Mészáros, Ondrej: Školská filozofia v bývalom Hornom Uhorsku. Bratislava: Veda 2008, 268s.
Ondrej Mészáros predkladá odbornej slovenskej verejnosti prepracovanú verziu svojej monografie A felső-magyarországi iskolai filozófia lexikona, ktorá vyšla v roku 2003 vo vydavateľstve Kalligram v Bratislave. Oproti pôvodne maďarskému vydaniu doplnil 142 nových hesiel, o ktorých – ako sám uvádza – pri prvom publikovaní nemal dostatočné informácie.
Mészáros v predslove k slovenskému vydaniu píše, že „príčinou spracovania témy bol fakt, že historici filozofie, ktorí sa zaoberajú dejinami tzv. národnej filozofie, nedisponujú hodnovernými rukoväťami“. Za cieľ si teda určil zmapovať filozofické smery, školy a pedagógov, ktorí pôsobili na území Horného Uhorska od 16. po 19. storočie, pričom toto územie ohraničuje teritoriálne na západe Bratislavou (Prešporkom), pokračuje cez Trnavu, Nitru, banské a spišské mestá až po Košice. V úvode monografie sa nachádza štúdia venovaná školskej filozofii, v ktorej sa objasňuje obsahový význam tohto termínu a načrtáva postavenie, aké mala filozofia v systéme vzdelávania. Za špecifickosť školskej filozofie na sledovanom území autor považuje jej determinovanie katolícko-evanjelickou polaritou a obohacujúci vplyv koexistencie maďarskej, nemeckej a slovenskej kultúry. Chronologicky ďalej preberá rôzne filozofické školy a smery, ako aj reformy školského vzdelávania a ich prínos pre vyučovanie filozofie.
Druhú časť publikácie tvorí heslár rozdelený na časť, v ktorej nachádzame školy, osnovy a školské programy a ďalej abecedne radený zoznam učiteľov filozofie. Z hľadiska dejín školstva sa pri výbere jednotlivých hesiel autor držal všeobecne známych vzdelávacích inštitúcií, akými boli Košická a Trnavská univerzita, studium generale pauliánov a františkánov, prešovské, kežmarské, levočské evanjelické lýceá a iné menšie školy. Pri koncipovaní jednotlivých hesiel vychádzal jednak z archívnych prameňov, ako sú matriky škôl či zoznamy študentov, katalógy reholí a rádov, školské správy, a jednak z všeobecne známych a dostupných príručiek a lexikónov (napríklad Kisbán, Szentpétery, Szinnyei, Wurzbach, Horányi, Fejér), ktorých bibliografické skratky uvádza pred samotnými heslami. Jednotlivé heslá majú všeobecnú povahu, napríklad heslo Akadémia či Františkánske školy alebo sú úzko zamerané, ako napríklad Piaristická výučba filozofie. Najväčší priestor zaberá text venovaný Trnavskej univerzite, ktorú autor z neznámych dôvodov spolu s Košickou univerzitou píše vytrvalo s malým písmenom.
Informácie o jednotlivých pedagógoch sa väčšinou obmedzujú na základné biografické údaje, v mnohých prípadoch len heslovité: miesto narodenia a úmrtia, pôsobisko, prípadne vydané filozofické diela či príručky (u mnohých len konštatuje, že nie sú známe ich vydané práce) a v závere pramene, z ktorých autor čerpal. Najpodrobnejšie sú spracovaní profesori Trnavskej univerzity (napríklad L. Csapodi, J. Kazy, F. Kazy, P. Makó, S. Csiba), čo je pochopiteľné, pretože ako vyplýva zo súpisu prameňov a literatúry, autor čerpal z matrík tejto inštitúcie. V prípade učiteľov pôsobiacich na Košickej univerzite vychádzal Mészáros z diplomovej práce Tomáša Považana z roku 1970. U ostatných hesiel sa väčšinou spoľahol na staršie monografie a knižné publikácie väčšinou maďarskej proveniencie, medzi ktorými absentuje napríklad novšie encyklopedické dielo Lexikón kňazských katolíckych osobností Slovenska (Bratislava 2000) relevantné pre spracovávanú tému. Pri písaní mien sa autor pridržiava transkripcie, ktorá sa používala v danom období, pri biografických údajoch ponecháva v heslári národné označenie, ako napríklad Wien, Hamborg (sic!), v texte slovenskú podobu geografických názvov.
Pozitívom tejto publikácie je, že poskytuje stručný prehľad dejín jednotlivých typov škôl z hľadiska vyučovania filozofie a heslovito podáva zoznam učiteľov, ktorí sa vyučovaniu filozofie a filozofickému mysleniu venovali. Ide o prehľadové dielo, ktoré istým spôsobom dopĺňa medzery v poznaní kontinuálneho vývoja vyučovania filozofie na našom území. Pri mnohých heslách by sa však zišlo doplniť a spresniť informácie, ktoré by bolo možné získať podrobnejším pramenným výskumom v tunajších i zahraničných archívoch.
Mgr. Erika Juríková, PhD.
Katedra klasických jazykov
Filozofická fakulta TU v Trnave
Hornopotočná 23
Trnava