Suma teologická, 1. časť, 7. otázka, 1. – 4. článok

7. otázka: O nekonečnosti Boha
Predslov

I, q. 7, pr.
Po úvahe o Božej dokonalosti treba uvažovať o jeho nekonečnosti a jeho existencii vo veciach. Totiž Bohu sa prisudzuje, že je všade a vo všetkých veciach, pretože je neohraničiteľný a nekonečný.
V rámci rozboru jeho nekonečnosti pôjde o štyri otázky.
Po prvé, či je Boh nekonečný.
Po druhé, či niečo mimo neho je nekonečné na základe svojej esencie.
Po tretie, či niečo môže byť nekonečné na základe veľkosti.
Po štvrté, či vo veciach môže byť nekonečno podľa mnohosti.

1. článok: Či je Boh nekonečný

I, q. 7, a. 1, arg. 1
Pri prvom sa postupuje takto: Zdá sa, že Boh nie je nekonečný. Totiž všetko nekonečné je nedokonalé, pretože má povahu časti a látky, ako sa hovorí v 3. knihe Fyziky.[1] No Boh je najdokonalejší. Teda nie je nekonečný.

I, q. 7, a. 1, arg. 2
Okrem toho, podľa Filozofa v I. knihe Fyziky[2], konečné a nekonečné patria kvantite. No v Bohu nie je kvantita, pretože nie je telom, ako sa vyššie ukázalo. Teda nepatrí mu byť nekonečný.

I, q. 7, a. 1, arg. 3
A ďalej, čo je tu tak, že nie je inde, je konečným podľa miesta, teda čo je týmto a nie iným, je konečným podľa podstaty. No Boh je tento, a nie iný, nie je totiž ani kameň ani drevo. Teda Boh nie je nekonečný podľa podstaty.

I, q. 7, a. 1, s. c.
Avšak proti tomu stojí to, čo hovorí Damascénsky, že „Boh je nekonečný, večný a neohraničiteľný.“[3]

I, q. 7, a. 1, co.
Odpovedám, pričom treba podotknúť, že všetci starí filozofi prisudzujú nekonečné prvému princípu, ako sa hovorí v 3. knihe Fyziky.[4] A to právom: uvažovali o tom, že veci vychádzajú od prvého princípu do nekonečna. No keďže sa zmýlili v chápaní prirodzenosti prvého princípu, dôsledkom bolo, že sa mýlili aj v jeho nekonečnosti. Pretože totiž tvrdili, že prvý princíp je látkový, v dôsledku toho prisudzovali prvému princípu látkovú nekonečnosť hovoriac, že nejaké nekonečné telo je prvým princípom vecí.

Je treba zvážiť, že nekonečným sa nazýva niečo preto, lebo nie je konečné. No nejakým spôsobom sa látka završuje formou a forma látkou. Látka totiž formou, keďže je látkou, lebo predtým vyžaduje formu a je v možnosti k mnohým formám, no keď prijme jednu, je ňou zavŕšená. Forma sa završuje látkou, keďže je formou. Chápaná osebe je spoločná pre mnohé, no tým, že je prijatá v látke, stáva sa vymedzene formou tejto veci. No látka sa zdokonaľuje formou, ktorou sa završuje, a preto má nekonečné, podľa toho, ako sa prisudzuje látke, povahu nedokonalého. Je totiž akoby látkou bez formy. Forma sa však nezdokonaľuje látkou, ale látka skôr umenšuje jej veľkosť. A preto, ak sa nekonečné berie podľa formy, ktorú nevymedzuje látka, má povahu dokonalého.

Avšak to, čo je najformálnejším zo všetkého, je samo bytie, ako je zrejmé z vyššie uvedeného. Keď totiž Božie bytie nie je prijaté v niečom inom, ale samo je svojím subsistuujúcim bytím, ako sa ukázalo vyššie, je zrejmé, že sám Boh je nekonečný a dokonalý.

I, q. 7, a. 1, ad 1
A z toho je zrejmá odpoveď na prvú námietku.

I, q. 7, a. 1, ad 2
K druhému treba povedať, že konečný bod kvantity je ako jeho forma, ktorej je znakom. Napríklad tvar, ktorý spočíva v ukončovaní kvantity, a je akousi formou v rámci kvantity. Preto nekončené, ktoré patrí kvantite, je nekonečné, ktoré sa chápe z hľadiska látky a takéto nekonečné sa neprisudzuje Bohu, ako sa povedalo.

