Silvia L. Čúzyová: Tibor Huszár: Objektívom do duše [Tibor Huszár: Objective lens into the soul] In: Ostium, vol. 20, 2024, no. 3.
This work is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivatives 4.0 International License.
Posledný tropický deň tohtoročného leta, 8. septembra 2024 podvečer, bola v komunitnej záhrade ECAV v Modre-Kráľovej, na mieste, ktoré sa nazýva Zelený les, otvorená exteriérová výstava známeho slovenského fotografa Tibora Huszára s názvom „Objektívom do duše“.
Zelený les je pietne miesto venované obetiam holokaustu. Nachádza sa na mieste, kde do roku 1941 žila rodina obchodníka židovského pôvodu Jakuba Grünwalda. Dom bol arizovaný a členov rodiny deportovali do koncentračných táborov, kde boli takmer všetci umučení. Pietne miesto je symbolicky pomenované podľa priezviska tejto rodiny. Vlastníkom pietneho miesta je dnes Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Modre-Kráľovej, ktorý získal ruiny domu s priľahlým pozemkom po 26 rokov trvajúcom súdnom spore s potomkom arizátora. Po ukončení súdneho sporu dobrovoľníci z radov členov cirkevného zboru a OZ „Poľné ľalie“ začali so svojpomocnom premenou ruiny domu a znečisteného pozemku na Zelený les. Jeho súčasťou je oceľová konštrukcia, ktorá kopíruje uličnú stenu domu. Do nej sú osadené pôvodné okná s mrežami a pamätná tabuľa, ktorú 17. novembra 2013 odhalil vtedajší veľvyslanec štátu Izrael, pán Alexander ben Zvi. Pietne miesto sa stále dotvára a slúži na spomienkové podujatia venované obetiam holokaustu, na výstavy fotografií, koncerty a spoločenské podujatia. Výstava Tibora Huszára bola súčasťou podujatia PORAJMOS (označenie pre rómsky holokaust), ktoré pripomenulo Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia (9. septembra).
Na jeseň 2013 sa začala písať novodobá história Zeleného lesa a v rovnakom čase (11. septembra) v neďalekej Modre-Harmónii vo svojom ateliéri po závažnej chorobe zomiera významný slovenský fotograf Tibor Huszár (1952 – 2013). Huszár bol pôvodom z obce Reca pri Senci. Hoci pochádzal zo sedliackej rodiny, fotenie objavil už v mladom veku a čoskoro sa svojou vôľou, suverénnosťou a nesporným talentom presadil ako fotoreportér pre magazín Nö / Žena (1972 – 1973). Od roku 1970 (až do roku 1990) fotil divadelné predstavenia po celom Slovensku aj vo Viedni. V rokoch 1976 – 1983 absolvoval Katedru umeleckej fotografie na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe u legendárneho profesora Jána Šmoka, kde ho prijali dokonca ešte bez maturity. Stretol sa tu aj so silnou generáciou fotografov tzv. slovenskej novej vlny. Sám Huszár bol od nich o dekádu starší a venoval sa „subjektívnemu dokumentu“, takže pôsobil viac ako solitér. Už počas štúdia a potom dlhoročne fotil rómske etnikum v cykle „Cigáni“ (knižne vydané v rokoch 1993 a 2008). Dodnes rezonuje jeho trochu excentrický cyklus portrétov slovenských spisovateľov, ktorý vyšiel v knihe Portréty (vydanej v roku 1995). Neskôr zbierku rozšíril aj o osobnosti svetového kultúrneho a spoločenského diania a dôraz na portrétne kvality nájdeme vo všetkých jeho fotografických cykloch od počiatkov jeho tvorby. Huszár bol účastníkom Nežnej 
revolúcie, fotil aktivity Verejnosti proti násiliu a nezabudnuteľne zachytil najmä vzburu väzňov v Leopoldove (1989). V prvej polovici 90. rokov sa opakovane vracal do USA, kde nafotil knihu New York City of Tolerance (2000). Kontroverziu v kultúrnej aj fotografickej obci spôsobilo realizovanie predvolebnej kampane V. Mečiara a HZDS (1998). Po roku 2000 sa sústredil na svoje knižné fotografické projekty, ktoré produkoval vo vlastnej réžii (Na krídlach večnosti – 2006; Letokruhy večnosti; Retrospektíva – 2007; Reca, Cigáni – 2008 a ďalšie). Knihu Cigáni prijala ako oficiálny dar aj britská kráľovná Alžbeta II. na svojej návšteve SR. Huszár absolvoval doktorandské štúdium na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení a habilitoval sa aj na docenta (2006). Pedagogicky pôsobil v Trnave (Univerzita Sv. Cyrila a Metoda) a v Banskej Bystrici (Akadémia umení). Fotil na mnohých miestach sveta a absolvoval nespočetne veľa výstav. Od roku 2013 (roku jeho úmrtia) do roku 2023 (výstava v Galérii mesta Bratislava) však nebolo možné Huszárovu tvorbu vystavovať a mimo jeho knihy ani vidieť. Preto je mimoriadnou udalosťou, že po desaťročnej pauze bolo možné opäť nadviazať, v spolupráci Huszárovými dedičmi, na jeho autorské výstavy a v ušľachtilom prostredí pietnej záhrady Zelený les v Modre-Kráľovej si pripomenúť známe fotky z cyklu „Cigáni“.
