Róbert Karul: Editorial. In: Ostium, vol. 20, 2024, no. 3.

This work is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivatives 4.0 International License.

Paradigma súčasného umenia má podľa Françoisa Dagogneta viacero aspektov, pozrieme sa len na jeden z nich. Minulé umenie sa zvyčajne vyznačovalo tým, že už samotný výber zachytávanej „scény“ bol ochudobňujúci. Vyberalo si poväčšine jedny sloje skutočnosti a iné zas prehliadalo, ponechávalo ich nepovšimnuté. Ak je východiskovým princípom zachytiť realitu v jej komplexnosti, nesmú však byť z vnímaného „záberu“ vytláčané. Preto sa postupne dostávajú do pozornosti úbohé, defavorizované materiály, odpadky, zvyšky, výlučky. Úvodná kapitola jeho knihy 100 slov, aby sme pochopili súčasné umenie (z roku 2003) trasuje postupný a pozvoľný návrat bezvýznamného až negatívneho do umenia, ktorý akceleroval v súčasnom umení. Dagognet možno až príliš vyzdvihuje výlučne túto vyrovnávaciu úlohu, ktorú plní súčasné umenie, keď umenie vnáša do poľa viditeľného k pompéznym témam úpadkové témy, a zároveň je jeho horizontom dosiahnuť realitu v jej celku. Súčasné umenie by potom bolo zaujímavé ako pedagogický prechodný stupeň. Nech sa to s umením ďalej vyvinie akokoľvek, sme svedkami ontologického projektu, ktorý by chcel znova zahrnúť do celku sveta vylučované entity odpadu, smetia, nechutného, keďže tak autor nerobí len vo vzťahu k umeniu, ale predstavuje tento projekt ako v istom zmysle univerzálny, a to prvýkrát vo svojej knihe O smetiach, o odpade a o odpornom: návrh ekologickej filozofie z 1997.
O tom už viac v dnešnom čísle Ostia.

Róbert Karul
Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Klemensova 19
811 09 Bratislava 1