachten einanderauch zu Erkenntniszwecken und gewinnen, wie in Form der Selbstwahrnehmung undSelbsterinnerung so auch in Form der Einfühlungserfahrung und darauf gebautemTheoretisieren, sogenannte psychologische Erkenntnis“ (Hua XIII, 122).

[30] „Bringen wir uns zu deutlichstem Bewusstsein den Gegensatz zwischenempirischem Sein und phänomenologischem Sein und korrelativ von empirischerWahrnehmung und phänomenologischer Wahrnehmung als den dem einen und anderenSein Sinn vorschreibenden Akten“ (HuaXIII, 144 – 145).

[31] „Ganz anders wie mit derschlichten Erfahrung, und zunächst mit der empirischen Wahrnehmung, verhält essich mit derjenigen Wahrnehmung von reinen Erlebnissen, die alle empirischeAuffassung von ihnen abschneidet und sie nachihrem reinen Sinn in sich nimmt“ (HuaXIII, 146).

[32] „…in dem wir, diese empirischenPersonen, diese Menschen, unter den momentanen psychophysischen Umstanden unsbefinden“ (Hua XIII, 146).

[33] Hua XIII, 147.

[34] Pozri Hua XIII, 147.

[35] „Aber nun richten wir unser Augenmerk einerseits auf das Gefühl in selbst und andererseits auf die mit ihm verflochtene Auffassung in selbst“ (Hua XIII, 147).

[36] „Erst wenn man die phänomenologischeReduktion konsequent und vollkommen durchführt und bei der immanentenBeschreibung des psychischen Erlebnisses dieses gar nicht mehr als Zustand als‚Erlebnis‘ des erlebenden Ich und als Sein in der objektiven Zeit auffasst undsetzt, gewinnt man das reine Erlebnisals Objekt der phänomenologischen Wahrnehmung und vollzieht allererst echtephänomenologische Wahrnehmung in ihrer radikalen Verschiedenheit vonempirischer Wahrnehmung“ (Hua XIII, 149 – 150).

[37] MCDONNELL, C.: Husserl’s Critique of Brentano’s Doctrine of InnerPerception and its Significance for Understanding Husserl’s Method inPhenomenology, c. d., s. 103.

[38] Tamže, s. 103. Eidetické nazeranie alebo nazeranie podstát Husserl nazývaaj „eidetickou ideáciou“ v Logickýchskúmaniach alebo „eidetická variácia“ v IdeáchI. Intuitívny prienik k podstatám ako základným rysom skúsenosti chápe akonávrat k veciam samým. Pozri bližšie MCDONNELL, C.: Husserl’s Critique ofBrentano’s Doctrine of Inner Perception and its Significance for UnderstandingHusserl’s Method in Phenomenology, c. d., s. 101 – 105.

[39] Chcem sa poďakovať Dr. Jaroslave Vydrovej a Dr. Róbertovi Macovi za cennépripomienky, rady, návrhy, ktoré mi poskytli k pôvodnému rukopisu textu.

Príspevok vznikol na Filozofickom Ústave ako súčasťriešenia grantovej úlohy VEGA č. 2/0050/14: „Existencia, socialita a étoskonania: fenomenologické výzvy a existenciálne súvislosti“.

Mgr. Martin Kompiš

Filozofický Ústav SAV

Klemensova 19

813 64 Bratislava

martin.kompis1@gmail.com