Sabová, T.: Terapia závislých vzťahov. In: Ostium, roč. 7, č. 2, 2011.
Heinz-Peter Röhr: Závislé vztahy – léčba a uzdravení závislé poruchy osobnosti. Praha: Portál, 150 s.
Nemecký psychoterapeut Heinz-Peter Röhr je známy svojimi knihami o narcizme, hystérii a hraničnej poruche osobnosti. Vo svojej novej knihe sa venuje problematike závislosti. Dlhodobo pôsobí na klinike pre liečbu závislostí a v knihe čerpá zo svojich bohatých skúseností so závislými klientmi.
Kniha je rozdelená do štyroch kapitol. Prvá kapitola s názvom Emocionální zneužívání v rodině sa začína rozprávkou bratov Grimmovcov Husiarka. Na jej pozadí poukazuje na tému závislosti ako neschopnosti odpútať sa od rodičov. Upozorňuje na emocionálne zneužívanie, ktoré je síce subtílne, ale zanecháva hlboké a trvalé stopy. Zdôrazňuje nebezpečenstvo toho, keď sú deti vnímané ako náhrada za partnera a ich skutočné detské potreby sú ignorované. Dieťa v tomto prípade slúži na uspokojovanie potrieb rodiča. Rodič od dieťaťa očakáva, že naplní jeho potreby lásky, alebo že vyrieši jeho problém s osamelosťou. Dieťa však nikdy nemôže naplniť potreby rodiča a vyriešiť jeho problémy. Poukazuje na riziká hyperprotektívnej starostlivosti, za ktorou sa často skrýva sledovanie egoistických cieľov rodiča. Rodič si dieťa pripútava a bráni mu v samostatnosti a svoj prístup ospravedlňuje známymi výrokmi: „Veď chcem pre teba len to najlepšie“, „Sám to nezvládneš, potrebuješ ma“, „Čo by som pre teba neurobil“ a tak ďalej. Poukazuje na manipulovanie vlastnými deťmi prostredníctvom vyvolávania pocitov viny, manipuláciu chorobami, odoprením lásky… Všíma si znaky závislých osôb, akými sú neschopnosť rozhodnúť sa, naučená bezmocnosť, narcistické očakávanie, že iní ľudia slúžia k uspokojeniu jeho potrieb.
Druhá kapitola Závislá porucha osobnosti poukazuje na dôsledky vyššie uvedených raných skúseností v dospelom živote: potreba vedenia, rady, nedostatok vlastnej sily, bezcennosť, ľahká ovplyvniteľnosť, život v úlohe obete, pasivita, nedostatok samostatnosti, strach z opustenia, nedôvera voči sebe, vyhýbanie sa konfliktom a podobne. Títo ľudia potrebujú iných pre vlastné sebapotvrdenie a pre schválenie svojho konania. Majú slabé Ja a cítia strach z autorít. Svojím perfekcionizmom, úsilím nedopúšťať sa chýb, si potvrdzujú vnútornú istotu. Neustále prispôsobovanie sa iným a spĺňanie ich očakávaní pochádza zo skúseností s matkou, ktorá vyžadovala prispôsobenie a u ktorej sa dieťa snažilo vycítiť, čo matka chce. Skúsenosť, že matkine pocity sú dôležitejšie než jeho vlastné, vedie k popieraniu seba samého. V popredí ich pozornosti sú potreby iných a v myšlienkach sa zaoberajú tým, či sú dostatoční pre iných. Snažia sa všetkým zavďačiť. Majú prehnanú potrebu bezpečia, sú nepraktickí, majú sklon vidieť všetko pesimisticky a pomoc očakávajú zvonka. Sami sú v úlohe obete, kedysi sa chceli obetovať pre rodičov – v dospelosti sa cítia dobre, keď sú iným oporou. Riadia sa heslom: „Lásku si zaslúžiš len vtedy, ak sa obetuješ pre iných“. Majú strach z kritiky a túžia po dôkazoch lásky. Usilujú sa robiť veľa pre to, aby získali lásku. Majú zablokovaný prístup k pocitom hnevu. Obchádzajú vlastné potreby. Trpia pocitmi viny a sebanenávisťou.