I, q. 7, a. 1, ad 3
K tretiemu treba povedať, že bytie Boha sa nazýva nekonečným preto, lebo subsistuuje osebe a nie je prijaté v ničom inom. Tým sa odlišuje o všetkého iného, a iné veci sa líšia od neho. Podobne by sa odlišovala subsistuujúca beloba, keby nebola na niečom inom, od každej beloby, ktorá je na telese.

2. článok: Či niečo mimo neho je nekonečné na základe svojej esencie

I, q. 7, a. 2, arg. 1
Pri druhom sa postupuje takto. Zdá sa, že niečo iné od Boha môže byť nekonečné na základe esencie. Totiž sila veci je primeraná jej esencii. Ak je teda esencia Boha nekonečná, je nevyhnutné, aby bola nekonečná aj jeho sila. Teda môže vyvolať nekonečný účinok, pretože kvantita sily sa poznáva z účinku.

I, q. 7, a. 2, arg. 2
Okrem toho, čokoľvek má nekonečnú silu, má aj nekonečnú esenciu. No stvorený intelekt má nekonečnú silu, totiž uchopuje všeobecné, ktoré sa môže vzťahovať na nekonečne veľa jednotlivín. Teda celá intelektuálna stvorená podstata je nekonečná.

I, q. 7, a. 2, arg. 3
A ďalej, prvá látka sa líši od Boha, ako sa ukázalo vyššie. No prvá látka je nekonečná. Teda niečo iné okrem Boha môže byť nekonečné.

I, q. 7, a. 2, s. c.
Avšak proti tomu stojí to, že nekonečné nemôže byť z nejakého princípu, ako sa hovorí v 3. knihe Fyziky.[5] No všetko, čo je mimo Boha, je z neho ako z prvého princípu. Teda nič, čo je mimo Boha, nemôže byť nekonečné.

I, q. 7, a. 2, co.
Odpovedám, pričom treba povedať, že niečo mimo Boha môže byť nekonečné v odvodenom zmysle, no nie jednoducho. Ak teda hovoríme o nekonečnom podľa toho, ako patrí látke, je zrejmé, že všetko, čo existuje v uskutočnení, má nejakú formu a tak je jeho látka zavŕšená formou. No látka, podľa toho, ako sa nachádza pod podstatnou formou, ostáva v možnosti pre mnohé akcidentálne formy. Čo je nekonečné jednoducho, môže byť nekonečným aj v odvodenom zmysle, ako drevo je konečné podľa svojej formy, no predsa je nekonečné v odvodenom zmysle, keďže je v možnosti pre nekonečne veľa tvarov.

Ak však hovoríme o nekonečne podľa toho, ako patrí forme, je zrejmé, že tie veci, ktorých formy sú v látke, sú jednoducho konečné a nijakým spôsobom nekonečné. No ak sú nejaké stvorené formy, ktoré nie sú prijaté látkou, no subsistuujú osebe, ako sa hovorí o anjeloch, budú nekonečnými v odvodenom zmysle podľa toho, ako tieto formy nie sú ukončované a umenšované nejakou látkou. No pretože stvorená forma takto subsistuujúca má bytie, no nie je svojím bytím, je nevyhnutné, aby jej bytie bolo prijaté a umenšené na vymedzenú prirodzenosť. Preto nemôže byť nekonečným jednoducho.

I, q. 7, a. 2, ad 1
K prvému teda treba povedať, že je proti povahe stvoreného, že esencia veci je jeho bytím, pretože subsistuujúce bytie nie je stvoreným. Preto je proti povahe stvoreného vytvoreného, že je nekonečným jednoducho. Ako teda Boh, hoci má nekonečnú moc, predsa nemôže stvoriť niečo nestvorené (to by totiž boli protiklady zároveň). Tak nemôže stvoriť ani to, čo je nekonečné jednoducho.

I, q. 7, a. 2, ad 2
K druhému treba povedať, že to, že sila intelektu sa vzťahuje nejako na nekonečne veľa vecí, vychádza z toho, že intelekt je formou, ktorá nie je v látke. Buď je úplne oddelená, ako sú podstaty anjelov, alebo je slabšou intelektívnou mohúcnosťou, ktorá nie je uskutočnením nejakého orgánu, no v intelektívnej duši sa spája s telom.

