Kaščáková, S.: Nočná mora jednej bábiky. In: Ostium, roč. 14, 2018, č. 1.
Elena Ferrante: Pláž v noci. Preklad: Peter Bilý. Ilustrácie: Mara Cerri. Bratislava: Inaque.sk, 2017, 40 s.
Sugestívne rozprávanie bábiky o prežívaní jednej noci a najmä o jej blízkom vzťahu k svojej majiteľke je jedným z najkrajších a najoriginálnejších literárnych obrazov pocitu opustenosti a smútku v súčasnej detskej literatúre. Táto výnimočná kniha je rozprávaním plastovej bábiky Celiny o strašnej noci, ktorú prežije na pláži, kde ju zabudne jej majiteľka, dievčatko Mati. Rozprávanie bábiky (ja – rozprávač) je presvedčivé v ostrom jazykovom prejave, do ktorého nevstupuje klišéovitá idylickosť, aby učičíkala vystrašenú bábiku a prípadne aj čitateľa. Vnímanie bábiky sa prirodzene sústreďuje na podstatnú vzťahovú hodnotu medzi ňou a jej majiteľkou, ktorá je pre ňu nenahraditeľná – je jej priateľkou aj mamou. V knihe niet zvyšného slova a žiadne slovo jej ani nechýba. Presnosť, s akou autorka spontánne hovorí o pocite osamelosti bábiky, je taká strhujúca, že naozaj pripomína až nočnú moru, hrôzostrašný zlý sen. Akceptácia strachu a smútku vo vedomí bábiky je v texte podaná v intenciách jej špecifického personifikovaného vnímania, ktoré si hľadá čitateľa bez prikrášľovania a klamstva. Príbeh nezbavuje čitateľa pocitu strachu a smútku a nenahovára mu, že nie je a nikdy nebude sám. Skôr mu ukazuje logiku života, ktorá prináša vzťahy aj samotu, lásku aj nezáujem.
Vzťah bábiky a dievčatka metaforicky predstavuje problém viazanosti človeka na človeka (v tomto prípade najviac viazanosti matky a dcéry, keďže kniha vychádza z motívov autorkinho románu pre dospelého čitateľa Temná dcéra). Vo vzťahu si v priebehu života bábika (dcéra, matka, čitateľ,…) spoluvytvára domov. Pri strate vzťahu stráca aj domov, čo sa vždy deje dramaticky, lebo o domov azda ani nie je možné prísť inak. Aj preto je v knižke uplatnená neľútostná dramatickosť ako dôležitý vyjadrovací prvok. Aj keď deti v dnešnej spoločnosti, zdá sa, už o živote veľa vedia alebo si to dokážu vygúgliť, predsa len im často úzkostlivo privierame dvere pred svetom. Z textu však cítiť obrovskú autorskú slobodu otvorených dverí, ktorá kladie dieťa priamo do epicentra existenčnej úzkosti.
Spôsob Ferrante rozprávania umožňuje vnímať proces, akým opustenosť a smútok vznikajú, ale aj zanikajú. Dievčatko Mati dostane od rodičov mačiatko a na svoju obľúbenú bábiku Celinu na pláži celkom zabudne. Bábika začne na mačiatko žiarliť a chcela by znova byť so svojou Mati, ale keďže je z plastu, neživá, nevie sa z pláže ani pohnúť. Zúfalstvo bábiky získať späť vzťah s dievčatkom je fatálne. Bezmocnosť je vyjadrená aj ako nehybnosť, aj ako materiál – obyčajný a ľahko zničiteľný plast. Keď začne Krutý Plavčík (postava muža, ktorý zrejme zabezpečuje základnú údržbu pláže) za súmraku na pláži upratovať a zhrabovať Veľkými Hrabľami všetko nepotrebné a zvyšné po turistoch, je bábika zrazu vo vzťahu, ale s nepotrebnými vecami, rovnako opustenými, bezmocnými. Bez svojho dievčatka patrí k odpadu. Bojí sa, že ju hrable rozpolia, že prechladne, že ju zničí oheň, že ju prehltne more. Každý z týchto strachov autorka bravúrne približuje. Nie sú to ťažkopádne pasáže, ale pútavé a gradujúce zážitky. Napätie je veľmi silné v celej knihe, ani raz nepoľaví, nezľutuje sa ani nad bábikou, ani nad čitateľom. Je hnacím motorom čítania doslova na jeden dych.
