Tureková, A.: Tajomstvá arcibiskupskej knižnice v Kroměříži alebo po stopách francúzskej kultúry. In: Ostium, roč. 13, 2017, č. 4.
Jiřina Matoušková: Francouzské tisky v arcibiskupské zámecké knihovně v Kroměříži. Miscellanea. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2016. 187 s. ISBN 978-80-244-5048-3
Publikácia pod názvom Francouzské tisky v arcibiskupské zámecké knihovně v Kroměříži. Miscellanea z pera Jiřiny Matouškovej predstavuje zavŕšenie niekoľkoročného „terénneho“ výskumu realizovaného tímom romanistov z Katedry románskych jazykov Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci, s cieľom zmapovať rozsah a tematické zameranie francúzsky písaných textov (pôvodných ako aj do francúzštiny preložených), prítomných v arcibiskupskej zámockej knižnici v Kroměříži.
Prvé tri diely monografického cyklu, vydané v roku 2011 a venované spoločenskovednej a náučnej literatúre, beletrii a populárnym dobovým žánrom[1], už zaujali našu pozornosť[2]; v roku 2014 vyšiel štvrtý diel mapujúci francúzsky písanú literatúru s duchovnou tematikou[3]; napokon piaty a posledný diel, pod názvom Miscellanea, predstavuje doplnkový materiál k už prebádanému frankofónnemu knižnému fondu kroměřížskej arcibiskupskej knižnice. Ako upresňuje autorka, ide o publikáciu zahrňujúcu tie tituly, ktoré z rôznych dôvodov nemohli byť zaradené do predchádzajúcich dielov (vypožičané či vystavené knihy, duplikáty a pod.) – v porovnaní s predchádzajúcimi dielmi tu tak nachádzame akýsi eklektický súpis idúci od teologických spisov až po libertínsku literatúru.
V úvode svojej práce autorka ponúka podrobnú analýzu spísaného korpusu diel, a to na základe už zavedeného tematického rozdelenia v predchádzajúcich štyroch dieloch spomínaného monografického cyklu. Čitateľovi tak na jednej strane uľahčuje orientáciu, na strane druhej akoby vkladá chýbajúce „kúsky skladačky“ do jednotlivých súpisov.
V oblasti spoločenskovednej a náučnej literatúry prevažujú tituly s historickou tematikou, týkajúce sa prirodzene predovšetkým dejín Francúzska, no i európskych či svetových dejín. Zaujímavé sú diela zaoberajúce sa vládou rôznych panovníkov, Ľudovíta XV. no i Kataríny II. Veľkej – nejde však len o elogizujúce texty, arcibiskupský knižný fond ukrýva napríklad aj hanlivé pamflety na absolutistický a nehospodárny spôsob vlády slávneho „kráľa Slnka“, Ľudovíta XIV. Popri historických dokumentoch tvoria značnú časť spoločenskovednej a náučnej literatúry diela z oblasti geografie a prírodných vied, ďalej niekoľko literárnovedných štúdií predovšetkým zo 17. a 18. storočia, a súhrn uzatvára skupina filozofických textov v podobe vydaní súborného diela určitého autora, spomedzi ktorých najvýznamnejší sú Helvétius či Leibniz.
Druhou veľkou tematickou oblasťou, ktorú publikácia výrazne rozširuje, je oblasť krásnej literatúry. Obohatením už existujúceho súpisu sú najmä prozaické diela, z ktorých väčšina datuje zo 17. a 18. storočia. V arcibiskupskej knižnici nájdeme viaceré dobové „bestsellery“, ako sú barokové romány (La Calprenède), romány vo forme fiktívnych memoárov (Hamilton, Prévost), epištolárne romány obľúbené najmä u ženských autoriek (Mme Riccoboni), ale aj galantné poviedky (Boursault, Mlle de La Roche-Guilhen) či dokonca libertínske romány (La Morlière). Beletristický fond je skutočne rôznorodý, a obsahuje aj takpovediac serióznejšie žánre, ako je historický román (Chateaubriand), výchovný román (Rousseau), alebo utopický román (Mercier).
Množinu tzv. populárnych dobových žánrov tvoria biografické diela, memoáre, korešpondencia, prípadne cestopisy. Aj k tomuto súpisu sa objavujú doplnené rôzne zaujímavosti, ako napríklad životopisy významných kráľovien (Mária Stuartová, Katarína Medicejská, Mária-Antoinetta) vydaných prevažne v 19. storočí. Z tohto obdobia pochádzajú aj pamäti viacerých diplomatov a politikov blízkych Napoleonovi I., ktoré poskytujú čiateľovi priame svedectvo nielen o zákulisí vládnych záležitostí, no i o cisárovom osobnom živote. Napokon spomeňme dôležitú časť knižničného fondu, ktorú tvorí bohatá Voltairova korešpondencia či v 19. storočí doposiaľ nevydané Leibnizove spisy.
