Garek, M.: Spoločnosť troch rádov. In: Ostium, roč. 4, 2008, č. 3.
DUBY, G.: Tři řády aneb Představy feudalizmu. Praha: Argo, 2008, 400 s.
Vydavateľstvo Argo predstavuje vo svojej edícií Historické myšlení jednu zo základných prác významného francúzskeho historika školy Annales Georgesa Dubyho. Georges Duby (1919 – 1996) je českej a slovenskej verejnosti známy vďaka monografiám Věk katedrál, Rok tisíc, Neděle u Bouvines /27. červenec 1214. V predkladanej práci sa autor zaoberá známym stredovekým učením o rozvrstvení obyvateľstva na tri rády, podľa princípu trojfunkčnosti prevládajúceho v stredovekej spoločnosti.
Autor zhrnul v knihe myšlienky načrtnuté počas seminárov v Paríži v rokoch 1970 – 1974, pričom sa snaží odhaliť najstaršie podoby trojfunkčnej spoločnosti v úzko vymedzenom kruhu severného Francúzska. Práve Francúzsko predstavovalo uzavretý celok, v ktorom sa najrýchlejšie rozvíjal vedecký a ekonomický pokrok po storočiach všeobecného úpadku. Svoj výskum ďalej autor vymedzil aj časovo – rokom 1025, kedy sa objavuje myšlienka troch rádov a troch funkcií spoločnosti a rokom 1225, kedy trojfunkčná spoločnosť nadobúda definitívnu prevahu v písomnostiach. Duby postupne na stránkach svojej knihy predostiera jednotlivé časové úseky vymedzeného obdobia, pričom neustále sleduje zmeny spoločnosti, ekonomický, kultúrny a politický vývoj. Dielo rozdelil na viacero častí Odhalení, Geneze, Okolnosti, Odmlka a Návrat.
Autor postupne predkladá celkový vývoj a rozvoj myšlienky troch rádov. Duby ju spája s vystúpeniami biskupov Adalberona z Laonu a Gérarda z Cambrais, ktorí nezávisle od seba zanechali písomné svedectvo a definíciu troch rádov. „Lidské pokolení se od počátku dělí na ty, kteří se modlí, ty, kteří obdělávají půdu, a ty, kteří válčí. Tři činnosti: orare, pugnare, agricolare-laborare.“ Táto myšlienka má obnoviť poriadok v kráľovstve, posilniť upadajúcu moc Kapetovcov a zároveň sa postaviť na odpor voči vznikajúcim herézam a „bludným“ myšlienkam Božieho mieru, ktorý hlásal zásadu rovnosti všetkých ľudí, bez ohľadu na ich spoločenské postavenie, bohatstvo a pôvod. Rozdelenie spoločnosti na tri rády s ich vlastnými úlohami podľa týchto autorov zodpovedalo nebeskému poriadku a nebeskému Jeruzalemu, s ktorým sa svetská spoločnosť zjednotí v jedno na konci vekov. Božie zámery mali výsadné právo sprostredkúvať biskupi a kňazi ako pomazaní a vyvolení Boží. Duby podáva charakteristiku biskupského úradu okolo roku 1000, pričom táto doba bola príznačná úpadkom kráľovskej moci a očakávaním návratu Krista v roku jeho tisíceho výročia smrti. Autor odhaľuje rozsiahlu fresku duchovných prúdení, heréz a mníšskych hnutí, ktoré nadobúdali čoraz masovejší charakter. Adalberon a Gérard sa stavajú aj proti mníchom, ktorí sa snažia o obrodu sacra, pričom na toto nemajú potrebnú sapientia, ktorá sa získavala len svätením. Podľa ich mienky, laici mali na zemi zastávať jediný status a to manželský.
Duby približuje aj genézu vytvorenia a kodifikovania myšlienky troch rádov. Prináša vyčerpávajúci prehľad a rozbor diel, na ktoré sa vo svojich prácach odvolávali Adalberon a Gérard, počínajúc Svätým Písmom pokračujúc cez Augustína, Gregora Veľkého, Abba z Fleury a Duda zo Saint-Quentinu a končiac anglickými mysliteľmi, ktorí tieto myšlienky vyjadrovali a inštitucionalizovali už na sklonku 9. storočia. Približuje aj okolnosti, ktoré napomohli a boli príčinou vyjadrenia idey troch rádov. Tri rády vystupujú ako prostriedok proti chaosu a bezpráviu, ktoré v danej dobe doliehalo čoraz väčšmi aj na biskupské sídla. Ustanovenie troch rádov malo poskytnúť spoločnosti nový cieľ a úlohy, obnoviť mier medzi jednotlivými vrstvami a v neposlednom rade napomôcť získať prvým dvom skupinám prevahu a kontrolu v spoločnosti.
