Jaroslava Vydrová: Stopy v čase [Traces in Time]. In: Ostium, vol. 21, 2025, no. 4.
This work is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivatives 4.0 International License.
Na konci časových etáp sa zvykne bilancovať, prehodnocovať, porozumieť tomu, prečo sa veci odohrali práve takto. Máme pritom prirodzený sklon hľadať vo veciach skôr zmysel než chaos, a dokonca aj v zložitých krízach vytušiť potenciál nádeje pre budúcnosť. Sú však prelomové medziobdobia, ktoré takúto možnosť neponúkajú, lebo starý svet sa už uzavrel a nové slová v ňom a preň už nič neznamenajú. Ostáva len pocit absolútnej inakosti, zmeny ducha doby, straty ideí, ktoré ešte nestihli byť nahradené novými.
Aj takéto radikálne premeny majú svoj význam: otvárajú nové priestory aktuálneho bytia, hoci ešte len v prvotnej nejasnosti, hmle a rozčarovaní. Vzniká nový jazyk, štýl. Je to možné aj vďaka tomu, že svet nie je schematický priestorový plán, transparentná realita, ale je vyjednávaním a hľadaním súzvuku medzi človekom a jeho prostredím. Radikálna kritika súčasnosti je tak hľadaním nových súladov, ktoré lepšie vyjadrujú situáciu človeka. Tie vznikajú práve na pozadí rozpadu sveta. V pamäti mi utkvelo viacero opisov premeny, rozpadu a straty sveta, ktorými Erich Auerbach v knihe Mimesis s podtitulom Zobrazenie skutočnosti v západoeurópskych literatúrach približuje takéto ohlasovanie sa nového vzťahu k realite. Auerbach neponúka len dejiny literárnych či estetických obrazov, ale aj filozofiu dejín.[1]
Na Auerbacha som si totiž aktuálne spomenula aj pri premýšľaní o nastávajúcich dvoch-troch rokoch, keď si vo filozofickej obci budeme pripomínať výročia vydaní najvýznamnejších filozofických pojednaní o situácii človeka novej doby, teda začiatku 20. storočia. Heidegger, Scheler, Plessner a ich ďalší súputníci v myšlienkovo nasýtených rokoch 1927 – 1928 otvorili dvere pre nový štýl myslenia: vrhnutosť do sveta, Sonderstellung, človek ako bytosť excentrická, receptívna, odkázaná na to, aby hľadala svoje vlastné vyjadrenie, stávala sa tým, kým je… Tieto filozofické diela zrkadlia situáciu človeka práve tým, ako zachytávajú jeho premieňajúci sa svet. Čakajú nás celkom iste zaujímavé roky ich opätovného premyslenia súčasnou optikou.
Môžeme však začať aj inde. Kľúč ponúka práve Auerbach, ktorý začína poslednú kapitolu svojej knihy úryvkom z románu Virginie Woolfovej K majáku, ktorý vyšiel v roku 1927. Pluralitná štruktúra vedomia, v ktorom sa manifestuje skutočnosť, preplietanie časových prúdov, podržanie nejasnosti alebo nenápadnosti výrazu, vyjavovanie a zahaľovanie fenoménov, ktoré nám plynú pred očami: „vonkajšia objektívna skutočnosť tej prítomnosti, o ktorej spisovateľ bezprostredne podáva správu a ktorá sa javí ako bezpečná fakticita… nie je nič viac než podnet (hoci aj nie tak celkom náhodný): celá váha spočíva v tom, čo sa ním vybavuje, čo nevidíme bezprostredne, ale iba v zrkadlení, a čo nie je viazané na prítomnosť vyjavujúceho sa rámcového diania“ (s. 591), podobne ako hľadanie stratenej skutočnosti v spomienke u Prousta či v udalosti u Manna.
Uvoľnenie a rozpustenie skutočnosti, hoci práve v nejasnosti, ako to opisuje Auerbach, neukotvená otvorenosť pre akúkoľvek zachytenú udalosť či podnet môžu pôsobiť na čitateľa bezvýchodiskovo. Napriek tomu v týchto stopách tuší niečo spoločne prežité – hoci len epizodicky.
Napriek pocitom rozpadu, premeny a bezradnosti, ktoré dnes mnohí z nás prežívajú, sú to práve literatúra, filozofia, obrazotvornosť, ktoré sa neustále pokúšajú odhaliť v štýle doby tieto kolektívne stopy a usilujú sa ich zachytiť. Azda sa cez to bude dať vylúpnuť čosi esenciálne zo spoločného pocitu, ktorý prevláda v našej žitej skutočnosti.
P o z n á m k y
[1] Ako to vyjadril Helmuth Kuhn v článku Dejiny literatúry ako filozofia dejín (z nemeckého originálu vo Philosophische Rundschau 11, 1964, č. 3 – 4, preložil Adam Bžoch pre Kritiku a kontext 1, 2001, s. 71 – 71. Auerbachova kniha vyšla v roku 1946 a v českom preklade v rokoch 1968, 1998 a 2024 (z tohto posledného vydania vo vydavateľstve Argo citujem).
Jaroslava Vydrová
Katedra filozofie
Filozofická fakulta Trnavskej univerzity
Hornopotočná 23
918 43 Trnava
e-mail: jaroslava.vydrova@truni.sk
ORCID: 0000-0001-6046-0074