I, q. 7, a. 2, ad 3
K tretiemu treba povedať, že prvá látka neexistuje v prirodzenosti vecí sama zo seba, pretože nie je súcnom v uskutočnení, ale len ako možnosť. Teda je niečím skôr spolustvoreným, než stvoreným. No prvá látka, aj podľa možnosti, nie je nekonečná jednoducho, ale v odvodenom zmysle, pretože jej možnosť sa vzťahuje len na prírodné formy.

3. článok: Či môže byť niečo nekonečné na základe veľkosti

I, q. 7, a. 3, arg. 1
Pri treťom sa postupuje takto. Zdá sa, že niečo môže byť nekonečným v uskutočnení podľa veľkosti. Totiž v matematických vedách sa nenachádza omyl, pretože ako hovorí Filozof v 2. knihe Fyziky: „v abstrahujúcom (myslení) nie je lož.“[6] No matematické vedy používajú nekonečno podľa veľkosti. Totiž geometria vo svojich dôkazoch hovorí, nech je táto priamka nekonečná. Teda nie je nemožné, aby bolo niečo nekonečné podľa veľkosti.

I, q. 7, a. 3, arg. 2
Okrem toho to, čo nie je proti povahe iného, nie je nemožné, aby mu patrilo. No nekonečné bytie nie je proti povahe veľkosti, ale skôr sa konečné a nekonečné zdajú byť vlastnosťami kvantity. Teda nie je nemožné, aby nejaká veľkosť bola nekonečná.

I, q. 7, a. 3, arg. 3
Navyše, veľkosť je deliteľná do nekonečna. Tak sa totiž definuje kontinuum: deliteľné do nekonečna, ako je zrejmé v 3. knihy Fyziky.[7] No protiklady sa prirodzene stávajú v rámci toho istého. Keď je teda opakom delenia pridávanie, a zmenšovania zväčšovanie, zdá sa, že veľkosť môže rásť do nekonečna. Teda nekonečná veľkosť je možná.

I, q. 7, a. 3, arg. 4
Okrem toho, pohyb a čas majú kvantitu a kontinuálnosť z veľkosti, ktorou pohyb prechádza, ako sa hovorí v 4. knihe Fyziky.[8] No nie je proti povahe času a pohybu, aby boli nekonečné, lebo čokoľvek nedeliteľné v čase a kruhovom pohybe je princípom a cieľom. Teda nebude proti povahe veľkosti byť nekonečnou.

I, q. 7, a. 3, s. c.
Avšak proti tomu stojí to, že každé teleso má povrch. No každé teleso, ktoré má povrch, je konečné, pretože povrch je koncom konečného telesa. Teda každé teleso je konečné. A podobne možno hovoriť o ploche a priamke. Teda nič nie je nekonečné na základe veľkosti.

I, q. 7, a. 3, co.
Odpovedám, pričom treba povedať, že niečo je nekonečné podľa svojej esencie a iné podľa veľkosti. Pripusťme totiž, že nejaké teleso by bolo nekonečné podľa svojej veľkosti, napríklad oheň alebo vzduch, no neboli by nekonečnými podľa esencie, pretože jeho esencia by bola vymedzená pre nejaký druh formou a pre nejaké indivíduum látkou. A preto, vychádzajúc z predchádzajúceho, že nijaké stvorenie nie je nekonečné podľa esencie, ostáva skúmať, či niečo stvorené je nekonečné podľa veľkosti.

Treba teda vedieť, že teleso, čo je úplná veľkosť, sa chápe dvojako, totiž matematicky podľa toho, že sa v ňom skúma len kvantita, a prirodzene podľa toho, že sa v ňom skúma látka a forma. A o prírodnom telese, ktoré nemôže byť nekonečným v uskutočnení, je to zrejmé. Lebo každé prírodné teleso má nejakú podstatnú vymedzenú formu. Keďže teda podstatnú formu nasledujú akcidenty, je nevyhnutné, aby vymedzenú formu nasledovali vymedzené akcidenty, medzi ktorými sa nachádza kvantita. Preto každé prírodné teleso má vymedzenú kvantitu vzhľadom na viac a menej. Preto je nemožné, aby nejaké prírodné teleso bolo nekonečné. To je zrejmé aj z pohybu, pretože každé prírodné teleso má nejaký prirodzený pohyb. No nekonečné teleso nemôže mať nejaký prirodzený pohyb, ani priamy, pretože nič sa prirodzene nehýbe od priameho pohybu, iba ak je mimo svojho miesta, čo sa však nekonečnému telesu nemôže stať. Totiž zaberá všetky miesta a tak bez rozdielu by bolo akékoľvek miesto jeho miestom. A podobne ani podľa kruhového pohybu. Pretože v kruhovom pohybe treba, aby sa jedna časť telesa premiestnila k miestu, v ktorom bola iná časť. A to v kruhovom telese, ak by sa chápalo ako nekonečné, nemôže nastať, pretože dve priamky, čím viac sa ťahajú od stredu, tým viac sa navzájom vzďaľujú. Ak by teda teleso bolo nekonečné, priamky by boli od seba vzdialené v nekonečne a tak jedna by sa nikdy nemohla dostať na miesto druhej. Aj o matematickom telese platí ten istý dôvod. Ak by sme si predstavovali matematické teleso existujúce v uskutočnení, je nevyhnutné, aby sme si ho predstavovali pod nejakou formou, pretože nič nie je v uskutočnení, iba ak na základe svojej formy. Preto s formou množstva ako takým sa spája tvar, bude treba, aby malo nejaký tvar. A tak bude konečným. Je to totiž tvar, ktorý zahŕňa hranicu alebo je v nej uchopovaný.