Veľmi silným prvkom je symbolika straty mena. Bábike chce vziať Krutý Plavčík slová, ktoré do nej počas ich priateľstva dievčatko Mati vložilo. Nakoniec z nej háčikom vytrhne to najdôležitejšie – meno, ktoré jej Mati dala. Bábika cíti bolesť. Ale Krutému Plavčíkovi meno nestačí, odhaduje, že bude veľmi lacné. Slová symbolizujú priateľstvo, spoločný čas, všetko, čo bábike po dievčatku zostalo. Meno predstavuje identitu, zmysel života. Keď je preč, spolu s ním mizne aj cena bytosti. Existuje väčšia beznádej? Bezmennosť, ktorá bábike hrozí, na jednej strane podčiarkuje jej bezvýznamnosť pre okolie a najmä pre najbližšiu osobu, ale na druhej strane je práve ona významným zdrojom tenzie. Úsilie udržať si meno je dôležitý motív podieľajúci sa na celkovej dynamike textu.
Vonkajší opis postáv je v knihe minimálny, viac ho sprostredkujú len snové ilustrácie Mary Cerri. Bábiku, dievčatko, Krutého Plavčíka a ďalšie drobné vedľajšie postavičky môže čitateľ identifikovať najmä na základe ich činov, myšlienok a pocitov, podmienených vzájomnou interakciou.
Kniha je odporúčaná deťom, ale jej literárno-umelecká hodnota, ktorá dieťa nepodceňuje, smeruje jednoznačne aj k dospelému, náročnému a skúsenému čitateľovi. A nemusí to byť len obdivovateľ Eleny Ferrante. Aj keď je zobrazovaná skutočnosť príbehu dotovaná fantastickými atribútmi, personifikovanými postavami, jeho dominantným znakom zostáva reálnosť reflektovaného problému. Rozprávkové v knihe neprekrýva mieru závažnosti zobrazeného. Rétorika rozprávky akoby slúžila dvojako, raz na čo najviac možné uľahčenie recepcie témy a raz na zmiernenie úzkosti z opustenosti, strachu a z pravdy. Ale paradoxne, práve rozprávková dikcia, poetickosť a náznakovosť spôsobujú mnohoznačnosť textu, dodávajú mu magickú atmosféru a ponúkajú ho ako rébus, ktorého riešenie odhalí tajomstvo potreby vzťahov medzi nami.
Rozsahom ide o krátky, štyridsaťstranový text, v ktorom sa okrem vnútorného monológu bábiky objavujú dialógy aj drobné básnické útvary so združeným rýmom. Verše sú výborne prebásnené a sú bytostnou súčasťou textu, zapadajú do jeho rytmu svojou naturálnosťou až krutosťou. V knihe nájdeme veľa citosloviec, ktoré kvalitne a najmä objavne imitujú rôzne zvuky prírody, živlov a podobne. Nie sú žiadnymi ozdôbkami textu alebo infantilnými podrepmi k deťom. V tejto knihe sú serióznymi zmyslovými obrazmi a umeleckým prostriedkom.
Ak by sme sa v umení vyhýbali zobrazovaniu osamelosti, smútku, strachu, bola by predstavovaná realita utópiou. Ferrante nechce vystrašiť nás ani naše deti, neskúša na nás žiadny módny šok, iba nezamlčiava a dáva nám indície na pochopenie vlastnej identity a zmyslu života.
Mgr. Silvia Kaščáková, PhD.
Katedra predškolskej a elementárnej pedagogiky
Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity
Hrabovská cesta 1
03401 Ružomberok