1. „Niekto by mal o mne napísať knihu, teda to by mal!“[1] Príbeh Alice v krajine zázrakov je nereálny príbeh pre reálne dievča. Azda by sme mohli povedať, že je o reálnom dievčati, ako naznačuje už spomenutá citácia. Alica Liddellová bola jednou z detských priateliek Ludwiga Charlesa Dogsona (Lewisa Carrolla), ktorý jej a jej dvom sestrám rozprával o Aliciných dobrodružstvách v krajine, v ktorej sa realita stretáva s fantáziou a logika s nezmyslom. Hlavná hrdinka paralelne počas príbehu prechádza pomyselným vývojom. Na jeho začiatku sledujeme dieťa bežiace za králikom, ktoré sa na konci stáva kráľovnou. Alicinu cestu krajinou zázrakov možno chápať ako postupné vyvíjanie sa dieťaťa v ženu, alebo skôr predpoveď toho, čo Alicu, ako zástupkyňu všetkých detí ženského pohlavia v budúcnosti čaká.
Nevinné rozbehnutie sa za bielym králikom ako symbolom plodnosti predpovedá Alicino poslanie ženy – dospieť a rodiť deti. Tento fakt môže umocniť to, ak králika berieme ako symbol rýchlo bežiaceho času,[2] čo zdôrazňujú aj hodinky, na ktoré sa králik neustále pozerá. Uvedomujeme si, že Alica nezostane dieťaťom navždy, že sa čas nezastaví, práve naopak. Alicin vývoj nie je reálny, jednotlivé fázy prichádzajú postupne, mimo jej vedomia. To, že sa Alica ponorila do akéhosi snenia, nám evokuje jej pád do králičej nory, ktorý symbolizuje priechod medzi dvoma svetmi. V tomto prípade medzi svetom, ktorý je reálny, a tým fantazijným. Takisto králičej nore môžeme rozumieť ako symbolu znovuzrodenia.
V koncepcii archetypálnej symboliky Carl Gustav Jung opisuje dieru v zemi ako ženský prvok.[3] Alica padá norou dolu a na jej konci sa znova „narodí“. Symbolika by sa mohla vzťahovať aj na symbol jaskyne, ktorá je nielen symbolom zrodenia, keďže pripomína materské lono, ale je aj symbolom smrti a znovuzrodenia.[4] Alica sa vnára do králičej nory: zomiera dieťa, rodí sa žena. Presnejšie, rodí sa nová adeptka, ktorá sa chystá prejsť iniciáciou ženstva.
- V krajine zázrakov sa Alica na rôznych miestach stretáva s rôznymi tvormi, ktoré možno takisto zaradiť do symboliky ženstva, materstva či plodnosti. Na začiatku cesty prazvláštnou krajinou sa Alica ocitá v miestnosti, kde sa zväčšuje a zmenšuje. Tu sa neskôr objavuje symbolika vody či mora, keďže ide o množstvo vyplakaných sĺz, ktoré – po tom, čo sa Alica zmenší – pripomínajú rozbúrené more. A tak je more vďaka dimenzii hĺbky ďalším ženským princípom a symbolom ženskosti a materstva. Táto symbolika sa neskôr objavuje v druhej časti príbehu Za zrkadlom v kapitole Vlna a voda.Významná je aj často spomínaná červená farba (napríklad u červenej kráľovnej), ktorá býva považovaná za symbol dospelosti a doslovne ju možno chápať ako odkaz na menštruačnú krv a tým aj na plodnosť.[5]Okrem symboliky mora vidíme mnohé ďalšie, ktoré sa vzťahujú na ženstvo. Symbol motýľa[6] je v príbehu znázornený Húseničiakom, ktorého Alica stretá. Stretnutie vyvoláva pocit akejsi spätosti medzi ňou a ním, keďže Alica je ešte dieťa, človek v počiatočnom štádiu vývoja, takisto ako Húseničiak v rámci svojho druhu. Z húsenice sa stane motýľ, z Alice žena a matka. Húseničiak zosobňuje a sprítomňuje zmenu. Dôležitý je aj rozhovor, ktorý vedú. Alica nevie odpovedať na to, kto je. „Ľutujem pane, ale vyjadriť sa nemôžem,“ povedala Alica, “lebo ja nie som ja – rozumiete? […] mať za jediný deň také premenlivé rozmery…“[7] Alica prechádza zmenami a je zmätená. Avšak odpovede, ktoré jej Húseničiak dáva, symbolizujú prirodzenosť zmien v kolobehu života: „… ale keď sa zakuklíte – a jedného dňa sa zmeníte, iste nebudete celkom vo svojej koži, nemyslíte?“ pýta sa Alica. „Ani trocha,“ odpovedá Húseničiak.[8]
