Filozofický diskurz na témy, ktoré tvoria jadro zborníka Vnímať, konať, myslieť (obraz/text, technika, myseľ/subjektivita) bol v posledných desaťročiach konfrontovaný s množstvom nových objavov a zistení, ktoré viedli k rekonštrukcii a redefinícii starších konceptualizácií a percepčných priziem. Autori vo svojich príspevkoch na tieto myšlienkové posuny a vývojové míľniky promptne reagujú a predstavujú čitateľovi bohatú škálu reflexií, ktoré zasahujú široké pole filozofického skúmania.
Prvá časť textov zborníka ponúka niekoľko historicko-filozofických sond do metamorfóz myslenia a kreácie obrazu a textu. Autori si všímajú vývoj toho, ako myslitelia od dôb antickej filozofie až po 20. storočie ponímali obraz – vo forme ikony, idolu, závoja, trhliny – pričom poukazujú na zásadné paradigmatické zmeny, ktoré priniesli napríklad vstupy I.Kanta či Husserlovej fenomenológie.
Predmetom analýz je vzťah obrazu a fyzicky zrejmej skutočnosti, toho, kedy a v akom zmysle možno hovoriť o obraze ako o odraze a potvrdení skutočnosti a kedy je adekvátnejšie vnímať obraz ako niečo, čo skutočnosť vyvoláva – je pred i za ňou. Tematizované je pozitívne i negatívne hodnotenie obrazu, jeho degradácia i jeho zhodnotenie.
Z dejinno – filozofického hľadiska autori poukazujú na aktuálnu otázku našej doby týkajúcu sa nehybného a pohyblivého obrazu a s ňou súvisiacu tému čítania, resp. videnia obrazu.
Obraz je videný v jeho historickomi politickom zasadení, čo názorne ilustruje reflexia konfliktu nepredstaviteľného a nereprezentovateľného (napr. dejinnej skúsenosti holokaustu) a drásajúceho dokumentárneho obrazu, ktorý prekračuje tézy a kategórie a ústí do plodnej chvíle „preverenia pravdy“. Interpiktorialita a zdieľané psychologické, sociálne, etické či náboženské posolstvá sú analyzované na podklade konkrétnych obrazov, motívov a symbolov, ktoré dokumentujú historickú pamäť danej doby.
Filozoficky podnetným námetom je sledovanie deskriptívneho nároku fenomenológie, ktorý sa v niektorých jej formách spája s určitou formou dramatizácie, pričom sa vynára otázka, prečo sa v tomto kontexte javí ako účelnejšie dospievať k veciam samým skôr obrazom než opisom.
Príspevky sa takisto venujú bipolarite priamosti a nepriamosti komunikácie cez text, skúmajú možnosti priameho tradovania i alegorického vyjadrenia a upozorňujú na viacvrstvovosť literárnych diel, ktoré si v istom zmysle sami vyberajú svojich čitateľov. Jednotlivé zložky čítania ako hlas čítajúceho, zapísané slovo a metaverbálna úroveň sú organicky zosúvzťažnené, čím vystihujú komplexnosť stretnutia autora, diela i kreatívneho recipienta. Súčinnosť denotatívnej a konotatívnej roviny v lyrike, priameho označenia existenciálnej situácie i nonverbálneho odkazu na perspektívu ideality upriamuje pozornosť na to, ako celostne dokáže text zasiahnuť čitateľa.
Druhá časť zborníka Konanie vo svete novej techniky sa zameriava na rôzne podoby ľudskej skúsenosti s technikou a na jej schopnosť pretvárať najbližšie okolie a prostredie, v ktorom ľudský subjekt existuje a prebýva, v ktorom si tvorí a nachádza svoj domov. S týmto priamo súvisí problém ľudskosti a neľudskosti technicky pokročilého sveta, úvahy o ontogenéze ľudského tela a skúmania prahových situácií, ktoré charakterizujú súčasnú vedu často spochybňujúcu relevanciu starších definícií človeka a sveta.
Technika je vnímaná vo svojich filozofických súvislostiach a technické odkrývanie sveta je v nadväznostin a Heideggerov myšlienkový odkaz predstavené ako vymáhanie, vyzývanie (heraus-fordern). V tomto diskurze prirodzene zaznieva intenzívne diskutovaná otázka, do akej miery a za akých podmienok nám rozmach moderných technických médií umožňuje prehĺbiť sa v porozumení sebe i človekom obývanému svetu.
Ako aktuálna a adresná sa javí aj explorácia tém prepojenosti ekonomickej globalizácie a ekologickej krízy či delimitácia predmetu a úloh bioetiky – špecifickejšie, globálnej bioetiky. Z etického hľadiska sú pochopiteľne reflektované takisto možnosti morálnej formácie prostredníctvom médií, najmä však cez masmédiá, ktorých nástup charakterizuje ostatné desaťročia.
Tretia časť zborníka sa detailne venuje zásadným filozofickým témam mysle, mozgu a osoby, pričom kriticky odhaľuje anachronizmy a redukcionistické tendencie prítomné v niektorých filozofických prostrediach. Predmetom analýzy sú aktuálne zmeny v chápaní vedeckého poznania, vplyv neurotechnológií na formovanie nového obrazu ľudskej mysle, ako aj vzťah subjektu a objektu v procese prenosu informácií.V tomto kontexte sa vynára známa otázka závislosti informácie od poznávajúceho subjektu, ale aj téma hľadania „domoviny informácie“.
Viaceré príspevky v tejto časti poskytujú prenikavý vhľad do vzťahu subjektivity a intersubjektivity, subjektívnej telesnosti, afektivity a skúmajú, ako je svet daný subjektu, akým spôsobom je subjekt zasahovaný.
Publikácia ako celok ponúka čitateľovi široký záber filozofickej reflexie, pričom originálne spracúva a posudzuje výstupy medzinárodných diskusií na pertraktované témy. Autori umožňujú čitateľovi preniknúť do rôznych období filozofického uvažovania s dôrazom na najnovšie trendy a polemiky v tej-ktorej oblasti. Odborná kvalifikovanosť a poctivá analýza relevantných prameňov sú zárukou zaujímavosti uverejnených textov a ich prínosnosti pre každého filozoficky angažovaného čitateľa.
Mgr. Peter Šajda, PhD.
Filozofický ústav SAV
Klemensova 19
813 64 Bratislava