Úvodnú tematickú analýzu uzatvára predstavenie titulov s duchovnou resp. náboženskou tematikou, ktoré v arcibiskupskej knižnici prirodzene tvoria najpočetnejšiu skupinu francúzsky písaných akvizícií. V doplnení tejto časti súpisu nachádzame, okrem „tradičných“ vydaní Biblie, katechizmu, či hagiografických diel, aj publikácie venované cirkevným dejinám (obdobie náboženských vojen vo Francúzsku a iné), filozoficko-teologickým dišputám (Fénelon, Lammenais), a nechýba ani Nostradamova slávna kniha proroctiev.
Na tento analyticko-prehľadový úvod už nadväzuje samotné jadro monografie, pozostávajúce z podrobného súpisu 354 titulov (pripomeňme, že v rámci predchádzajúcich štyroch dielov monografického cyklu Jiřina Matoušková a Marie Voždová spolu s vedeckým tímom už spracovali približne 2000 titulov). Jednotlivé heslá sú usporiadané v abecednom poradí, pričom každé je rozdelené do dvoch častí. V prvej časti autorka uvádza všetky potrebné bibliografické údaje vrátane rozmerov diela a signatúry umožňujúcej v prípade záujmu dielo jednoducho dohľadať. Druhá časť hesla predstavuje stručnú charakteristiku ako aj základný údaj o autorovi toho ktorého titulu. Ako sme už povedali, keďže ide o poslednú dodatkovú monografiu, súhrn zmapovaných publikácií je veľmi rôznorodý – na rozdiel od predchádzajúcich dielov však práve týmto poskytuje čitateľovi širší záber a ucelenejší pohľad na nesmierne diverzifikované literárne bohatstvo arcibiskupského knižného fondu, kde teologické a filozofické traktáty takpovediac susedia na poličkách – možno podchvíľou až prekvapivo – s najvýznamnejšími dielami galantnej a libertínskej literatúry.
Monografia Jiřiny Matouškovej, v nadväznosti aj na predchádzajúce diely tohto cyklu, je vzácnym príkladom minucióznej, vysoko precíznej práce v oblasti primárnej vedeckej rešerše. Jej publikácia predstavuje erudovaný výstup z terénneho výskumu, ktorého spôsob spracovania umožňuje a uľahčuje ďalšie bádanie v tejto oblasti v podobe analytických či porovnávacích štúdií. Knižný fond arcibiskupskej zámockej knižnice v Kroměříži (založenej v roku 1694) ako jeden z najväčších historických knižných fondov v Strednej Európe predstavuje z tohto hľadiska neodmysliteľný základ akéhokoľvek podobne zameraného výskumu vedeného v budúcnosti.
Práca takéhoto typu je zásadným prínosom nielen pre českú romanistiku, kde sa výskum spoločensko-literárneho kontextu a vzťahov francúzskej a českej kultúry už dlšie uberá smerom k významným šľachtickým či iným knižniciam, no je inšpiráciou aj pre romanistické štúdie na Slovensku, pretože sa vpisuje do aktuálnych tematík rešerše zaoberajúcich sa prítomnosťou francúzskej kultúry v stredoeurópskom priestore a problematikou medzikultúrnych vzťahov. Napokon, v širšom ponímaní a pre čitateľov s nevedeckými ambíciami môže byť publikácia nemenej zaujímavou, podávajúcou obraz hlboko frankofónnej kultúry dobovej šľachty a duchovenstva.
L i t e r a t ú r a
[1] Voždová, Marie – Matoušková, Jiřina: Francouzské tisky v arcibiskupské zámecké knihovně v Kroměříži (I. Spoločenskovední a jiná nauková literatura, II. Krásná literatura, III. Populární dobové žánry: životy, paměti, listy a cesty). Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2011.
[2] Pozri našu recenziu, in Ostium, 2012, roč. 8, č. 3.
[3] Voždová, Marie – Matoušková, Jiřina: Francouzské tisky v arcibiskupské zámecké knihovně v Kroměříži. Literatura s duchovní tematikou. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2014.
Andrea Tureková, PhD.
Katedra románskych a slovanských jazykov
Fakulta aplikovaných jazykov
Ekonomická Univerzita v Bratislave
Dolnozemská cesta 1
852 35 Bratislava
e-mail: andrea.turekova@euba.sk