- „Netlač sa tak!“ povedal Sedmospáč, ktorý sedel vedľa nej. „Nemôžem si pomôcť,“ povedala Alica skrúšene, „rastiem.“[9] Alicino neustále zväčšovanie a zmenšovanie počas príbehu možno vidieť ako ukážku dospievania. Na začiatku vidíme jej detskú zmätenosť z novej situácie: „ Doma mi bolo oveľa lepšie… tam sa človek každú chvíľu nezväčšoval a nezmenšoval…“[10] Jedením koláčikov a pitím z fľaštičiek, vďaka ktorým Alica mení svoju výšku, sa nám zobrazuje simulácia zmien počas dospievania. Nejde však len o Alicine fyzické zmeny. Výrazné sú aj jej výkyvy nálad, vonkajšie i vnútorné: „‚Nebuď zlostná,‘ povedal Húseničiak. ‚A to je všetko?‘ spýtala sa Alica a len-len že nevybuchla od zlosti.“[11] Čo tu vidíme? Charakteristickú vzdorovitosť pubescenta? „Tu je každý samé ‚Poď!‘ […] V živote mi nik toľko nerozkazoval!“[12]
- Alicina cesta krajinou je plná bizarných stretnutí. V kontexte Alicinho vývoja, „zoženšťovania“, alebo akokoľvek to nazveme, staviame tvorov z krajiny zázrakov do pozície mét, ktorými Alica musí prejsť. Stretnutí je mnoho, no sú medzi nimi medzníky, ktoré udávajú Alici smer. Už spomínaný králik ako predzvesť prichádzajúcej a nevyhnutnej životnej skúšky a poslania, Húseničiak ako symbol zmeny, ktorá je neustále prítomná a prirodzená. Neskorším medzným stretnutím je zoznámenie sa s mačkou Škľabkou. Počas cesty drží nad Alicou ochrannú ruku vskutku nenásilným spôsobom. No skôr ako ochráncu v pravom zmysle slova vidíme v Škľabke všadeprítomného usmerňovateľa, sprevádzateľa, učiteľa či dobrého ducha, ktorý „učí Alicu pravidlá krajiny zázrakov. Dostáva ju dovnútra toho, ako tam dole veci fungujú.“[13] Jej schopnosť miznúť a znova sa zjavovať umocňuje pocit nedotknuteľnosti. Jej neustály úsmev navyše vytvára dojem určitej ľahostajnosti a nadhľadu. Mačka neprejavuje k Alici zjavnú náklonnosť, no ani nenávisť; je neutrálna, hovorí o veciach tak, aké naozaj sú. Z určitého uhla pohľadu v nej vidíme symbol reality, ktorej sama dáva svojim neustálym úsmevom veľkú dávku irónie, čím naznačuje, aký je často svet dospelých komický. Nie je to len jej úsmev, ktorý podkopáva vážnosť sveta dospelých. Mačka vo svojom rozhovore s Alicou („‚Tu sme všetci šibnutí. Ja som šibnutá. Ty si šibnutá.‘ ‚Ako vieš, že som šibnutá?‘ spýtala sa Alica. ‚Musíš byť,‘ povedala Mačka, ‚inak by si sem neprišla.‘“)[14] dáva najavo nezmyselnosť sveta, v ktorom sa nachádza, a v ktorom sa bude nachádzať – pod predstavou krajiny zázrakov ako „ihriska dospelosti“.
Stretnutie s Klobučníkom otvára Alici novú dimenziu v poznaní sveta dospelých. Alica má po zoznámení s Klobučníkom možnosť spoznať, že svet nie je len krásny a plný milých, šťastných ľudí. Klobučník je nešťastný, pretože po hádke s červenou kráľovnou, ktorá bola podľa rôznych prameňov inšpirovaná vtedajšou kráľovnou Viktóriou, má na hodinkách stále päť hodín. „Stále je olovrant, nemáme čas ani riad poumývať.“[15] Spolu so svojimi dvoma priateľmi, bláznivým Aprílovým zajacom a neustále spiacim plchom Sedmospáčom sedia za veľkým stolom, pričom sa len posúvajú z miesta na miesto. Stále dookola. Klobučníkova situácia vyvoláva dojem remeselníckej triedy vo vtedajšej viktoriánskej ére. Zastavené hodinky a točenie sa okolo stola je znakom neschopnosti týchto ľudí vymaniť sa zo začarovaného kruhu: „‚Keby si poznala Čas tak ako ja‘ povedal Klobučník, ‚nevravela by si, že ja ho zabíjam. Skôr on zabíja mňa.‘“[16] Tento Klobučníkov výrok by sme mohli analyzovať aj zo strany jeho povolania.
