Mám rád jeseň, zvlášť túto neskorú. Má v sebe druh pokoja, ktorý nemá žiadne iné ročné obdobie. Jar je výbuchom života, náhlym prebudením, leto prináša plody a zima je bojom o prežitie. Jeseň uzatvára, stišuje. Väčšina listov zo stromov v mojej záhrade už opadala, prvé mrazíky dokončili zber zeleniny, na jabloniach ostalo len pár vytrvalých jabĺk, na ktorých sa hostia vtáčiky. Túlavým mačkám zhustla srsť a zväčšil sa apetít. Ježkov mojej drevárni robí posledné úpravy svojho zimného pelechu.
Jeseň cítiť aj tu na Rodose, kam som sa vybral na týždennú pracovnú cestu. Uličky, v lete prepchané turistami, sú teraz takmer prázdne, z malého pouličného stánku s nápisom „Fresh orange juice“ na mňa smutne pozerá zopár nahnitých pomarančov, ktoré tam predajca zanechal ich osudu. Rodské mačky, sústredené v prístave, sa pokojne vyhrievajú v šikmých lúčoch zapadajúceho Slnka. Vrany ozobávajú dozreté datle z paliem. Raz za deň sa, týmto inokedy extrémne suchým ostrovom, preženie krátka búrka, alebo aspoň trocha spŕchne, potom opäť vysvitne zubaté Slniečko. Vzduch je čistý a more pokojné.
Príroda si ctí pokoj, no kultúra, zdá sa, sa odtrhla z reťaze. Počas medzipristátia v Aténach sa rozprávam so slovenským doktorandom, ktorý tu je na polročnom pobyte na univerzite. Z jeho rečí cítiť obavy. Rovnaký pocit mám z rozhovoru s recepčným malého hotela, kde som ubytovaný. Situácia sa radikalizuje, tak pravicový ako aj ľavicový extrémizmus získavajú na sile vďaka zväčšujúcim sa sociálnym rozdielom. Na univerzite mám prednášku o archaickej lyrike, ktorá je primárne sociálno-eticko-politická a jej hlavným odkazom je varovanie, že ak sa vlády zmocnia nespravodliví, ktorí všetko robia pre vlastný prospech, moc a hanebný zisk, upadne obec do svárov, ktoré zrodia tyrana. Po jej odznení sa ozve spontánny potlesk, na tvárach sa zračí súhlas.
Správy z domova tiež nie sú najoptimistickejšie. Slovenskí učitelia vstupujú do štrajku. The Wall Street Journal zhŕňa knihu Benjamina Ginsberga The fall of the Faculty konštatovaním, že vysoké školy zdegenerovali na „úboho spravované pseudo-korporácie kontrolované byrokratmi“, v ktorých výskum a učenie sú už takmer nepodstatné. V e-mailoch si každý deň nájdem nové požiadavky, čo ako zamestnanci, či celá katedra máme vykázať, ďalšie a ďalšie tabuľky, ktoré máme vyplniť, príkazy čo, kde a v akom množstve zaregistrovať. Píšu sa všetky možné i nemožné záverečné správy, robia sa finančné uzávierky a plánuje sa ďalší, ešte výkonnejší, ešte ziskovejší a ešte úspešnejší rok. December je hnusný mesiac. Nikto nemá na nič čas, panuje nervozita, stres, boj. Kultúra zošalela, zdravý rozum si zbalil pár vecí a odsťahoval sa do prírody.
Všetkým čitateľom prajem pokojný Advent, alebo aspoň, aby to do Vianoc prežili v zdraví.
Z ostrova Rodos, vyslaný redaktor Ostia
Matúš Porubjak
Foto na titulke: © Ladislav Tkáčik