I, q. 7, a. 3, ad 1
K prvému treba povedať, že geometer nemusí vziať do úvahy, že nejaká priamka je nekonečná v uskutočnení, stačí mu nejaká konečná priamka v uskutočnení, od ktorej môže ťahať koľko treba a tú nazýva nekonečnou priamkou.

I, q. 7, a. 3, ad 2
K druhému treba povedať, že hoci nekonečno nie je proti povahe veľkosti vo všeobecnosti, je predsa proti povahe veľkosti svojho určitého druhu, totiž proti povahe veľkosti dvoch a troch lakťov, čiže proti kruhovitej alebo trojuholníkovej a proti podobným. Nie je však v možné, aby niečo bolo v rode a nebolo v nijakom druhu. Preto nie je možné, aby bola nejaká nekonečná veľkosť, pretože nijaký druh veľkosti nie je nekonečný.

I, q. 7, a. 3, ad 3
K tretiemu treba povedať, že nekonečno, ktoré patrí kvantite, ako sa povedalo, sa berie z hľadiska látky. Totiž rozdeľovaním celku sa dospieva k látke, lebo časti sa nachádzajú v povahe látky. Avšak pridávaním sa dospieva k celku, ktorý sa nachádza v povahe formy. A preto sa nekonečno nenachádza v pridaní veľkosti, ale len v rozdeľovaní.

I, q. 7, a. 3, ad 4
K štvrtému treba povedať, že pohyb a čas nie sú spolu naraz v uskutočnení, ale následne, preto majú možnosť zmiešania s uskutočnením. No veľkosť je celá v uskutočnení. A preto nekonečno, ktoré patrí kvantite a chápe sa z hľadiska látky, odporuje celostnosti veľkosti, no nie celostnosti času alebo pohybu. Totiž byť v možnosti prislúcha látke.

4. článok: Či vo veciach môže byť nekonečno podľa mnohosti

I, q. 7, a. 4, arg. 1
Pri štvrtom sa postupuje takto. Zdá sa, že je možné, aby bola nekonečná mnohosť podľa uskutočnenia. Totiž nie je nemožné, aby to, čo je v možnosti, bolo privedené do uskutočnenia. No číslo sa dá množiť donekonečna. Teda nie je nemožné, aby existovala nekonečná mnohosť v uskutočnení.

I, q. 7, a. 4, arg. 2
Okrem toho, pre každý druh je možné byť nejakým indivíduom v uskutočnení. No druhy tvarov sú nekonečné. Teda je možné, aby boli nekonečné tvary v uskutočnení.

I, q. 7, a. 4, arg. 3
Okrem toho, veci, ktoré si navzájom neodporujú, si navzájom ani neprekážajú. No keď je daná nejaká mnohosť vecí, k nej sa môžu pridať ďalšie, ktoré jej neodporujú. Teda nie je nemožné, aby znova spolu s nimi boli iné a tak donekonečna. Teda je možné, aby existovalo nekonečne veľa vecí v uskutočnení.

I, q. 7, a. 4, s. c.
Avšak proti tomu stojí to, čo sa hovorí v knihe Múdrosti 11, 21: „všetko si ustanovil vo váhe, čísle a miere“.