Mnoho zamestnaní v 19. storočí spôsobovalo ťažkú ujmu na zdraví a klobučníci, ktorí boli v tej dobe žiadaní, neboli výnimkou, keďže používali pri svojej práci ortuť, ktorej účinky mali neurologické následky. Pravdepodobne na tomto základe vzniklo „bláznivý ako klobučník“ a je pravdepodobné, že tento fakt bol predlohou postavy Klobučníka. No jeho správanie k Alici ako také bolo veľmi odlišné od ostatných postáv. Jeho uštipačnosť a neustála melanchólia by sa dali považovať za autorov opis následkov pôsobenia ortuti. Práve ona zapríčiňovala nevyrovnané, nápadné správanie, výkyvy nálad, triašky, skreslené vidiny, zmätenú reč a iné psychotické symptómy.[17] „Klobučník vypleštil oči, ale zmohol sa iba na otázku: ‚Prečo je havran ako písací stôl?‘“[18] Klobučníka môžeme chápať aj ako predstaviteľa mužskej časti spoločnosti. Alicu za ním poslala mačka Škľabka. Nedostáva len radu, ale získava osobnú skúsenosť a v tomto prípade má možnosť Alica zakúsiť zaobchádzanie so ženami vo viktoriánskej ére: „‚… ja naozaj nemyslím.‘ ‚Tak by si nemala ani hovoriť,‘ prerušil ju Klobučník.“[19] V priebehu celého rozhovoru je Klobučník drzý, čo len ukazuje Alici pravú tvár vzťahu mužov k ženám. Muži sa správali k ženám úctivo v rámci slušného správania, no Klobučníkova úprimnosť ukázala Alici pravú povahu vzťahu mužov k ženám – žena sa nesmie pliesť do politických záležitostí, vzdelávať sa, pracovať, myslieť. Má byť doma, starať sa o svojho muža, domácnosť a deti. Počas Alicinej cesty je Klobučník akousi pripomienkou toho, prečo tu je, a čo ju ešte čaká.
Otázka žensko-mužských vzťahov neskôr prichádza v podobe zápasu medzi jednorožcom a levom, ktorého sa Alica zúčastní. Už od stredoveku sa jednorožec považuje za symbol cudnosti, čo bol (napokon nielen vo viktoriánskej dobe) žiadaný a typický atribút žien. Na druhej strane vlastnosti leva si už od nepamäti privlastňovali muži (napríklad kráľ Levie srdce) ako symbol sily a odvahy. Zápas dvoch tvorov môžeme vidieť ako súboj dvoch pohlaví. Vo viktoriánskej ére sa stretávame s prvými bojmi za práva žien, vydatých žien bez vlastnej existencie, paradoxne v zemi, ktorej vládne panovník ženského pohlavia.[20] V období, keď bolo dielo napísané, sa začala spoločnosť zaoberať „ženskou otázkou“, ktorá spočívala v tom, či je vôbec žena človek.[21] „Lev sa unudene zahľadel na Alicu. ‚Si zviera, rastlina, alebo nerast?‘ spýtal sa a po každom slove zazíval.“[22]
- Alicina cesta za svojim poslaním ženy sa v druhej časti príbehu Za zrkadlom blíži ku koncu. Táto časť príbehu je omnoho vážnejšia než tá predošlá. Alica prešla ako pešiak jednotlivými políčkami na šachovnici, ktoré symbolizujú jednotlivé etapy vývoja; je vyspelejšia a už ju čaká len pár posledných skúšok, kým sa stane kráľovnou-ženou. V závere poslednej kapitoly prvej časti príbehu je Alicina nadchádzajúca dospelosť priamo vyrozprávaná v predstave jej staršej sestry: „Napokon si predstavila, ako jej sestrička bude po rokoch dospelou ženou“.[23] Do postavenia dospelej ženy ju v druhej časti príbehu vnára čierna kráľovná. Jej správanie voči Alici demonštruje správanie dospelých voči dospievajúcim: „Pozeraj priamo, odpovedaj a nehraj sa stále s prstami!“[24] Tieto situácie hovoria o tom, ako ťažko sa mladý človek aklimatizuje vo svete dospelých.
Na konci sa Alica dostáva k poslednému políčku na šachovnici, kde sa má stať kráľovnou. Sprevádza ju k nemu nešikovný a bojazlivý rytier, ktorého by sme mohli chápať ako znak obáv, ktoré Alicu sužujú. Keď sa dostanú k cieľu, Alica mu zamáva, lúči sa s obavami a odvážne prichádza do svojho cieľa, kde sa na jej hlave zjavuje koruna. Alica sa stáva ženou. Spočiatku nevie, ako sa správať, a nevie, čo má robiť. Cíti sa nešikovná, obáva sa, že jej koruna spadne. Vidíme, ako pomaly si Alica zvyká na novú situáciu, na svoje ženstvo. Stala sa treťou kráľovnou, ako bola Alica Liddellová najmladšou, treťou sestrou, ktoré Carroll spomína už vo svojej úvodnej básni a ktoré pomenoval Prima, Secunda a Tertia.[25] Tri kráľovné, tri sestry, tri ženské princípy. Iniciácia sa uzatvára do trojuholníka, symbolu ženy, iným symbolom: lonom – krajinou zázrakov.