Tretia kapitola Cesta k vyliečeniu sa týka možností liečby. Pochybnosti o sebe a vnútorná neistota sa neodstránia bojom proti nim, ale uvedomením si vlastnej hodnoty, či – ako uvádza autor – uvedomením si vlastnej „kráľovskej dôstojnosti“. Poukazuje na nevyhnutnosť poznať vlastnú pravdu a na postupné odpútavanie sa od rodičov a vytváranie nezávislého života. Títo ľudia sa musia rozhodnúť pre svoje potreby, nie pre potreby matky a iných. Autor zdôrazňuje dôležitosť spoznať životný scenár, podľa ktorého žili a „začať písať nový scenár, kde budú sami režisérmi“. Uvádza potrebu spracovať pocity viny, smútku a hnevu. Klienti spoznávajú, aké „tlačidlá“ používajú iní, aby nimi manipulovali, rozlišuje päť druhov takýchto tlačidiel. 1. previnilosť („Po tom všetkom, čo som pre teba urobil…“), 2. pomocník („Ja to neviem, nemohol by si za mňa…“), 3. uznanie („Tebe to tak dobre ide. Nemohol by si… ?“), 4. strach („Ak poviem nie, bojím sa odmietnutia“) a 5. prehováranie („Veď si to stále robil, tak prečo zrazu nie?“). Autor tým poukazuje na možnosť využiť terapeutickú prácu s telom, vyjadrovať pocity prostredníctvom listov, hrať roly, rozpoznávať prenosové pocity a potrebu malých krokov a trpezlivosti. Zdôrazňuje potrebu pracovať na oslobodzovaní z úlohy obete a na vytváraní nezávislého života.
Štvrtá kapitola sa venuje ďalším formám emocionálneho zneužívania. Patrí k nim narcistické zneužívanie, teror chorobou, sexuálne zneužívanie a surové zaobchádzanie s dieťaťom. V prípade narcistického zneužívania využívajú rodičia svoje deti na naplnenie vlastných potrieb. Často sa snažia o to, aby deti dosiahli v živote to, čo sa nepodarilo im a poháňajú ich k podávaniu výkonov. V dospelosti títo ľudia poháňajú seba samých k výkonom a ako sa im kedysi v minulosti nedarilo uspokojiť rodičov, tak prežívajú chronickú nespokojnosť so sebou. V prípade teroru chorobou si dospelí môžu vybíjať na deťoch bolesť zo svojho trápenia. Deti sa stávajú ľuďmi, ktorí sa o svojich chorých rodičov starajú a potláčajú vlastné pocity a potreby. Sexuálne zneužívanie vážne narúša integritu človeka a následky sa prejavujú často problémami v partnerských vzťahoch a sexuálnymi poruchami. V prípade surového zaobchádzania s dieťaťom ide často o opakovanie scenára, ktorí rodičia zažili vo svojej pôvodnej rodine. Projektujú vlastné zranené časti na dieťa a tam s nimi bojujú.
V prílohe sa autor venuje témam spoluzávislosti a chorobnej závislosti a ponúka dotazník na citové a emocionálne zneužívanie.
Knihu možno odporúčať nielen tým, ktorí pracujú so závislými klientmi, ale všetkým psychoterapeutom, ktorých daná problematika zaujíma. Nakoľko sa autor v knihe zaoberá závislou poruchou osobnosti, som presvedčená, že podnety z jeho terapeutickej praxe možno využiť v práci s mnohými našimi klientmi.
Mgr. Tatiana Sabová
Isida centrum s. r. o
Psychosomatická ambulance a denní stacionář
Čs. armády 1566
470 01 Česká Lípa
Česká republika