Kaščáková, S.: Taksim – smradľavý a špinavý príbeh. In: Ostium, roč. 7, č. 3, 2011.
Poľský prozaik, básnik a publicista Andrzej Stasiuk predstavuje svet ako obrovský second hand, v ktorom obchodujú aj dvaja priatelia Paweł a Władek. Príbehy, v ktorých sa ako rozprávač predstaví Paweł, sú zdanlivo nesúrodé, ale zároveň jednotné v pohľade na Európu 80. rokov a jej atmosféru, na jej pach a premeny. Pohľad je pravdivý, lebo Stasiuk píše knihu o tej časti Európy, ktorú dobre pozná.
Umierajúci svet
Taksim nie je typickým románom. Nemá výraznú fabulu, je vyskladaný z brilantných poviedok.
Dvaja priatelia – priekupníci žijú v chudobe, na okraji spoločnosti a štátu. V rozbitej dodávke jazdia za východnú a južnú hranicu Poľska, aby predávali rôzne veci a obnosené šatstvo, ktoré sami pohŕdavo nazývajú smetím. Ich zákazníkmi sú rovnako úbohí Cigáni, Slováci, Maďari, Ukrajinci, Rumuni, Aziati a mnohí ďalší. Občas a bez nadšenia prevážajú cez hranice aj ľudí. Ich život nemá nijaký jasný cieľ. Neskrýva sa ani v názve knihy – Taksim je mesto v Istanbule. Obom hrdinom záleží len na tom, aby sa dostali na miesto určenia, aby predali tovar, zarobili aspoň trochu peňazí a vrátili sa živí. A potom to celé zopakujú odznova. Iba vo vzácnych okamihoch tušia, že sa dá žiť aj ináč.
Svet predstavený v Taksime je smradľavý, sivý a špinavý. Večne v ňom prší, je taký bezútešný, že ak predsa niektorý deň vyjde slnko, len osvetlí a ukáže najšpinavšie miesta. Hlavní protagonisti žijú v umierajúcom meste, z ktorého už tí „najšikovnejší odišli“.
Atmosféra a mnohé detaily môžu byť blízke a známe aj slovenskému čitateľovi. Podobnosť nie je čisto náhodná. Postsocialistický svet sa v knihe zhoduje vo svojej úbohosti najmä na dedinách, ktoré ostávajú vytlačené na úplnú perifériu štátov. Obývajú ich spomínaní zákazníci a žijú z ruky do úst alebo skôr – iba prežívajú.
Priatelia
Rozdielnosť a protichodnosť oboch hlavných postáv Pawła a Władeka sa spája v ich spoločnom putovaní, ktoré tvorí pozadie celého rozprávania. Šofér dodávky Paweł je obchodným partnerom Władeka. A práve Władek vie, kam treba cestovať za kšeftom, on určuje trasu a on hypnotizuje klientov, aby si niečo zo starých handier kúpili. Rozprávačom v Taksime je Paweł, ale rozprávačom príbehov a uvraveným spolujazdcom je Władek. Ten rozprával veľa a rád, zdá sa, že keby nerozprával, bol by mŕtvy. „Chvíľami som mal dojem, že žil iba preto, aby ten svoj život potom niekomu porozprával,“ zamyslí sa Paweł a ďalej počúva Władekove príhody a prijíma veci tak, ako plynú.