I, q. 7, a. 4, co.
Odpovedám, pričom treba povedať, že v rámci tohto sa uvažovalo dvojako. Totiž niektorí, ako Avicenna a Algazel, hovorili, že je nemožné, aby bola nekonečná mnohosť v uskutočnení osebe, ale len nekonečná mnohosť akcidentálne, ktorá nie je nemožná. Totiž hovorí sa o nekonečnej mnohosti osebe, keď sa vyžaduje pre niečo, aby bola nekonečná mnohosť. A to je nemožné, lebo by tak bolo treba, aby niečo záviselo od nekonečne veľa vecí. Preto by sa jeho plodenie nikdy nezavŕšilo, pretože nemožno prejsť nekonečné množstvo. Avšak hovorí sa o akcidentálnej nekonečnej mnohosti, keď sa pre niečo nevyžaduje nekonečné množstvo, ale stane sa, že je. A to možno ukázať na činnosti remeselníka, pre ktorú sa vyžaduje nejaká mnohosť osebe, totiž aby mal umenie v duši, a aj pohybujúcu ruku a kladivo. A ak by sa tieto množili donekonečna, nikdy by sa remeselnícke dielo nezavŕšilo, pretože by záviselo od nekonečne veľa príčin. No mnohosť kladív, ktorá sa prihodí, keď sa jedno zlomí a vezme iné, je akcidentálnou mnohosťou. Stáva sa totiž, že sa pracuje s mnohými kladivami a nezáleží na tom, či sa pracuje s jedným alebo dvoma či mnohými, alebo s nekonečne veľa, ak by sa pracovalo v nekonečnom čase. Teda na základe tohto spôsobu stanovili, že je možná akcidentálna nekonečná mnohosť v uskutočnení.

No to je nemožné, pretože každé množstvo musí byť v nejakom druhu množstva. No druhy množstva sú podľa druhov čísel. Avšak nijaký druh čísla nie je nekonečný, pretože akékoľvek číslo je množstvo merané jedným. Preto je nemožné, aby bolo nekonečné množstvo v uskutočnení, či už osebe alebo akcidentálne. Podobne, množstvo existujúce vo veciach prírody je stvorené, a všetko stvorené sa chápe v rámci istého úmyslu tvoriaceho. Totiž nijaký činiteľ nepôsobí naprázdno. Preto je nevyhnutné, aby sa všetko stvorené chápalo pod istým číslom. Je teda nemožné, aby bolo nekonečné množstvo v uskutočnení, a aj akcidentálne.

No je možné, aby existovala nekonečná mnohosť v možnosti, pretože nárast mnohosti nasleduje z delenia mnohosti, čím sa totiž niečo delí viackrát, tým vzniká viac vecí podľa počtu. Preto tak ako sa nachádza nekonečno v možnosti v delení kontinua, pretože sa postupuje smerom k látke, ako sa ukázalo vyššie, rovnako sa nachádza nekonečno v možnosti pri pridávaní mnohosti.

I, q. 7, a. 4, ad 1
K prvému treba povedať, že čokoľvek, čo je v možnosti, sa privádza do uskutočnenia podľa spôsobu svojho bytia. Totiž deň sa neprivádza do uskutočnenia, aby bol celý naraz, ale postupne. A podobne nekonečno mnohosti sa neprivádza do uskutočnenia akoby bolo naraz celým, ale postupne, pretože po jednej mnohosti sa môže donekonečna brať iná mnohosť.

I, q. 7, a. 4, ad 2
K druhému treba povedať, že druhy tvarov majú nekonečnosť z nekonečnosti čísel, ktoré sú totiž druhy tvarov trojuholníkových, štvoruholníkových a podobne z toho dôvodu, z akého sa nekonečná počítateľná mnohosť neprivádza do uskutočnenia, aby bola celá naraz, tak ani mnohosť tvarov.

I, q. 7, a. 4, ad 3
K tretiemu treba povedať, že hoci sú niektoré veci dané, pripustiť iné nie je v rozpore s nimi; predsa pripustiť nekonečne veľa vecí je v protiklade k akémukoľvek druhu mnohosti. Preto nie je možné, aby bola nejaká nekonečná mnohosť v uskutočnení.

P o z n á m k y
[1] Arist. Phys. III, 6, 207a26
[2] Arist. Phys. I, 2, 185a33
[3] Ján Damascénsky, De fide orth. Lib. 1, 4, MPG 94/798
[4] Arist. Phys. III, 4, 203a3
[5] Arist. Phys. III, 4, 203a 3.
[6] Arist. Phys. II, 2, 193b 35
[7] Arist. Phys. III, 1, 200b 20
[8] Arist. Phys. IV, 11, 219a 10