Kjersti A. Skomsvold: Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia. Bratislava: Premedia Group 2012, 138 s.

„Žiť. Vrhnúť sa do dňa. Pred posteľou v spálni si však uvedomím, že vlastne ani neviem, ako sa do dňa vrhá. Začnem radšej so smútočnými oznámeniami ako zvyčajne.“

Nesúvislé, nejednoznačné, a tým pútavejšie Matheino rozprávanie v prvej osobe je spleťou smutno-smiešnych vnútorných monológov, trápnych situácií, starých spomienok a aktuálnych udalostí. Autorka novely tvrdí, že sa počas práce na svojej prvotine len učila písať. Vydané dielko je hotové, zrelé, krásne a realistické, ako len vymyslený príbeh môže byť. Kniha získala cenu za najlepší nórsky debut roka 2009.

Mathea Martinsenová, hlavná postava (Mathea je ten prípad, keď spojenie „hlavná hrdinka“ príliš nesedí), je stará pani pripravujúca sa na blízky večný odpočinok. „Rozmýšľam nad tým, čo sa mi stane osudným. Krútim palcami aj prstami. Ľavá polovica tela mi určite znecitlivela, pravá tiež. Najskôr ma však asi zradí srdce… Alebo to budú mandle, na tie sa nedá spoľahnúť.“ Zdá sa však, že samotná smrť ženu nedesí. Prepadá ju myšlienka, že na ňu nebude mať kto spomínať, ba čo viac, uvažuje, či niekto stihol zaregistrovať, že vôbec žila. Čas, ktorý jej zostáva, zasvätí snahe niečo na tom zmeniť a odhodláva sa k činom, na ktoré si nikdy predtým netrúfla.

Novela Kjersti A. Skomsvold nie je prerozprávaním príbehu Matheinho prázdneho a osamoteného života. Autorka skôr ponúka veľmi netradičný pohľad do prežívania starej ženy, jej vnímania sveta a seba vo vzťahu k celku sveta. „Keď tak nad tým teraz premýšľam, musím sa povzniesť nad predstavu seba ako indivídua a sama sa stotožniť s celkom. Veľmi mi to však nejde, som od celku taká vzdialená, ako je to len možné.“

Jednu z príčin Matheinej osamelosti, izolovanosti a nenaplnenosti života cítiť za podvedomým celoživotným mottom: Nechcem nikoho sklamať. Jediný vzťah, do ktorého žena investuje všetko, je vzťah s manželom. Možno aj preto sú riadky naznačujúce mužovu neveru – ktoré sú mimochodom skvelou ukážkou jedinečnej manželskej komunikácie – zvlášť smutným čítaním. Epsilon je štatista a čudák, nie však až taký čudák a nie až taký samotár, aby mu k spokojnosti stačila spoločnosť jednej čudnej ženy.

Charakteristika hlavnej postavy je na jednej strane značne oklieštená, ťažko Matheu Martinsenovú definovať inak a lepšie ako čudáčku. Kvôli svojmu osamelému čudáctvu akoby bola Mathea ukrátená o všetky vlastnosti, ktoré sa môžu rozvinúť a prejavovať len vo vzťahu s inými – nemožno o nej napríklad hovoriť ako o srdečnej, milej, nepríjemnej, závistlivej a podobne. Na druhej strane je žena čitateľovi akoby z vnútra celkom blízka, známa a neuveriteľne sympatická. Svoj život vníma ako prázdny, ale spôsob, akým o ňom uvažuje, vyvoláva v čitateľovi dojem, že v skutočnosti má nad všetkým nadhľad. V jej trápnych, a pritom takých prirodzených situáciách sa môže spoznať čitateľ každého veku. „Napokon som sa rozosmiala, často sa rozosmejem, keď neviem, aká reakcia sa odo mňa očakáva.“

Ak chceme hovoriť o akejsi dejovej línii, okolo ktorej sa zbieha Matheina minulosť, čakanie na smrť a odhaľovanie vnútorného sveta, túto líniu predstavuje „časová kapsula“ – drevená truhlička, zakopaná na dvore pred bytovkou, ktorá má budúcim generáciám prezradiť, kým Mathea bola a čomu sa v živote venovala. Okrem vlastnoručne pletených klapiek na uši do truhličky postupne vkladá svadobnú fotografiu, svadobné šaty, balíček kariet. Odkaz s textom: „Som sama. Mathea“ opečiatkuje prstom a kýchnutím kvôli DNA ako znaku svojej jedinečnosti.

Knižka Kjersti A. Skomsvold je smutná a podmanivá aj bez sentimentu, pútavá aj bez dramatických zlomov. Je to pochúťka na jeden večer, ktorá sa u mnohých určite dočká reprízy. Treba takisto oceniť výbornú prácu prekladateľa Miroslava Zumríka, vďaka ktorému sú v slovenskom preklade okrem iného zachované obľúbené Matheine rýmy a slovné hračky.

Mgr. Jana Zvaríková, PhD.
Manažérka publicity pre projekt Aplikovaná etika pre vedomostnú spoločnosť
Filozofická fakulta
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Nám. J. Herdu 2
917 01 Trnava
jana.zvarikova@gmail.com