Obchod
Prevážalo sa všeličo – peniaze, káva, moldavské marlborky, rádiá, prehrávače, pneumatiky, rôzne haraburdy aj obnosené šaty. Podľa toho, koľko bolo odvahy, koľko príležitostí, aký bol dopyt. Autor postupne ukazuje rozdiel medzi použitými vecami, ktoré sa dajú použiť ešte veľakrát, a vecami na jedno jediné použitie. „Lebo o to išlo, aby každý dostal, aby každý mohol mať a aby sa mu rozjebalo, lebo potom potreboval ďalšie.“ Z biedy ešte väčšia bieda. Ani neviem, či ide skutočne o čistú minulosť, lebo tomuto faktu sa podobá aj naša prítomnosť. Život vecí je žalostne krátky. To všetko sa deje na veľkom smetisku, kde „všetci budú mať všetko… a súčasne nebudú mať nič“. Tovar za smiešne málo peňazí je ľahko dostupný, ľahko sa kazí, „… lebo všetko sa bude rozjebávať čoraz rýchlejšie, na fleku, hneď po oblečení, v prvom daždi, okamžite…“
Ak vám zišli na um čínske obchody, nie ste ďaleko od príbehu. Aj Stasiuk často spomína predávajúcich Číňanov. Vyjadruje sa o Číne ako o milosrdnom kresťanovi, ktorý zaodieva nahých. Keď opisuje „Čínsky market“ nezabudne spomenúť, že vnútri bolo cítiť gumu a že pred štyridsiatimi rokmi tak smrdeli trampky, ale teraz tak smrdí každé druhé oblečenie na svete. Ústami Pawla hovorí, že: „Najchudobnejší Cigán po sociálnych dávkach mohol odtiaľ vyjsť vystrojený ako z videoklipu.“ Stasiuk sa vyjadruje pravdivo, a teda často aj veľmi tvrdo.
Cesta
Staré rozbité ducato, ktoré preváža chlapov aj tovar, je mikrosvetom a prievozníkom krehkej nádeje na lepší život oboch hrdinov. Auto brázdi krajinu už iba z posledných síl a aj krajina akoby jestvovala už iba preto, aby hnila. Všetko je takmer na úrovni smrti, ale drží sa života ako kliešť. Symbolom snahy prežiť je nekončiaca cesta. Pašeráci vždy znova a znova vyrážajú za ďalšími obchodmi, plánujú, alebo ani neplánujú nové cesty, zarábajú a o peniaze prichádzajú, rozprávajú sa, idú spať a zobudia sa… Cesta býva hrboľatá, prašná, páchnuca presne ako kniha. Stasiuk napísal rozvláčny príbeh, ktorý sa točí okolo svojej osy ako kolotoč v lunaparku. A práve zábavný park je v knihe opísaný ako jedno z viacerých zaujímavých predajných miest. Predajcovia nás však zavezú napríklad aj do Bardejova, Plavča, Stropkova, Medziboria a na iné známe miesta.
Jazyk
Paweł rozpráva nostalgicky a miestami až poeticky: „Naľavo od stanice sa začínala tma.“ No oveľa viac preferuje jazyk, ktorý je naturálnejší, brutálnejší. Knihe takáto reč viac prospieva, lebo je prirodzenejšia a funkčnejšia: „Nemusíme nikam odchádzať, kurva, sedíš medzi štyrmi stenami, a si vyhnancom.“ Stasiuk používa hovorový jazyk a slangové výrazy takmer v celom texte.
Zvláštne príbehy striedajú príliš obyčajné, objavujú sa známky humoru, chuť len tak ísť krajinou a nechať sa unášať. Jazyk príbehu pôsobí apaticky a bolestivo. Spomienky predavačov a reflexie o premenách vecí spája nejasný cieľ. Čitateľ ani na konci knihy nevie presne určiť, kam tí dvaja cestujú a prečo vlastne. Akoby sa v tej všetkej špine a vyratúvaní či opise postavičiek z koncov sveta – z pohraničia, príbeh strácal. Avšak príbeh sa dá nájsť práve tam, kde sa naň zabudlo. Miestami sa totiž ukazuje a ostatné si môže čitateľ „dočítať“ mimo textu alebo v obraze dnešnej doby.
Rozprávač premýšľa o povahe sveta, no vážne premýšľanie sa svojou vážnosťou nechce zmestiť do jeho povolania obchodníka. Na minulosť sa pozerá s nostalgiou, do budúcnosti s obavami. Román ponúka otvorený materiál na zaujímavé príbehy o veciach a ich osude, o živote kupliarov, dokonca o pašovaní ľudí. Časť materiálu zhmotnil Stasiuk vo svojej knihe a ponúka ju čitateľom z prvej ruky. Jeho písanie nie je second hand.
Mgr. Silvia Kaščáková
Pedagogická fakulta
Katolícka univerzita v Ružomberku
Nám. A. Hlinku 60
034 01 Ružomberok