Klaus Held patrí v súčasnosti k popredným nemeckým fenomenológom a venuje sa predovšetkým fenomenologickej interpretácii antického myslenia a fenomenológii politického. V jeho Phänomenologieder politischen Welt sa tieto záujmy úzko prepájajú.
Phänomenologieder politischen Weltje najmä reakciou na absenciu systematického fenomenologického pohľadu na fenomén politického sveta. Pre takúto reakciu vystupujú do popredia predovšetkým dva závažné motívy: prvým je, že niektorí fenomenológovia (Held spomína konkrétne Martina Heideggera a Jeana-Paula Sartra) sa v politických postojoch zdiskreditovali; druhý zas spočíva v tom, že tradičné problémy fenomenologickej reflexie, ako problém vedomia u Edmunda Husserla či bytia u M. Heideggera, povahu fenoménu politického míňajú, a to napriek tomu, že v mnohom je nimi ovplyvnený Held poplatný. (Treba dodať, že azda najvýraznejším prameňom je tu dielo Hannah Arendtovej, ktoré chce autor explicitne založiť na systematike fenomenologických pojmov.) Je otázkou, či máme tieto dôvody vnímať ako spojité nádoby, určitú súvislosť tu však možno nachádzať. Heideggerova či Sartrova politická diskreditácia podľa Helda nie je niečo, čo by týchto autorov aspoň do istej miery nediskreditovalo aj ako filozofov. Ústredným problémom je fenomén sveta ako politického sveta a jeho špecifických „vecí“ či záležitostí (Angelegenheiten, grécky pragma), ktorý obaja autori prehliadli a tak mu ani nemohli adekvátne rozumieť. Preto snahu Phänomenologie der politischen Welt treba vnímať ako úsilie adekvátne opísať politický svet a spolu s tým aj pretvoriť porozumenie fenomenológie sebe samej. Aj preto môžeme skôr hovoriť o „fenomenológii politického“ než o „politickej fenomenológii“. Ide totiž aj o úsilie dať slovo „veci“ samej než vytvárať akúsi ideológiu alebo služobne ideológii vyhovieť. No vzťah fenomenológie a politiky je iba jedným momentom celkového problému vzťahu medzi filozofiou a politickou sférou vôbec. Held túto dôležitosť dáva explicitne najavo nielen v úvode a závere, ale táto téma sa ako červená niť vinie celým dielom.
V prvej a zároveň najdôležitejšej časti knihy Held opisuje ideu fenomenológie politického sveta, v ďalšej sa zameriava na reflexiu politického sveta v antickom myslení, kde sa interpretačne zaujímavým spôsobom zameriava najmä na obhajobu pojmu doxa u sofistov a na úpadok politického myslenia u Epikúra. A nakoniec tretia časť sa zameriava na stručné zhodnotenie novovekého politického myslenia počnúc N. Machiavellim až po K. Marxa.
Na tomto mieste aspoň stručne načrtneme ústredné momenty. Kľúčovou témou fenomenológie politického sveta je pojem horizontu a možnosti jeho prekročenia smerom k spoločnému svetu. Held sa opiera najmä o antickú skúsenosť a ukazuje dva zásadné spôsoby, akými u Grékov vyvstáva fenomén sveta. Prvý spôsob spočíva vo filozofickej reflexii, ktorá viedla k vyzdvihnutiu epistémé na úkor doxa. Azda najvýraznejšie tento pohyb badať u Hérakleita. Existuje iba jeden svet spoločný pre všetkých, ktorý sa ako spoločný odhaľuje iba múdrym. Naproti tomu nerozumným v zajatí horizontu ich mienky táto jednotná súvislosť uniká a každý z nich sa ponára do svojho vlastného sveta. Podľa Helda sú doxa a epistémé u Hérakleita v takom protiklade, ktorý nieje možné preklenúť, pretože obchádza fenomén politického sveta. Práve ten totiž vytvára akýsi medzistupeň medzi do seba uzavretým horizontom a spoločným svetom. Doxa u Hérakleita zväzuje, uvrháva človeka do väzenia vlastného horizontu a znemožňuje tak vidieť jeden spoločný svet.
Iný spôsob zahliadnutia fenoménu sveta umožňuje práve politický svet. Doxa je síce naviazaná na horizont jednotlivca, no ten v nej nemusí zostať nevyhnutne uväznený. V politickom svete sa toto prekročenie odohráva pomocou „rozšíreného myslenia“ (erweiterte Denkungsart). Tento pôvodne Kantov pojem preniesla do kontextu politickej reflexie H. Arendtová a Held ho bližšie fenomenologicky rozvíja. Prostredníctvom rozšíreného myslenia sa jednotlivec môže otvoriť pre horizonty iných. Ide o základnú mohúcnosť pozrieť sa na vec z pohľadu niekoho iného, zo zorného uhla druhého človeka. Zároveň vďaka rozšírenému mysleniu môžeme porozumieť mienke druhého, jeho špecifickým a nám doteraz neznámym dôvodom. Spolu s tým sa odomyká špecifický svet spoločných záležitostí a spoločného konania, ktorý transcenduje horizont jednotlivca. Politický svet je tak niečím, čo špecifickým spôsobom prekračuje Hérakleitove „svety“ vyvstávajúce v mienkach ľudí bez toho, aby bol iba množinou rôznych pohľadov.
Existencia politického sveta sa však nezaobíde bez predpokladov. Keďže sa politický svet zakladá na možnost irozšíreného myslenia, musí zároveň garantovať možnosť slobodne prejaviť svoj názor pred zrakom (či presnejšie sluchom) druhých. Základná podmienka politického sveta teda podľa Helda spočíva v isegória, v možnosti predniesť svoje stanovisko k spoločným záležitostiam, ktoré je dané všetkým občanom. A keďže názory sa navzájom líšia, je politický svet neustále miestom sporu rôznych názorov na spoločné záležitosti. Prekonanie týchto sporov nespočíva v „jednohlasnej pravde“ (einstimmige Wahrheit), ktorou sa vyznačuje ideál filozofickej epistémé, ale vo „viac-hlasnej pravde“ (vielstimmige Wahrheit), ktorá neprekračuje rámec doxa.
Heldova Phänomenologieder politischen Welt je teda v neposlednom rade úvahou o kompetenciách a hraniciach filozofie a najmä fenomenológie. Má filozof, ktorý je „prísnym vedcom“, zostať mimo oblasti, v ktorej panuje doxa? Fenomenológia politického sveta rozhodne odmieta ahistorické recepty, ktoré by sa zakladali na „jednohlasnej“ vedeckej pravde. Tým sa nevylučuje fakt, že politický svet vo svetle fenomenológie má funkciu určitého korektívu založenom na nazretí „veci samej“. Fenomenológia je kritickou filozofiou a tak má nenahraditeľnú funkciu kritiky politiky, s ktorou sa každodenne stretávame. Held tak filozofickej reflexii síce stavia hranice, no ponecháva jej priestor, aby sa v nich mohla angažovať.
Mgr. Michal Zvarík, PhD.
Centrum fenomenologických štúdií
Katedra filozofie
Filozofická fakulta
Trnavská univerzita v Trnave
Hornopotočná 23
918 43 Trnava
zvarik.michal@gmail.com