Stredoveký judaizmus

Print Friendly, PDF & Email

Jiřina Šedinová a kol.: Dialog myšlenkových proudů středověkého judaismu (mezi integrací a izolací). Praha: Academia (edícia Judaica zv. 3) 2011, 580 s.

Kolektívna sedinova-dialogvedecká monografia Dialog myšlenkových proudů středověkého judaismu (mezi integrací a izolací) pod vedením Jiřiny Šedinovej, autorky úvodného slova a niektorých exkurzov, sa venuje širokému okruhu otázok spätých s myšlienkovými prúdmi stredovekého judaizmu a s dejinami židovských komunít. Hľadanie odpovedí na otázky týkajúce sa izolácie a integrácie židovských spoločenstiev v tomto období preto uvíta nielen česká a slovenská odborná verejnosť, ale aj radoví čitatelia. Kniha, ktorá predstavuje práce nastupujúcej generácie českých judaistov, síce neposkytuje systematický prehľad o stredovekých židovských dejinách, ale to vôbec nevadí, keďže prehľadových publikácií už v češtine vyšiel celý rad. Vymenovať detailnejšie všetky diskutované okruhy by bolo nad rámec tejto recenzie, preto sa pristavme aspoň pri niektorých: právna autonómia, pocit bezpečnosti a ohrozenia, halacha (židovská právna tradícia), „židovský jazyk“, pražská židovská renesancia, aškenázsky humanizmus, racionalizmus a mystika alebo osudy Barucha Spinozu.

Prvé dve kapitoly sa venujú právnemu postaveniu židov žijúcich v diaspóre (v židovskej tradícii exil – galut) v podmienkach stredovekej Európy a islamských krajín. Všeobecne pritom platilo, ako pripomínajú autori Markéta Pnina Rubešová a Daniel Boušek, že v kresťanských oblastiach sa právne postavenie židovských komunít v období medzi 4. a 15. storočím riadilo zemskými a cirkevnými zákonmi, zatiaľ čo v moslimských krajinách život upravovalo zákonodarstvo o inovercoch (arab. ahl adh-dhimma), ktoré popri Koránom stanovenej dani z hlavy vychádzalo predovšetkým z takzvanej Umarovej zmluvy pripisovanej druhému kalifovi. Šedinová v tejto súvislosti uvádza, že „tolerantnejšia atmosféra v moslimských krajinách sa premietla do kultúrneho zblíženia s majoritnou spoločnosťou a do mohutného kultúrneho rozvoja orientálnych a sefardských židovských komunít“ (s. 17). Sonda do zákonodarstva islamského kultúrneho okruhu je nepochybne cenná aj preto, že jej autor vychádza z pôvodných arabských prameňov a podrobne oboznamuje čitateľa s islamskou teóriou spolužitia medzi moslimami a veriacimi uznaných vierovyznaní, medzi ktorých patrí aj judaizmus. Ide zväčša o sprístupnenie českému prostrediu veľmi málo známych materiálov. Boušek pritom správne poukazuje na to, že vykresliť všeobecný obraz právneho postavenia židov v islamských regiónoch je vlastne nemožné tak v rovine časovej ako i geografickej (s. 92 – 93). Analýzu preto obmedzil na ťažiskové regióny islamského sveta v ére klasického islamu, pričom obdobie existencie Osmanskej ríše zmienil len okrajovo.

Dita Rukriglová v tretej kapitole nadväzuje na problematiku spolužitia židov a moslimov, tentoraz v príspevku venovanom andalúzskemu básnikovi a filozofovi Šelomovi Ibn Gabirolovi, ktorý je slovenskému čitateľovi známy hlavne z prekladu Márie Mičaninovej pod názvom Koruna kráľovstva rabi Šlomo ben Gabirola. Rukriglová poukazuje na spoločné rysy Ibn Gabirolovej tvorby, ktoré spája predstava ľudskej duše uväznenej v ľudskom tele a jej túžba dostať sa opäť do pôvodného nadpozemského sveta. Rozvinutím tohto motívu je potom argument, podľa ktorého je dôvodom ľudskej existencie poznanie, nie však to pozemské, ale predovšetkým poznanie transcendentálne s cieľom návratu k najvyššiemu Bytiu.

V kapitole nazvanej „Hlavní proudy středověkého (pre)aškenázského myšlení a tzv. pražská komentátorská škola. Hledání identity v podmínkách izolace a integrace“ si Lenka Uličná všíma jazykovú integráciu židov do nežidovskej majority v stredovekých Čechách. Cenné sú nepochybne aj staročeské glosy v židovských náboženských spisoch, ktoré tvoria dodatok k tejto časti publikácie.

Pražskú židovskú renesanciu na prelome 16. a 17. storočia si zobral pod drobnohľad Pavel Sládek, ktorý ju zasadil do širšieho domáceho i európskeho kontextu. Do popredia tu vystupujú spory o kodifikáciu židovského náboženského práva ako aj pocit ohrozenia vlastnej identity, ktorý mali aškenázske stredoeurópske komunity po zintenzívnení stykov so sefardskými židmi. Najväčší rozruch vyvolávala v aškenázskom prostredí nábožensko-právna diskusia spojená s kódexom sefardského žida Jozefa Qaru Šulhan aruch (Prestretý stôl), v ktorom sa autor snažil oddeliť rozhodovací proces od štúdia Talmudu. Sládek poukazuje aj na rast izolacionistických a exkluzivistických tendencií v rámci židovskej menšiny ako takej, ktorá prerastala niekedy až do určitej formy „vnútorného ghetta.“

Záverečná kapitola Pavla Čecha pod názvom „Sefardové v Amsterdamu aneb Holandský Jeruzalém“ približuje nové židovské osídlenie tohto významného európskeho prístavu od konca 16. storočia, kedy sa datuje príchod prvých sefardských komunít z Portugalska. Ich integráciu do väčšinovej spoločnosti stelesňujú mená ako rabín Menasseh ben Israel alebo filozof Baruch Spinoza, hoci posledne menovaný sa dostal až do izolácie od vlastnej obce.

Tradičná ľudová predstava v Čechách vnímala stredovekých židov ako komunitu žijúcu v ghette, najmä v tom pražskom, uzavretú voči vonkajšiemu svetu do vlastných náboženských a mystických tradícií (s. 11). Dialog myšlenkových proudůstředověkého judaismu sa snaží tento zdeformovaný pohľad korigovať poukazovaním na neustále kontakty židov s okolitým svetom, ktoré boli síce poznamenané prelínaním otvorenosti a uzavretosti, no zároveň v nich židia hľadali inšpiráciu na kultúrnom, spoločenskom, hospodárskom i právnom poli.

Nemá asi zmysel uvádzať poznámky k tomu, ako by sa to či ono dalo v monografii inak formulovať alebo komentovať, napokon pri takom veľkom počte spoluautorov sa vyváženosť hľadá dosť ťažko. Dôležitejšie je, že kniha, ktorá je vybavená aj vecným a menným registrom, poznámkou o autoroch, prehľadom použitých skratiek, zhrnutím a celkom prirodzene prehľadom použitej literatúry, nepochybne poskytne každému záujemcovi o stredovekú židovskú problematiku nespočetne veľa podnetov a inšpirácií.

PhDr. Gabriel Pirický, PhD.
Ústav orientalistiky SAV
Klemensova 19
813 64 Bratislava