Tibor Huszár fotil Rómov desaťročia, dominantne doma vo všetkých kútoch Slovenska. Nepoddajné etnikum, s ktorým zdieľame spoločný priestor od nepamäti, ho fascinovalo. V minulosti sa o nich hovorilo ako o Cigánoch, a tak sa volá aj jeho početný fotografický cyklus. Bol to cyklus iniciačný a veľmi dôležitý, priniesol mu zásadnú odbornú pozornosť, a to napriek tomu, že to bola téma už neprehliadnuteľne „obsadená“ svetoznámym českým fotografom Josefom Koudelkom. Huszár mal k Rómom autentický vzťah, iste aj preto, že ich poznal takpovediac zo susedstva v mladosti. Zaujala ho aj ich sloboda, otvorenosť a „neochota podriaďovať sa tlaku majoritného obyvateľstva“. Prvá fotokniha Cigáni (1993) je unikátna výberom snímok s komentármi k niektorým záberom, ale tiež tým, že mu ju v tlačiarni pokazili a fotky sú príliš tmavé. Preto vznikla aj druhá opulentná kniha Cigáni (2008), v ktorej Huszár datuje počiatok svojho fotenia do roku 1968, čo by znamenalo, že s témou začal vo veku 16 rokov. Kniha je pozoruhodná nielen svojimi rozmermi, ale aj tým, že je v nej 90 percent fotografií úplne nových, predtým nepublikovaných. Do oboch svojich kníh implementoval pôsobivú štúdiu etnológa Arne B. Manna, kde sa o Rómoch a možných príčinách problémov spojených s týmto etnikom dočítame veľa zaujímavého. Od prvej zmienky o nich na našom území v 14. storočí až po tragédiu rómskeho holokaustu počas druhej svetovej vojny.
Huszára ako fotografa zaujímali „všetky veci človeka“. Všedné aj sviatočné dni, každodenné i nadčasové chvíle zo života ľudí naokolo, nielen Rómov. Pohľady do dvorov a súkromia izieb, ale aj na bohoslužby, krsty, prijímania, svadby, pohreby. Obrady ako špecifické momenty potenciálneho stretnutia s Bohom patria k motívom, ktoré so záujmom sledoval vždy a všade. Fascinuje špecifická vizualita a atmosféra týchto situácií, ale tiež samozrejmosť a blízkosť, s akou Huszár fotí práve v týchto komunitno-intímnych okamihoch. Nevyhľadával paradoxy, náhody ani šokantné situácie, nesústredil sa na exkluzívnu krásu. Naopak, bol inkluzívny – zaujímali ho všetci a všetko: „Fotím kráľov i žobrákov.“ Ľudia v každom veku i veľkosti, anonymné tváre v charakterových čiernobielych portrétoch, vždy s plným vedomím hľadia do objektívu, zachytené vo svojom prirodzenom prostredí, neštylizované, ale niekedy neviditeľne autorsky inscenované.
Výstava „Tibor Huszár – Objektívom do duše“, ktorá trvá až do konca augusta 2025, predstavuje subtílnu kolekciu ikonických čiernobielych snímok z cyklu „Cigáni“. Je to fragment z kolekcie stoviek fotografií nafotených za 40 rokov intenzívnej práce. Sú to však práve tie fotografie, ktoré sám autor opakovane vyberal ako reprezentatívne zábery do rôznych svojich publikácií s touto témou.
Mgr. Silvia L. Čúzyová, PhD.
Katedra teórie a dejín umenia
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave
Hviezdoslavovo námestie 18
814 37 Bratislava
e-mail: silvia.cuzyova@gmail.com
Fotografie: archív autorky, použité so súhlasom autorov a dedičov