Známa úvodná pasáž z Aristotelovej Metafyziky sa začína slovami: „Všetci ľudia od prirodzenosti túžia po poznaní.“ Prostredníctvom tejto jedinej vety dokázal grécky filozof veľmi presne vystihnúť základnú ľudskú vlastnosť, ktorá spočíva v schopnosti človeka neustále sa zaoberať vysvetľovaním sveta okolo seba. Americký interpretátor Aristotela Jonathan Lear si na bližšie pochopenie tejto dispozície vypožičiava termín z psychoanalytickej tradície a hovorí, že každý ľudský jedinec trpí už od detstva akýmsi inštinktívnym pudom epistémofílie, t. j. lásky k epistémé, lásky k poznaniu.

Hlavným konštitučným prvkom, ktorý uvádza do pohybu epistémofilický proces, je schopnosť človeka nechať sa niečím alebo niekým prekvapiť. Kým dieťa dokáže zaskočiť takmer všetko, s pribúdajúcimi rokmi ustupuje väčšinou údiv čoraz viac a viac do úzadia. V určitom štádiu života sa totiž začíname orientovať na kultiváciu úplne iných schopností (napríklad mať v živote úspech či zabezpečenie) a na hlbšie vysvetľovanie prekvapivých vecí nám jednoducho neostáva čas.

Práve časový faktor získava podľa Aristotela dôležitosť vtedy, ak chceme poznať odpovede na čoraz ťažšie a teoretickejšie otázky. Celkom prirodzene preto v súčasnosti prenechávame toto náročné skúmanie iným ľuďom, ktorým dostatok času umožňuje tieto problémy spracovať, riešiť a následne o ich výsledkoch informovať aj širokú verejnosť. Niekedy tak stačí len vedieť, koho máme počúvať a čo čítať.

V najnovšom čísle časopisu Ostium môžete nájsť texty z rozmanitých oblastí ľudského poznania. Na jednej strane môžeme predpokladať, že epistémofília zapôsobila na našich autorov, pretože pravdepodobne údiv nad nejakým problémom ich priviedol k tomu, aby obetovali svoj vlastný čas v prospech rozpracovania tematických celkov do písomnej podoby, no na strane druhej zapríčinila aj to, že práve v tejto chvíli ste sa vy, naši čitatelia rozhodli venovať zvýšenú pozornosť týmto textom. Pevne dúfame, že nám táto spoločná láska k epistémé vydrží čo najdlhšie.