L i t e r a t ú r a
CARROLL, L.: Alica v krajine zázrakov. Preložili J. Vojtek a V. Vojtková. Bratislava: JASPIS 1996.
CARROLL, L.: Alice in Wonderland. [online]. URL:<http://www.novelguide.com/aliceinwonderland/characterprofiles.html>.
HAŠTO, J.: Interpretácia symbolov s prihliadnutím k archetypovým významom. [online].In: Holistická medicína. Žilina: Inštitút Regenerácie Človeka. URL: <www.holistickamedicina.sk/kniznica/Ia.doc?PHPSESSID=zyhfdtrfplhthjai>.
JANOTA, S.: Ženy v európskych dejinách. [online]. URL: <http://www.impulzrevue.sk/article.php?214>.
JUNG, C. G.: Symbol a libido. Brno: Nakladatelství Tomáše Janečka 2004.
MAATA, J.: An Analysis of Alice’s Adventures in Wonderland. [online]. URL: <http://www.alice-in-wonderland.net/explain/alice841.html>.
ROBERGE, P. R.: Mad as a Hatter. [online]. URL: <http://www.corrosion-doctors.org/Elements-Toxic/Mercury-mad-hatter.htm>.
ROOY, L. de: Cheshire Cat character description. [online]. URL: <http://www.alice-in-wonderland.net/school/cheshire-cat.html>.
ZRUSTOVÁ, Z.: Boj za práva žen ve viktoriánské Anglii. [online]. URL:<http://www.bbc.co.uk/czech/omnibus/victorian_women.shtml#top>.
P o z n á m k y
[1] CARROLL, L.: Alica v krajine zázrakov. Preložili J. Vojtek a V. Vojtková. Bratislava: JASPIS 1996, s. 35.
[2] Porov. HAŠTO, J.: Interpretácia symbolov s prihliadnutím k archetypovým významom. [online].
In: Holistická medicína. Žilina: Inštitút Regenerácie Človeka. URL: <www.holistickamedicina.sk/kniznica/Ia.doc?PHPSESSID=zyhfdtrfplhthjai>.
[3] Porov. JUNG, C. G.: Symbol a libido. Brno: Nakladatelství Tomáše Janečka 2004, s. 211.
[4] Porov. HAŠTO, J.: Interpretácia symbolov s prihliadnutím k archetypovým významom, c. d.
[5] Porov. CARROLL, L.: Alice in Wonderland. [online]. URL:<http://www.novelguide.com/aliceinwonderland/characterprofiles.html>.
[6] Porov. HAŠTO, J.: Interpretácia symbolov s prihliadnutím k archetypovým významom, c. d.
[7] CARROLL, L.: Alica v krajine zázrakov, c. d., s. 42.
[8] Tamže, s. 42.
[9] Tamže, s. 100.
[10] Tamže, s. 35.
[11] Tamže, s. 44.
[12] Tamže, s. 84.
[13] ROOY, L. de: Cheshire Cat character description. [online]. URL: <http://www.alice-in-wonderland.net/school/cheshire-cat.html>.
[14] CARROLL, L.: Alica v krajine zázrakov, c. d., s. 58.
[15] Tamže, s. 65.
[16] Tamže, s. 65.
[17] Porov. ROBERGE, P. R.: Mad as a Hatter. [online]. URL: <http://www.corrosion-doctors.org/Elements-Toxic/Mercury-mad-hatter.htm>.
[18] CARROLL, L.: Alica v krajine zázrakov, c. d., s. 61.
[19] Tamže, s. 68.
[20] Porov. ZRUSTOVÁ, Z.: Boj za práva žen ve viktoriánské Anglii. [online]. URL:<http://www.bbc.co.uk/czech/omnibus/victorian_women.shtml#top>.
[21] JANOTA, S.: Ženy v európskych dejinách. [online]. URL: <http://www.impulzrevue.sk/article.php?214>.
[22] CARROLL, L.: Alica v krajine zázrakov, c. d., s. 196.
[23] Tamže, s. 111.
[24] CARROLL, L.: Alica v krajine zázrakov, c. d., s. 113.
[25] Porov. MAATA, J.: An Analysis of Alice’s Adventures in Wonderland. [online]. URL: <http://www.alice-in-wonderland.net/explain/alice841.html>.
Natália Mikušková
študentka 2. ročníka odboru filozofia (bakalársky stupeň)
Katedra filozofie
Filozofická fakulta TU v Trnave
Hornopotočná 23
918 43 Trnava