Táto myšlienka mala podľa Adalberona a Gérarda vytvoriť protiváhu proti iným systémom vznikajúcim prevažne na juhu Francúzska, proti kacírstvu (hlásalo spoločnosť bez biskupov, bez rituálov, bolo proti mágii, proti zobrazeniam svätých, ale aj proti manželstvu, plodeniu – odmietali mäso, krv, telesnosť; všetci sú si rovní, aj ženy); proti myšlienke Božieho mieru – snaha o všeobecné očistné úsilie v spojitosti s tisícročím Umučenia a nadchádzajúcim koncom sveta, prísaha, pôst a odpustenie krívd všetkým bez rozdielu stavu; protiCluny a mníchom – chceli byť nezávislí od biskupov, mali veľkú nezávislosť danú od pápeža, kniežatá videli v nich nezávisle inštitúcie, ktoré im prepožičiavali časť sapientia vyhradenej pre duchovných.
Po smrti Adalberona a Gérarda však Duby zaznamenáva v severofrancúzskom priestore takmer stopäťdesiatročnú odmlku v rozdelení spoločnosti na tri rády podľa troch funkcií. Vyplýva to z dominantného vplyvu kláštorov a mníchov na duchovný život spoločnosti, o čom svedčí aj počet pápežov zvolených z rehoľníkov. Z tohto obdobia prevažná väčšina písomných prameňov pochádza z kláštornej proveniencie, a mnísi samozrejme nemali záujem o rozvoj idey, podľa ktorej by nad nimi stáli biskupi a kňazi. V skúmanom období stoja mnísi nad duchovenstvom a dohliadajú naň. Kláštory neboli zamerané na reformu spoločnosti, ale na odlúčenie sa od nej, o čom svedčia aj stavby kláštorov na odľahlých miestach, pričom v tomto úsilí sa angažovala najmä rehoľa cistercitov. Duby si v danej dobe bedlivo všíma aj vznik meštianstva ako novej vrstvy, ktorá sa vymykala zaužívanej hierarchii spoločnosti a hľadala svoje vlastné miesto ašpirujúc vďaka svojmu bohatstvu na výsadné postavenie. V danej dobe boli podľa autora najdôležitejšie názory troch osôb – Bernarda z Clairvaux, Sugera zo Saint-Denis a Guiberta z Nogentu. Ich myšlienky neprinášali žiadanú reformu spoločnosti a zanechávali ju v stagnácii, pod vplyvom mníchov.
Opätovný a definitívny návrat idey troch rádov vidí Duby v desakralizácii spoločnosti, vo vytláčaní dominantného vplyvu mníchov, vo vzraste prestíže kapitúl a ich škôl, v posilnení svetskej moci francúzskeho kráľa a zároveň vo vystúpeniach najmocnejších kniežat, ktorí sa snažia o nezávislosť od kráľa, pričom podporujú duchovný rozvoj na svojich dvoroch. Tento návrat predpovedá dielo Benedikta zo Saint-Maure z rokov 1173 – 1185 Dejiny normandských vojvodov, v ktorom vystupuje trojfunkčná schéma ako princíp dokonalej spoločnosti. Tento postulát trojfunkčnej spoločnosti mal podporiť presvedčenie, že res publica spočíva na spravodlivom rozdelení služieb a výnosov, nastoľuje občiansku morálku na rozdiel od prvotného zámeru Adalberona a Gérarda. Najvýznamnejším rádom sa nestáva duchovenstvo ako v prvom období, ale rytierstvo ako skupina ovládajúca ostatných. Schéma troch rádov podporuje rytierstvo, ktoré sa stáva uzavretou spoločnosťou založenou na pôvode a vznešenosti. Vystupuje ako pevná bariéra voči mešťanom a obchodníkom. Duchovní v tom čase stoja v službách mocných feudálov, spravujú ich kaplnky, starajú sa o oslavu svojich pánov a podporujú kniežaciu moc na úkor kráľa a cirkvi. Za definitívne ukotvenie trojčlennej spoločnosti vo francúzskom prostredí považuje Duby bitku pri Bouvines v roku 1214, kedy Filip August porazil svojich nepriateľov práve vďaka disciplinovanému zapojeniu všetkých zložiek spoločnosti v troch rádoch do boja.
Duby v predkladanej práci podal plastický obraz sledovanej doby, a to nielen jej myšlienkových pochodov a hnutí, ale aj hospodárskeho, kultúrneho a politického vývoja. Vzhľadom na to, že si uvedomuje okolnosť, že „historik zkoumá vždy jen útržky paměti a tyto vzácné zlomky pocházejí vesměs z památníků postavených mocí…“, snaží sa sledovať aj menej známe pramene, ako sú napríklad básne a piesne. Autor sa tu prejavuje ako výnimočný znalec stredovekej filozofie a teológie, pričom správne poukazuje na odvolávania sa všetkých autorov skúmaného obdobia na cirkevných otcov a učiteľov, predovšetkým na Augustina a Gregora Veľkého.
Z predloženého diela môže pozorný čitateľ vybadať aj psychologické tendencie, vyskytujúce sa v očakávaní konca sveta a strachu pred zatratením. Dielo je skutočnou freskou vykresľujúcou cestu idey troch rádov od jej prvých zmienok v písomných prameňoch až po jej definitívne a triumfujúce víťazstvo. Pre pochopenie stredovekej spoločnosti a myslenia by nemalo chýbať v žiadnej knižnici historika či filozofa zaoberajúceho sa stredovekom.
Mgr. Martin Garek
Katedra histórie
Filozofická fakulta TU v Trnave
Hornopotočná 23
918 43 Trnava