Keď ma začiatkom februára oslovila Jarka Vydrová, aby som napísal úvodník, napadlo ma, že sa v ňom budem venovať svojim jesenným potulkám po Grécku. Okrem iného aj tomu, že keď si človek vopred naplánuje všetky detaily svojej cesty, zvyčajne na mieste zistí, že všetko je inak, a že namiesto detailných plánov je lepšie pozorne vnímať svoje okolie, riadiť sa svojimi otvorenými zmyslami a starou dobrou intuíciou. Keďže je však všetko inak, o svojej ceste po Grécku písať nebudem.

22. februára 2022 som dostal e-mail od kolegyne z Kazachstanu s pozvánkou na účasť na marcovej konferencii v Petrohrade. Keďže téma konferencie nebola úplne „moja“, posunul som túto ponuku kolegyni, ktorá sa, okrem iného, zaoberá aj ruskými dejinami a kontakty na petrohradskú univerzitu by pre ňu mohli byť profesijne zaujímavé. Keďže o dva dni bolo všetko inak, k spolupráci už neprišlo.

Všetko je inak. Neviem, aká bude situácia, keď dopíšem tento úvodník a neviem, v akom svete ho práve čítate Vy. Jedno však viem, každá vojna skončila a raz skončí aj táto. Je dôležité, aby zlo bolo potrestané, ale možno ešte dôležitejšie je, zabrániť šialenstvu kolektívnej viny. Hnev, nenávisť, čierno-biele videnie sú v konfliktoch pochopiteľné a účinné, ale ak sa z nich stane norma, vedú k hromadeniu utrpenia. Ak sa nechceme prepadnúť do špirály utrpenia a násilia, musia ich raz vystriedať zmierenie, odpustenie a bdelá kooperácia. Hádam máme ešte dostatok rozumu a citu, aby sme toho boli schopní.

Vraví sa, že Minervine sovy vylietajú za súmraku. Práca ducha nikdy nekončí. Prajem Vám pokojné a podnetné čítanie nového čísla Ostia.

prof. PhDr. Matúš Porubjak, PhD.
Katedra filozofie a aplikovanej filozofie
FF UCM v Trnave
Nám. J. Herdu 2
917 01 Trnava
e-mail: matus.porubjak@ucm.sk